Image
13.10.2016 2 Comments

Nová nádej pre Moorov zákon. Vedcom sa podarilo vyrobiť najmenší tranzistor s veľkosťou len 1 nm

Veľkosť tranzistorov zohráva dôležitú úlohu pri zlepšovaní výpočtovej techniky. Čím menšie sú, tým viac sa ich zmestí na čip a tým rýchlejší a efektívnejší môže byť procesor. Vedcom z Národného laboratória Lawrencea Berkeleyho sa podarilo zhotoviť vôbec najmenší funkčný tranzistor s veľkosťou hradla len 1 nanometra (na porovnanie, ľudský vlas má hrúbku asi 80 000 až 100 000 nanometrov). Dostali sa tak pod hranicu 5 nm, ktorá bola predtým považovaná za vrchol miniaturizácie tranzistorov.

V počítačovom priemysle dlhé roky platil Moorov zákon, ktorý hovorí, že počet tranzistorov v polovodičovom obvode sa každé dva roky zdvojnásobí. Súčasná výroba využíva 14 nm technológiu, 10 nm polovodiče by sa podľa predpokladov mali objaviť v roku 2017 alebo 2018 (Intel Cannonlake).

Pohľad do budúcnosti ukazuje, že Moorov zákon narazí na ťažkosti v podobe fyzikálnych zákonov. Hoci 7 nm technológa je teoreticky ešte možná s použitím kremíka, no menšie ako 7 nm tranzistory sú už fyzicky navzájom tak blízko, že elektróny začnú podliehať kvantovému tunelovaniu. Namiesto toho, aby zostali pri zamýšľanom logickom hradle, môžu plynule prúdiť od jedného hradla k druhému, čo v podstate spôsobuje, že tranzistor nemôže byť vo vypnutom stave.

Preto výrobcovia polovodičov skúmajú možnosti využitia iných materiálov pri výrobe 7 nm polovodičov. Výskumný tím z Berkeley Lab vytvoril tranzistor menší ako 7 nm pomocou uhlíkovej nanotrubice a bisulfidu molybdénu (MoS2), v ktorom uhlíková nanotrubička s priemerom jedného nanometra zabezpečila funkciu hradla. Použitie MoS2 namiesto kremíka umožní účinne brzdiť elektróny a signály sa dajú opäť kontrolovať.

Výskum je ešte v ranom štádiu, vedci musia ešte pracovať na vývoji efektívneho spôsobu hromadnej výroby nových 1 nm tranzistorov a čipov, v ktorých by sa dali použiť. Ich výsledky však poslúžia ako dôkaz samotného konceptu, že nové materiály umožnia vyrobiť tranzistory s menšími rozmermi, vďaka ktorým sa zvýši výkon a účinnosť počítačov budúcnosti.

Zdroj: theverge.com

Zobrazit Galériu
Autor: Redakcia

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

Výskum

Stellátor naozaj funguje. Fúzny reaktor Wendelstein 7-X dokáže udržať plazmu bez potreby elektrického prúdu

09.12.2016 00:28

Na konci minulého roka bol v Nemecku spustený reaktor na jadrovú syntézu, schopný kontinuálne udržať superhorúcu plazmu v magnetickom poli supravodivých magnetov. Bola tu však jedna veľká otázka: Prac ...

Výskum 3

Nová batéria môže poháňať smartfón až 400 rokov

05.12.2016 00:13

Vedci z Kalifornskej univerzity v Irvine vyvinuli dobíjaciu batériu, ktorá môže slúžiť až 400 rokov. Ich vynález je pritom takmer úplne dielo náhody. V skutočnosti chceli navrhnúť lepšie nanovodiče na ...

Výskum

Palivo vodíkových bômb môže priniesť rýchlejšiu cestu k samoudržateľnej fúzii a lacnejšiu energiu budúcnosti

02.12.2016 00:25

Vždy, keď vedci z Národného laboratória Sandia v Albuquerque spustia svoj fúzny reaktor, časť jeho zariadenia zhorí. Ich „prístroj Z“ obsahuje kondenzátory nabité väčším množstvom elektrickej energie, ...

2 Comments

  1. och reakcia na: Nová nádej pre Moorov zákon. Vedcom sa podarilo vyrobiť najmenší tranzistor s veľkosťou len 1 nm
    13.10.2016 15:10
    Ano tranzistor je veľký len 1mm ale stále nemôžu byť príli blízko pri sebe pretože zákon stále platí. akurát vedia dať vac tranzistorov, ale medzera medzi nimi bude stále rovnako veľká.
    Reagovať
    • RE: och reakcia na: och
      13.10.2016 20:10
      och ty sa tomu rozumies, ze 1mm
      Reagovať

Vyhľadávanie

Kyocera - prve-zariadenia-formatu-a4-s-vykonom-a3

Najnovšie videá