5. júl je deň workoholikov. S fenoménom workoholizmu sa svet vyrovnáva už desiatky rokov.
Tvrdenie „som workoholik" neznamená iba to, že pracujem veľa hodín. Je nutné vziať do úvahy mnoho ďalších príznakov, ktoré začínajú ovplyvňovať náš osobný život a správanie. Workoholizmus je síce závislosťou na práci, ale technologická revolúcia, nová generácia a zmeny na globálnom trhu práce posúvajú vnímanie pojmu.
„Národy majú rôzne prejavy a potreby, ktoré sú úzko spojené s ich kultúrnym a sociálnym zázemím“, upozorňuje Sergio Duarte, generálny riaditeľ Adecco Slovakia. Celosvetovo za ostatné štyri roky klesla priemerná dĺžka pracovnej doby o viac ako jedno percento. Priemer znižujú Maďarsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Taliansko, Kórea, Turecko a tiež Slovensko. Pracovnú dobu naopak zvyšujú krajiny ako Veľká Británia, Belgicko a Írsko.
Ako prevenciu aj liečenie workoholizmu musíme mať na pamäti rovnováhu v živote. Dosiahneme to napríklad stretávaním sa s priateľmi, záľubami, čítaním a športom. Stanovenie rovnováhy umožní ľahšie udržiavať nasadenie, koncentráciu aj odolnosť voči každodennému stresu. „Work-life balance“ v konečnom dôsledku vedie k zvýšenej efektivite pracovného výkonu. Znakom vyspelých zamestnávateľov je starostlivosť o zamestnanca, podpora a poradenstvo vo vyvažovaní pracovného času a oddychu.
Celosvetovo sa počet dní platenej dovolenky vyšplhal takmer na počet 25. Zamestnanci v priemere vyčerpajú 20 dní, čiže 20 percent dovolenky im každoročne prepadne**. V niektorých prípadoch sa ľudia boja ju čerpať, cítia vinu, alebo na druhej strane necítia potrebu. Nemajú za seba záskok, necítia podporu od šéfa. Pracujú tak viac ako majú a majú problém nájsť work-life balance. A pritom 79 percent zamestnancov si myslí, že existuje priamy vzťah medzi čerpaním dovolenky a celkovou spokojnosťou človeka. Až 25 % zamestnancov sa priznalo, že kontrolujú pracovné maily a telefón aj počas dovolenky.
„Je veľa diskusií o tom, či trend workoholizmu stúpa alebo klesá“, hovorí koučka Mária Rusková. Usudzuje sa, že nastupujúca generácia Y (narodení po 1979) a následne generácia Z (narodení po roku 2000) ovplyvnia vývoj workoholizmu smerom k jeho poklesu, keďže tieto generácie mladých ľudí chcú prežívať život zážitkovo a využívaním rôznych pracovných skúseností. No hrozbou pre nich je emocionálna stránka prežívania a nadväzovanie vzťahov. Keďže workoholik je ten, ktorý uniká pred sociálnym kontaktom, je vysoko pravdepodobné, že generácia, ktorá už teraz buduje svoje vzťahy online, môže mať tendenciu k workoholizmu rovnako ako tá predošlá.
Rozdiel medzi výkonným pracovníkom a workoholikom je aj to, že výkonný zamestnanec má plán práce, vie, čo robí a kam smeruje a teda vie, kedy je jeho práca urobená. Workoholizmus je tak často výsledkom úniku človeka od reality a súkromného života, od vlastných emócií, strachu, prežívania.
Workoholizmus sa nedá zastaviť, ak ľudia nebudú pracovať na svojej emocionálnej stabilite a rozvoji emocionálnej vyspelosti – teda ak nebudú podporovať rozvoj vnímania svojich potrieb, emócií, ich prežívania a zdieľania s inými. „ Môžete pracovať aj 12 hodín denne, ale ak voľný čas napĺňate aj inak ako prácou a dokážete naberať energiu, nie ste ešte workoholik“, dodáva Rusková.
