Image
12.2.2016 0 Comments

Škola, do ktorej by som chcel chodiť

Celkom dobre si spomínam na svoje školopovinné obdobie. Boli to zlaté časy, mali sme obrovské množstvo voľného času, kopec zábavy a takmer žiadnu zodpovednosť J. Ale bolo aj veľa vecí, ktoré mi na vtedajšom spôsobe nalievania vedomostí dosť prekážali. Najmä na druhom stupni základnej, na strednej a potom aj na vysokej, čo predstavuje 13 rokov života. Hodiny vyučovania boli okrem niektorých výnimiek nudné, nezáživné, veľa vecí sa bolo treba nabifľovať s vedomím, že už o pár dní zapadnú prachom a nikdy v živote ich nepoužijem. A s odstupom času to teraz už ako „dospelák“ aj potvrdzujem. Množstvo faktov sme sa učili zbytočne a naopak, je kopec vedomostí, skúseností a zručností, ktoré som si musel doplniť až po škole a stále mi ešte množstvo chýba. Väčšinu hodín sme strávili prepisovaním učiva z tabule a robením si poznámok pri výklade (načo sú potom učebnice...?), medzi školou a domovom sme prevláčali tašky plné zošitov, učebníc či skrípt. Je toto lákavá predstava školy, do ktorej sa študenti tešia? Nie, nie je.

Na to, aby bol opak pravdou, vplýva viacero faktorov. Prvý z nich je učiteľ. Zažil som asi ako každý aj takých, ktorých hodiny boli nudné, takých, ktorí toho veľa nenaučili, takých, ktorí boli postrachom celej školy. Ale zažil som aj osvietencov, na ktorých hodiny sme sa tešili všetci. Svojím inovatívnym prístupom si dokázali získať celú triedu tak, že napr. aj spolužiaci, ktorí nemali „bunky“ na matiku, s nadšením riešili naozaj zložité úlohy, lebo ich dostali predspracované tak, aby im porozumeli. Bolo to navyše urobené zábavnou formou (gamification...), boli motivovaní, aby sa snažili, a ak uspeli, boli aj netradične ocenení. Presne v duchu Komenského hesla „škola hrou“.

Samozrejme, na to sa musí zmeniť aj postavenie učiteľa nielen z hľadiska finančného ohodnotenia, ale aj jeho profesijnej vážnosti v rámci celej spoločnosti, aby to bolo prestížne povolanie, ktoré môžu robiť len tí najlepší z najlepších (fínsky model). Takáto zmena si vyžiada určitý čas, ale treba najmä začať.

Popritom treba zobrať do úvahy, že úloha učiteľa sa v budúcnosti zmení z prezentátora a „testera“ na osobného poradcu, ktorý bude študentov individuálne usmerňovať v štúdiu podľa ich schopností a daností tak, aby sa čo najlepšie využil ich potenciál a pripravili sa na svoje budúce povolanie.

Zmeniť by sa mohol aj spôsob vyučovania. Niektoré predmety by mohli žiaci študovať doma, iné, najmä praktické cvičenia, v kolektíve so spolužiakmi v škole. Vďaka tomu by budovy škôl mohli byť podstatne menšie, resp. by sa viaceré školy mohli zlúčiť, pričom bežné triedy by sa prerobili na špecializované laboratóriá. Ich optimálne využívanie by riadila inteligentná aplikácia, ktorá by automaticky informovala žiakov, kedy a kde majú praktické cvičenia.

Učitelia by mali mať prístup k tomu najlepšiemu digitálnemu obsahu a lekciám, ktoré môžu využiť pri príprave a vysvetľovaní preberanej látky. Takéto ukážkové lekcie by mali byť nahrané na video, archivované spolu s textovým abstraktom najpodstatnejších faktov a sprístupnené študentom na webe tak, aby si ich mohli kedykoľvek pozrieť a mohli sa plne venovať porozumeniu obsahu bez paralelného prepisovania poznámok do zošita. Učitelia nebudú musieť 20 rokov vyučovať stále to isté, žiaci si lekcie pustia vtedy, keď budú chcieť, samozrejme, tak, aby stíhali študijný plán. Vyrieši to aj dobiehanie učiva žiakov chýbajúcich či už z dôvodu choroby, alebo iných rodinných dôvodov, ak sa napr. rodina rozhodne presťahovať sa na farmu. Takto by mohli študovať žiaci kdekoľvek na svete, ak napríklad športovo alebo umelecky nadaní žiaci potrebujú cestovať, a odstránilo by to aj problém s kvalitou vzdelávania na vidieku.

Množstvo administratívnej činnosti učiteľov, najmä rôzne výkazy, by vďaka podpore digitálnych technológií mohlo tiež odpadnúť. Proces preskúšavania študentov by sa s pomocou inteligentných aplikácií mohol zautomatizovať tak, aby každý študent bol objektívne a efektívne preskúšaný z každej látky.

Veľkú úlohu v škole budúcnosti bude hrať video, a to nielen na prehrávanie výučbových lekcií. Cez video IM môže prebiehať vzájomné „dovysvetľovanie“ si látky medzi spolužiakmi či doučovanie napríklad od učiteľov na dôchodku. Cez videodohľad sa môže uskutočniť preskúšavanie učiva. Cez video sa dá urobiť virtuálna exkurzia do svetových laboratórií, výrobných hál či korporácií, kde by sa žiaci bežne nedostali. Cez video môže bežať diskusia k danej téme medzi študentmi, možností je habadej.

Tak čo poviete, páčila by sa vám predstava školy, do ktorej netreba skoro ráno vstávať, aby ste stihli dobehnúť ešte pred zvonením? Takýto voľnejší systém by si iste vyžadoval väčšiu vnútornú disciplínu a kopu vecí by bolo ešte treba ošetriť, ale ako koncept sa mi to pozdáva. Do takej školy by som rád „chodil“ a v dobrom závidím budúcim študentom, keď sa raz niečoho takéhoto dožijú. A čo vy? Ako si predstavujete školu budúcnosti?

Zobrazit Galériu

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

Blogy

Zašoférujte si, kým ešte môžete

09.10.2016 22:14

Určite ste si všimli, že sa v poslednom čase v PC REVUE dosť venujeme autám. Nie, nemeníme sa na automagazín, digitálne technológie sa jednoducho čoraz viac rozširujú aj do iných oblastí a automobilov ...

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

Kyocera - prve-zariadenia-formatu-a4-s-vykonom-a3

Najnovšie videá