Image
12.2.2016 0 Comments

Prichádza budúcnosť. Sme na ňu pripravení?

Asi každá predchádzajúca generácia ľudstva bola presvedčená, že to „jej“ obdobie bolo z hľadiska vedecko-technického pokroku civilizácie to najzaujímavejšie, najprevratnejšie, najpokrokovejšie. Toto presvedčenie máme aj my, ktorí žijeme teraz. Veď každý deň prichádzajú na webe správy o nových objavoch, technológiách a produktoch, ktoré nám môžu zásadným spôsobom zmeniť život. Napriek tomu si myslím, že to „naše“ obdobie je oproti tým predošlým naozaj extra výnimočné.

Všetky predchádzajúce objavy a vynálezy (ozubené koleso, metalurgia, kníhtlač, parný stroj, elektrina, lietadlo, jadrová energia, počítače atď.) priniesli technológie a produkty, ktoré mal pod kontrolou človek, ktorý ich svojimi schopnosťami dokázal ovládať, riadiť a správne využiť (hoci len tak-tak sme to zvládli v prípade jadrovej energie...). Teraz sa technológie po prvýkrát v histórii dostávajú na úroveň, keď majú produkty a riešenia na nich založené vyššie fyzické a mentálne schopnosti ako človek a nie je isté či ich dokážeme zvládnuť. Akú mieru autonómneho rozhodovania im dáme k dispozícii tak, aby to neohrozilo našu vlastnú bezpečnosť alebo uprednostnilo vyšší záujem? Budú produkty a riešenia dostatočne chránené pred neautorizovaným prevzatím kontroly a prípadným zneužitím?

Notoricky známy príklad ponúkajú autonómne autá od firiem ako Google, Mercedes, Ford a ďalších. Údaje získané zo samostatných jázd autonómnych vozidiel na verejných komunikáciách ukazujú, že robotické autá jazdia plynulejšie a bezpečnejšie ako autá s ľudskou posádkou. Analýzy jazdy ukázali, že keď sedel za volantom človek, autá zrýchľovali a brzdili oveľa prudšie ako pri autonómnej jazde robota. Softvér podstatne lepšie dodržuje bezpečnú vzdialenosť od vozidla idúceho pred nimi ako človek. Čo však v situácii, keď treba urobiť riskantný manéver tak, aby sa zabránilo väčšiemu nešťastiu? Napríklad na cestu spoza autobusu nečakane vybehne chodec. Koho bezpečnosť je dôležitejšia – nechráneného chodca alebo šoféra chráneného v aute? Stihne šofér prevziať riadenie od robota? A prenechá mu robot riadenie, keď vie, že sám zareaguje rýchlejšie a efektívnejšie? Dokáže robot rozhodnúť „ľudsky“ a radšej nasmerovať auto do stĺpa, aby uchránil chodca? Dá sa vyrátať pravdepodobnosť zranenia alebo ohrozenia života jedného alebo druhého účastníka? Kto a podľa čoho rozhodne, koho záujem je vyšší? Touto dilemou sa zaoberal spisovateľ Isaac Asimov, keď predvídavo sformuloval známe tri zákony robotiky už v roku 1950. Ich praktické implikácie však zatiaľ neboli naživo otestované.

Ešte vypuklejší prípad morálnej dilemy sú, resp. budú bojové roboty, ktoré už z princípu svojho využitia budú musieť porušovať uvedené tri zákony robotiky. Zatiaľ sú bezpilotné bojové lietadlá alebo budúci ozbrojení pešiaci ovládaní ľudským personálom na diaľku, takže otázka morálky a etiky padá na ich plecia. Je však asi len otázkou času, kedy do bojovej techniky z dôvodu väčšej efektívnosti a akcieschopnosti implementujú vlastnosť autonómneho rozhodovania sa. Nechcel by som veru, aby sa splnili temné vízie scenáristov filmu Terminátor z roku 1984... Problém so zneužitím výkonnej ozbrojenej bojovej techniky pritom nemusí byť len otázkou priveľkej autonómnosti rozhodovania sa. Ak si uvedomíme nekonečný boj bezpečnostných firiem a škodlivých softvérových infiltrácií, asi nebude veľa dôvodov na pokojný spánok. Pokiaľ bude existovať nenulová šanca ovládnuť na diaľku bojovú techniku, vždy sa nájde záujmová skupina, ktorá ju bude chcieť využiť a zneužiť.

Nehovorme však len o negatívnych dôsledkoch pokroku. V podnikových IT je v poslednom čase veľký záujem o riešenia prediktívnej analytiky, ktoré dokážu z obrovského množstva dát pochádzajúcich z rôznych zdrojov (z informačných systémov, e-mailov, diskusných príspevkov na webe, postov na sociálnych sieťach) vytiahnuť informácie mimoriadne cenné pre biznis: predpovedať budúci vývoj záujmu trhu o nové výrobky, predpovedať zlyhanie súčiastok, predchádzať prestojom vo výrobe atď. Kognitívny computing a technológie prediktívnej analytiky prinášajú systémy, ktoré sa dokážu učiť z predchádzajúceho vývoja, dokážu vnímať, uvažovať, predvídať a zlepšovať tak rozhodovacie procesy. Kognitívne systémy dokážu „pochopiť“ kontext v otázkach používateľov, poskytovať odpovede extrahované z analýzy veľkého množstva údajov a zvyšovať svoju presnosť z nepretržitého učenia sa zo skúseností. Nová generácia computingu pracuje s hypotézami a pravdepodobnosťou ich pravdivosti. Ideálnym prípadom jej využitia bude napr. medicína na stanovenie diagnóz chorôb na základe celkovej anamnézy pacienta, na základe skúseností lekárov z celého sveta, na základe miliónov individuálnych prípadov iných pacientov. S použitím nepretržitého monitorovanie kľúčových biofyzikálnych veličín ľudského tela množstvom senzorov bude možné registrovať prvé príznaky chorôb ešte dávno pred ich vypuknutím. Doplnenie potrebných živín, presne cielených liečiv či malá ale podstatná úprava životného štýlu môže pri minimálnych nákladoch priniesť radikálne ozdravenie celej populácie. To bude mať aj obrovský ekonomický dosah.

Podobných príkladov dosahu vedecko-technického pokroku na našu blízku budúcnosť existuje veľmi veľa. Je dôležité pamätať na to, že mnohé inovácie môžu priniesť aj zvýšené riziká, ktorých neriešenie môže mať katastrofálne následky. Ale to by nám nemalo brániť v tom, aby sme sa tešili z každej pozitívnej zmeny, ktorú nám vedecko-technický pokrok môže priniesť. To znamená zdravší život, menej monotónnych činností ako šoférovanie na diaľnici či žehlenie košieľ a viac času na zábavu... 

Zobrazit Galériu

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

Blogy

Zašoférujte si, kým ešte môžete

09.10.2016 22:14

Určite ste si všimli, že sa v poslednom čase v PC REVUE dosť venujeme autám. Nie, nemeníme sa na automagazín, digitálne technológie sa jednoducho čoraz viac rozširujú aj do iných oblastí a automobilov ...

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

Kyocera - prve-zariadenia-formatu-a4-s-vykonom-a3

Najnovšie videá