SAMSUNG_022024A Advertisement SAMSUNG_022024A Advertisement SAMSUNG_022024A Advertisement

VESMÍR: Sonda Schiaparelli sa zrejme zničila pri pristávaní na Marse

Tlačové správy
0

Sonda Mars Reconnaissance Orbiter (MRO) amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) identifikovala na povrchu Marsu tmavú škvrnu, ktorá podľa vedcov s najväčšou pravdepodobnosťou predstavuje malý kráter vytvorený dopadom sondy Schiaparelli. Tá mala na Marse pristáť v stredu, no približne 50 sekúnd pred dosadnutím na povrch s ňou predstavitelia Európskej vesmírnej agentúry (ESA) stratili kontakt. Vedci sa preto domnievajú, že sonda sa zrútila a zničila, pričom možno aj explodovala, keďže nádrže jej motorov boli pravdepodobne ešte plné paliva.

Z údajov, ktoré sonda pred stratou kontaktu poslala na Zem prostredníctvom svojho materského satelitu Trace Gas Orbiter (TGO), vyplýva, že padák sa odpojil od sondy priskoro a motory, ktoré ju mali zbrzdiť, sa aktivovali len na niekoľko sekúnd namiesto plánovaných tridsiatich. Spomínaná sonda MRO odfotografovala tmavú škvrnu s rozmermi približne 15 krát 40 metrov, ktorá sa nachádza 5,5 kilometra od plánovaného miesta pristátia. Vedci predpokladajú, že škvrna predstavuje prach a skaly, ktoré Schiaparelli vyvrhol pri dopade z povrchu Marsu. Kilometer južne od tejto škvrny MRO navyše odfotila biely objekt, ktorý je podľa všetkého 12 metrov široký padák. Oba tieto objekty sa pritom na predchádzajúcich záberoch tejto lokality nenachádzajú.

Odborníci z ESA naďalej analyzujú získané údaje, aby presne zistili, prečo padák a motory nefungovali tak, ako mali. Taktiež chcú určiť, v akej výške nad povrchom k tejto chybe došlo. Zatiaľ vedia iba to, že sa tak stalo vo výške dvoch až štyroch kilometrov, pričom sonda dopadla s rýchlosťou viac než 300 kilometrov za hodinu. Ďalšie údaje získajú aj od MRO, ktorá pravdepodobné miesto dopadu odfotí na budúci týždeň, pričom k tomu použije fotoaparát s vyšším rozlíšením.

Schiaparelli bol ďalšou časťou prvej fázy projektu ExoMars (Exobiology on Mars), na ktorom spolupracujú spomínaná ESA a ruská agentúra Roskosmos. Cieľom sondy bolo otestovať pristávacie zariadenie, ktoré by bolo možné využiť aj v druhej fáze projektu ExoMars. Počas nej plánujú spomínané agentúry v roku 2020 vyslať na Mars robotické vozidlo, ktoré dokáže vŕtať do hĺbky dva metre pod povrch, kde by malo hľadať dôkazy o minulom či súčasnom živote na Marse.

SITA

Všetky autorove články
sonda Mars

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať