Image
5.5.2014 0 Comments

Právo a monitoring zamestnancov: Čo môže zamestnávateľ sledovať a čo už je „za čiarou“?

monitoring_zamestnancov.jpg Surfovanie na internete, komunikácia s priateľmi na sociálnych sieťach či nakupovanie v e-shopoch... To všetko v pracovnom čase patrí medzi bežné nešváry. Ponúkajú sa tak napríklad monitorovacie softvéry, ktoré poskytnú prehľad o aktivitách na firemných počítačoch. Sledovanie práce zamestnancov všeobecne však má svoje hranice a musí byť v súlade so Zákonníkom práce.

Niekomu sa môže zdať sledovanie zamestnancov nevhodné. Monitoring činností je však podľa Zákonníka práce právom zamestnávateľa. Zákon dokonca hovorí, že zamestnanci nesmú bez súhlasu zamestnávateľa používať pre svoju osobnú potrebu výrobné a pracovné prostriedky zamestnávateľa vrátane výpočtovej techniky ani jeho telekomunikačné zariadenia. Dodržiavanie zákazu je zamestnávateľ oprávnený primeraným spôsobom kontrolovať. Kontrola však nesmie narušovať súkromie zamestnanca. Ak sa teda vedenie firmy rozhodne napríklad pre inštaláciu monitorovacieho softvéru, je nevyhnutné sa okrem technických záležitostí oboznámiť aj s právnymi aspektmi tejto problematiky.

Zamestnávateľ môže bez predchádzajúceho upozornenia sledovať čas strávený na internete či využitie programov. Kontrola firemných mailových schránok či pamäte počítačov a externých nosičov dát je možná len po predchádzajúcom upozornení.

Zakázané je, naopak, sledovanie obsahu súkromných e-mailových schránok, obsahu rozhovorov cez Skype či ICQ. Zamestnávateľ by takto postupoval protizákonne a hrozila by mu pokuta od inšpektorátu práce, zamestnanec by sa navyše mohol domáhať náhrady škody. Jednou vetou: Zamestnávateľ môže vedieť, kde a ako dlho sa zamestnanec na internete pohybuje, ale už nie to, čo je obsahom jeho prístupu, pokiaľ ide o súkromné ​​záležitosti zamestnancov.

Na monitoring s rozumom a efektívne

Na kontrolu však treba „ísť s rozumom", atmosféra strachu neprinesie žiadny úžitok, skôr naopak. Pokiaľ k problematike pristupujú obe strany rozumne, netreba sa obávať neoprávnených postihov a nikto sa tak nemusí zbytočne obávať, že 5 minút strávených čítaním správ na internete povedie k tomu, že mu obratom pristane na stole výpoveď.

Záleží na zamestnávateľovi, do akej miery umožní svojim zamestnancom využívať internet na mimopracovné aktivity. Súhlas zamestnávateľa postačí ústny, možno však odporučiť - ak zamestnávateľ chce prejaviť svoju benevolenciu - zakomponovanie pravidiel používania internetu priamo do pracovného poriadku alebo zmluvy.

Surfovanie na internete nie je lacná záležitosť. Z používateľských dát klientov vyplýva, že v priemere trávia zamestnanci 12 % času nepracovnou aktivitou. Ak túto časovú stratu vyčíslime vo firme s 50 zamestnancami, dostávame sa takmer na úctyhodných 95 000 eur ročne.


Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

Bezpečnosť 1

FSB: Ruským bankám hrozia kyberútoky zo zahraničia

03.12.2016 00:05

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) varovala, že bližšie nešpecifikované zahraničné tajné služby plánovali sériu kybernetických útokov na ruský bankový systém. FSB údajne identifikovala servery ...

Bezpečnosť 1

Elektrické autá budú musieť pri nízkych rýchlostiach vydávať umelý zvuk, aby neohrozovali chodcov

29.11.2016 00:22

Podľa nového nariadenia vydaného americkým Národným úradom pre bezpečnosť cestnej premávky budú musieť byť elektrické a hybridné vozidlá hlučnejšie počas jazdy pri nízkej rýchlosti. Má sa tým zabrániť ...

Bezpečnosť

Aj slúchadlá vás môžu špehovať. Malvér z nich urobí mikrofón

28.11.2016 00:16

Opatrní používatelia počítačov prelepujú ich webovú kameru páskou. Iní sa obávajú sledovania pomocou mikrofónov, preto vypínajú či dokonca odstraňujú tieto audiokomponenty. No skupina izraelských výsk ...

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

Kyocera - prve-zariadenia-formatu-a4-s-vykonom-a3

Najnovšie videá