Image
15.4.2016 1 Comments

Vedcom sa podarilo uložiť 10 000 GB dát do molekúl DNA a zasa ich prečítať

Očakáva sa, že v roku 2020 bude celý digitálny svet obsahovať 44 biliónov gigabajtov dát, ktorých uskladnenie môže spôsobiť problémy. Keďže život sám vytvoril DNA, ktorá účinne ukladá všetky druhy informácií o fungovaní živého systému, navyše je to veľmi kompaktné a veľmi trvanlivé úložisko, vedci prišli s myšlienkou využiť DNA aj na uchovávanie digitálnych dát.

Výskumníci z Washingtonskej univerzity a Microsoftu vyvíjajú jeden z prvých kompletných systémov na ukladanie digitálnych dát do DNA. Chcú v podstate adaptovať DNA na použitie na ukladanie obrázkov, videí a dokumentov na stovky či tisíce rokov.

Tím zložený z odborníkov z oblasti bioinžinierstva, výpočtovej techniky a elektroniky dokázal kódovať dáta zo štyroch obrazových súborov do nukleotidových sekvencií fragmentov syntetickej DNA. Dosiahlo sa to premenou dlhých reťazcov jednotiek a núl z digitálnych dát do štyroch stavebných blokov sekvencie DNA (adenín, guanín, cytozín a tymín). Syntetizované molekuly DNA boli potom dehydrované na dlhodobé skladovanie.

A akoby zázrakom sa potom vedcom podarilo obrátiť celý proces a získať správnu sekvenciu z DNA na rekonštruovanie obrázka bez straty jediného bajtu informácií. Aby sa zakódované obrázky dali jednoduchšie nájsť, výskumníci využili v sekvenciách DNA akúsi obdobu poštových smerovacích čísel a adresy, aby sa uľahčilo vyhľadávanie. Použili takisto Huffmanovo kódovanie na bezstratovú kompresiu dát.

„Je skutočne dôležité, ako meníte jednotky a nuly na adenín, guanín, cytozín a tymín, takže ak používate inteligentný prístup, nemusíte urobiť veľa chýb,“ povedal Georg Seelig, docent elektroniky a informatiky na Washingtonskej univerzite, ktorý sa podieľal na výskume. „Ak to urobíte zle, bude tam veľa chýb.“ Jeden z trikov, ktorý vedci použili pri práci s dátami uchovanými v DNA, bol preto algoritmus na opravu pamäťových chýb, často používaný vo svete počítačov.

Ukladať informácie do molekuly DNA možno miliónkrát hustejšie, ako umožňujú súčasné technológie digitálnych úložísk, ako sú flash disky, pevné disky, ale aj magnetické a optické médiá. Navyše tieto systémy postupom času degradujú, zatiaľ čo DNA môže uchovávať dáta po celé stáročia.

Zdroj: rt.com

Autor: Redakcia

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

Výskum 3

Nová batéria môže poháňať smartfón až 400 rokov

05.12.2016 00:13

Vedci z Kalifornskej univerzity v Irvine vyvinuli dobíjaciu batériu, ktorá môže slúžiť až 400 rokov. Ich vynález je pritom takmer úplne dielo náhody. V skutočnosti chceli navrhnúť lepšie nanovodiče na ...

Výskum

Palivo vodíkových bômb môže priniesť rýchlejšiu cestu k samoudržateľnej fúzii a lacnejšiu energiu budúcnosti

02.12.2016 00:25

Vždy, keď vedci z Národného laboratória Sandia v Albuquerque spustia svoj fúzny reaktor, časť jeho zariadenia zhorí. Ich „prístroj Z“ obsahuje kondenzátory nabité väčším množstvom elektrickej energie, ...

Výskum

Počítačový systém porovnávajúci genetickú zhodu by mohol pomôcť pri priraďovaní darcov obličiek

01.12.2016 00:14

Nový vyhodnocovací systém, porovnávajúci genetickú zhodu medzi darcami obličiek a ich prijímateľmi, by mohol pomôcť zlepšiť vyhliadky úspešnej transplantácie. Laurent Mesnard z Weill Cornell Medical C ...

1 Comments

  1. Zdroj reakcia na: Vedcom sa podarilo uložiť 10 000 GB dát do molekúl DNA a zasa ich prečítať
    15.4.2016 09:04
    Pouzit nedoverihodnut rt.com ako zdroj pre vyskum americkych vedcov mi pripada ako propaganda.
    Reagovať

Vyhľadávanie

Kyocera - prve-zariadenia-formatu-a4-s-vykonom-a3

Najnovšie videá