Vedci varujú, že civilizácia môže ešte v tomto storočí „skolabovať“
V novej správe o stave klímy, ktorá bola uverejnená v časopise BioScience a podpísalo ju 15 000 výskumníkov zo 163 krajín, vedci varujú, že v dôsledku zmeny klímy spôsobenej človekom sa nachádzame na „neprebádanom území“. Výskumníci zdôraznili súčasné utrpenie spôsobené rekordnými klimatickými extrémami a upozornili na možnosť rozsiahleho spoločenského a ekologického kolapsu v budúcnosti, pričom zároveň odsúdili nedávne zvýšenie dotácií pre priemysel fosílnych palív, ktorý je hlavnou hnacou silou zmeny klímy.
Od roku 2019 vedci sledujú stupňujúce sa hrozby, ktoré zvyšovanie globálnych teplôt predstavuje pre ľudí a ekosystémy na celom svete. Nová správa, ktorú viedol ekológ z Oregonskej štátnej univerzity William Ripple, varuje, že rok 2023 bol rokom extrémnych požiarov, povodní, horúčav a iných prírodných katastrof, ktoré sú zosilnené zmenou klímy. Autori naznačujú, že teploty v júli tohto roka boli možno najteplejšie na Zemi za posledných 100 000 rokov, čo označili za „znamenie, že tlačíme naše planetárne systémy do nebezpečnej nestability“.
„Pred rokom 2000 celosvetové priemerné denné teploty nikdy neprekročili o viac ako 1,5 °C predindustriálnu úroveň a odvtedy toto číslo prekročili len príležitostne,“ poznamenali vedci. „V roku 2023 však už do 12. septembra bolo 38 dní s globálnymi priemernými teplotami nad 1,5 °C, čo je viac ako ktorýkoľvek iný rok, pričom celkový počet môže naďalej rásť.“ Autori roky monitorovali 35 „životne dôležitých znakov“ Zeme, ako je napríklad globálna pokrývka stromov, koncentrácia skleníkových plynov, teplota oceánov a populácia ľudí a hospodárskych zvierat. Nová správa upozorňuje, že 20 z týchto znakov je v súčasnosti rekordne extrémnych, zatiaľ čo v roku 2022 to bolo 16.
Ripplov tím poznamenal, že na rekordných klimatických extrémoch v tomto roku sa podieľali prírodné vplyvy, ako napríklad jav El Niňo a výbuch podmorskej sopky v roku 2022. Vedci však zdôraznili, že klimatické zmeny spôsobené človekom zhoršujú mnohé z týchto prírodných procesov spôsobom, ktorý bude v nasledujúcich desaťročiach vytvárať častejšie a katastrofickejšie anomálie. Správa v časti s názvom Nevýslovné ľudské utrpenie v obrazoch ponúka pôsobivý pohľad na ľudí, ktorí zažili katastrofy súvisiace s klímou za posledných niekoľko rokov.
Žijú spravidla v chudobnejších krajinách, ktoré najmenej prispeli ku globálnym emisiám skleníkových plynov, čo zdôrazňuje potrebu hnutí za environmentálnu spravodlivosť. Tím odhaduje, že do konca tohto storočia sa 3 až 6 miliárd jednotlivcov – približne tretina až polovica svetovej populácie – môže ocitnúť v neobývateľných oblastiach, kde sa v dôsledku klimatických zmien stretnú s veľkými horúčavami, obmedzenou dostupnosťou potravín a zvýšenou úmrtnosťou.
„Varujeme pred možným kolapsom prírodných a sociálno-ekonomických systémov v takomto svete, v ktorom budeme čeliť neznesiteľným horúčavám, častým extrémnym výkyvom počasia, nedostatku potravín a sladkej vody, stúpajúcim hladinám morí, väčšiemu počtu nových chorôb a zvýšeným sociálnym nepokojom a geopolitickým konfliktom,“ uviedli vedci. Ripple a jeho kolegovia ponúkajú niekoľko riešení, ako sa vyhnúť najhorším možným dôsledkom. Tím vyzval globálne spoločenstvo, aby rýchlo upustilo od používania fosílnych palív, a to aj napriek veľkým geopolitickým prekážkam, ako je napríklad ruská invázia na Ukrajinu.
Výskumníci sa tiež vyslovili za to, aby sa vyčlenilo viac zdrojov na boj proti potravinovej neistote súvisiacej s klímou a na podporu rodovej rovnosti, pretože tieto snahy znížia nerovnomerné vystavenie zraniteľnejších komunít klimatickým katastrofám na celom svete. Napokon, čo je možno najdôležitejšie, sa v správe uvádza, že ľudské spoločnosti budú musieť prejsť aj zmenou myslenia a vzdialiť sa od tradičného zamerania na hospodársky rast povýšený nad všetky ostatné ukazovatele. Ako neudržateľnú a nespravodlivú označujú prevládajúcu predstavu o nekonečnom raste a nadmernej spotrebe bohatých krajín a jednotlivcov. Namiesto toho obhajujú zníženie nadmernej spotreby zdrojov, opätovné využívanie a recykláciu odpadu v rámci obehového hospodárstva a uprednostňovanie ľudského rozkvetu a udržateľnosti.
Zdroj: vice.com.
