SAMSUNG_042024 Advertisement SAMSUNG_042024 Advertisement SAMSUNG_042024 Advertisement

Spojenie ľudských mozgových buniek s umelou inteligenciou prekonáva tradičné počítače

Technológie
6

Výskum pod vedením Monash University, zameraný na pestovanie ľudských mozgových buniek na kremíkových čipoch s novými schopnosťami kontinuálneho učenia, ktoré majú zmeniť strojové učenie, získal takmer 600 000 austrálskych dolárov v prestížnom programe National Intelligence and Security Discovery Research Grants. Nový výskumný program, ktorý vedie docent Adeel Razi z Turnerovho inštitútu pre mozog a duševné zdravie v spolupráci s melbournským startupom Cortical Labs, zahŕňa pestovanie približne 800 000 mozgových buniek žijúcich v miske, ktoré sa potom „učia“ vykonávať vybrané úlohy.

V minulom roku výskum tímu upútal celosvetovú pozornosť schopnosťou mozgových buniek hrať jednoduchú počítačovú hru Pong, podobnú tenisu. Podľa docenta Raziho práca výskumného programu využívajúca laboratórne vypestované mozgové bunky vložené do kremíkových čipov „spája oblasti umelej inteligencie a syntetickej biológie s cieľom vytvoriť programovateľné biologické počítačové platformy“.

SAMSUNG 042024 Advertisement

„Táto nová technologická schopnosť môže v budúcnosti prekonať výkon existujúceho hardvéru založeného výlučne na kremíku,“ povedal Razi. „Výsledky takéhoto výskumu by mali významné dôsledky vo viacerých oblastiach, ako sú okrem iného robotika, pokročilá automatizácia, rozhrania mozog-stroj a objavovanie liekov.“

Podľa Raziho nová generácia aplikácií strojového učenia, ako sú autonómne autá, autonómne drony, doručovacie roboty, inteligentné ručné a nositeľné zariadenia, si bude vyžadovať nový typ strojovej inteligencie, ktorá sa dokáže učiť počas celého svojho života. Toto „nepretržité celoživotné učenie“ znamená, že stroje môžu získavať nové zručnosti bez toho, aby ohrozovali staré, prispôsobovať sa zmenám a aplikovať predtým získané vedomosti na nové úlohy – a to všetko pri šetrení obmedzených zdrojov, ako je výpočtový výkon, pamäť a energia.

Cieľom projektu je systém DishBrain, pestovanie ľudských mozgových buniek v laboratórnej miske, aby sa pochopili rôzne biologické mechanizmy, ktoré sú základom celoživotného nepretržitého učenia. Grant sa má využiť na vývoj lepších strojov s umelou inteligenciou, ktoré budú kopírovať schopnosť učenia týchto biologických neurónových sietí. To pomôže rozšíriť kapacitu hardvéru a metód do takej miery, aby sa stali životaschopnou náhradou za kremíkové počítače.

Zdroj: monash.edu.

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články

6 komentárov

sebauvedomenie reakcia na: Spojenie ľudských mozgových buniek s umelou inteligenciou prekonáva tradičné počítače

29.7.2023 17:07
Je otázkou času, kedy bude vypestovaný objem materiálu s počtom mozgovýc buniek - a aj príslušným počtom synapsií- podobným ľudskému mozgu = 100 miliárd neurónov. A keďže vedomie je emergentná kategória, ktorá sa objavuje na určitom stupni komplexity, dá sa čakať, že tá masa neurónov cvičená k učeniu na základe AI - nadobudne vedomie.
Otázka znie - čo potom s tým? Budeme sa na tú masu neurónov dívať tak, ako sa v minulosti dívali na otroka? -Nejedná sa o ľudskú bytosť, je to mysliaca vec.... Nájdu sa obhajcovia práv mysliacej entity, ktorá má vedomie ale nie je človekom?
Počkajme si pár rokov.
Reagovať

RE: sebauvedomenie reakcia na: sebauvedomenie

29.7.2023 22:07
To že je vedomie emergentná vlastnosť je len jedna z viacerých teórii, ktoré sa zatiaľ nedajú overiť. Čiže môžeš mať umelých neurónov aj 10 násobok počtu ľudských neurónov a nemusí vzniknúť žiadne vedomie. Zatiaľ totiž nikto nevie ako vzniká vedomie a je možné, že zo svojej podstaty to môže byť aj vedecky neriešiteľný problém.
Reagovať

RE: RE: sebauvedomenie reakcia na: RE: sebauvedomenie

30.7.2023 10:07
Už v súčasnosti sú aktuálne články naznačujúce, že kremíková AI začína prejavovať známky sebauvedomenia. Z biológie je známe, že niektoré cicavce okrem človeka určite majú aké-také vedomie seba. Ľudoopi určite - keď gorilu naučili naťukať na klávesnici piktogramy, dokázala vyjadriť "som smutná". Slon s namaľovaným terčíkom na čele keď sa vidí v zrkadle, tak sa snaží chobotom dotknúť značky na čele- vie, že sa jedná o jeho odraz, má sebauvedomenie. Niečo podobné napr. psy nedokážu. Evidentne sebauvedomenie záleží na komplexite mozgu. Aj človek s úbytkom mozgovýc buniek a synapsií stráca vedomie seba - napr. pokročilý Alzheimer.
Dávno už nie je iba teóriou, že vedomie závisí od komplexity štruktúry, je to biologický fakt. Samozrejme nemá nejaké centrum, závisí od celej štruktúry.
Reagovať

RE: RE: RE: sebauvedomenie reakcia na: RE: RE: sebauvedomenie

4.8.2023 11:08
Súlasím, sú to relevantné námietky. Definícia vedomia je stále otvorená kategoria, ktorá sa upravuje s pribúdaním znalosti. To ale neznamená, že na úrovni doterajších poznatkov sa neobjaví jav, ktorý nedokážeme odlíšiť od ľudského vedomia - Tvoje námietky budú zhrnuté pod pojem "ceteris paribus". Stačí si nasimulovať dialóg "čínskej izby" a nevieš, že vovnútri nie je Číňan ale comp.
Nie je doleživý stupeň vedomia slona, ktorý sa chobotom dotýka značky na svojej hlave, keď sa vidí v zrkadle. To isté robí aj človek s ľudským vedomím.
A može vobec človek so svojím vedomím dokázať, že existuje ešte vyšší stupeň vedomia? Má na to?

RE: RE: RE: sebauvedomenie reakcia na: RE: RE: sebauvedomenie

30.7.2023 21:07
Podľa toho ako berieš definíciu vedomia. Subjektívne prežívanie reality nevieš dokázať a porovnať ani u 2 rôznych ľudí, nie ešte pri porovnaní človeka a čipu. Ako rozlíšiť simuláciu sebauvedomia od skutočného uvedomenia? Keď porovnávaš vonkajšie prejavy, nevieš rozlíšiť skutočné sebauvedomenie od ilúzie. Stačí urobiť stroj so senzormi s dostatočným počtom fixne definovaných if then príkazov a môže prejavovať zdanlivé znaky sebauvedomenia a pritom pôjde iba o súbor pravidiel na vykonanie požadovanej reakcie. Dokonca nie je možné vedecky porovnať ani to, či dvaja ľudia vnímajú červenú farbu rovnako alebo nie. Ak by ju ten druhý vnímal ako zelenú a zelenú ako červenú, nijako to nezistíš.

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať