21.2.2013 0 Comments

Zdá sa, že európska finančná kríza už dosiahla maximum

Európa je aj naďalej v recesii. Odborníci sa však domnievajú, že kríza zrejme dosiahla svoje maximum na jeseň minulého roka. Aj spotrebitelia si zrejme myslia, že by mohol ku koncu roka 2013, a v niektorých krajinách snáď aj skôr, nastať ekonomický obrat. V súlade s tým vo väčšine európskych krajín mierne vzrástli ekonomické a príjmové očakávania, hoci zostávajú stále na mimoriadne nízkej úrovni. Naopak, ochota nakupovať vo väčšine krajín na konci roka poklesla, pretože veľa spotrebiteľov pociťuje celkové dôsledky klesajúcich príjmov, zvýšených daní a vysokej nezamestnanosti. Vyplýva to z prieskumu spotrebiteľskej klímy v Európe a USA, ktorý realizovala spoločnosť GfK a ktorý poskytuje prehľadné informácie o vývoji ekonomických a príjmových očakávaní a tiež ochoty nakupovať u spotrebiteľov 12 európskych krajín a USA.

Rok 2012 nebol pre Európu dobrý. Eurozóna upadla prvýkrát po troch rokoch znovu do recesie a v dôsledku toho došlo medzi európskymi krajinami k výraznej diferenciácii. Kým južná a východná Európa bojovala najmä s extrémne vysokou nezamestnanosťou a rastúcou chudobou, situácia obyvateľov severných krajín zostávala bez ohľadu na krízu aj naďalej relatívne dobrá. Tento hlboký rozpor vyjadrujú takisto aj najnovšie čísla týkajúce sa trhu práce. Miera nezamestnanosti meraná podľa medzinárodného štandardu ILO je pomerne nízka v Rakúsku, Luxembursku, Nemecku a Holandsku a predstavuje 4,5 až 5,6 percent. Zato v Španielsku a Grécku je bez práce štvrtina obyvateľstva. Celkový počet nezamestnaných v 17 krajinách eurozóny je 18,8 milióna. V novembri sa miera nezamestnanosti po štvrtýkrát za sebou zvýšila a dosiahla 11,8 percent. Následky sú strašné. V dôsledku straty zamestnania klesajú rýchlo disponibilné príjmy krajín na okraji EÚ. Gréci majú teraz takmer o pätinu menej peňazí ako v roku 2009. V Španielsku je pokles príjmov osem percent a na Cypre sedem percent. Odborníci predpovedajú, že kríza na trhu práce tento rok ešte zosilnie a v druhej polovici roka bude bez práce asi 20 miliónov osôb. Ďalej by už však rásť nemala. Novembrové údaje už naznačili, že klesajúci trend skutočne zoslabne. Nezamestnanosť v eurozóne sa zvyšovala pomalšie ako počas predchádzajúcich dvoch mesiacov a v roku 2014 odborníci očakávajú mierne zoslabenie jej rastu na 19,6 milióna nezamestnaných.

Podstatné je však to, aby rozvoj hospodárstva menovej únie opäť nabral na obrátkach. Prvé známky takéhoto vývoja sa už začínajú objavovať. Index ekonomického sentimentu (ESI) ukazuje, že ekonomická nálada sa druhýkrát za sebou zlepšila. Od novembra do decembra zaznamenal barometer prekvapivo výrazné zvýšenie o 1,3 bodu, na hodnotu 87 bodov, čo je najvyššia hodnota takmer za pol roka. Podľa ekonómov začínajú reformy prijímané v krízových krajinách pôsobiť. Hospodárska sila týchto regiónov za posledných päť rokov výrazne poklesla. Napr. v Grécku klesol HDP od roku 2008 o 21 percent, investície sa znížili na polovicu a dovoz sa znížil o tretinu. Ide o najhoršiu depresiu, akú západná krajina zažíva od druhej svetovej vojny. Tvrdé opatrenia, ku ktorým tieto krajiny pristupujú, majú za cieľ zvýšiť ich konkurencieschopnosť, znížiť náklady na pracovnú silu a zlepšiť ich exportné možnosti. Vďaka nim sa zmenšuje ekonomická nerovnováha. Zvýšenie konkurencieschopnosti je zreteľné predovšetkým v Grécku a Írsku, kde výrazne poklesli náklady na pracovnú silu. Za posledné štyri roky sa rozdiel v národnej bilancii medzi Nemeckom s najväčším prebytkom a Gréckom s najväčším deficitom znížil takmer na polovicu. Prvé nesmelé náznaky, že krízu je možné v priebehu niekoľkých najbližších rokov prekonať, podliehajú jednej podmienke: kríza sa nesmie znova prehĺbiť. Krajiny postihnuté krízou nesmú zaspať na vavrínoch počiatočného úspechu, ale musia aj naďalej pracovať na reformách. Aj naďalej musí pokračovať konsolidácia národných rozpočtov vo všetkých krajinách Európskej únie (EÚ).

USA: diskusiu ovládla dlhová kríza a spor o rozpočet
V štvrtom štvrťroku patrili v USA k hlavným témam prezidentské voľby a následný hospodársky rozvoj krajiny, ako aj spor ohľadom rozpočtu, ktorý bublal pod povrchom až do konca roka. Kompromis medzi demokratmi a republikánmi bol dosiahnutý až v hodine dvanástej. Strany musia začať znovu rokovať už vo februári. Dovtedy je nutné dosiahnuť kompromis aj v oblasti krátenia vládnych výdavkov. Ak Kongres nedosiahne dohodu, potom môže nastať obávaná sekvestúra, ktorá znamená automatické krátenie výdavkov o 1,2 miliardy USD v priebehu nasledujúcich desiatich rokov. Výsledkom rokovaní je zatiaľ to, že najbohatší Američania, približne dve percentá obyvateľstva, musia od 1. januára 2013 platiť vyššie dane. Okrem toho bude počas ďalšieho roka vyplácaná podpora približne dvom miliónom dlhodobo nezamestnaných. Vďaka kompromisu sa predíde automatickému zvýšeniu daní, ktoré by malo vplyv takmer na všetkých občanov USA. To síce v žiadnom prípade nevyrieši rozpočtové problémy, ale udrží to v patričných medziach obavy, že najväčšia svetová ekonomika opäť upadne do recesie. Dosiahnuť dohodu o nedoriešených otázkach do marca však bude nesmierne ťažké. K tomu ešte prispieva vysoká úroveň štátneho dlhu v USA. Ak sa má vláda vyhnúť platobnej neschopnosti, potrebuje nutne znížiť výdavky a zvýšiť príjmy. Ak sa strany nedohodnú na zvýšení úverového limitu, môže byť ohrozená solventnosť Spojených štátov. Túto neistotu celkom zreteľne odrážajú súčasné ukazovatele vyjadrujúce ekonomické a príjmové očakávania aj ochotu nakupovať.

Ekon. očakávania: január 4,6 bodu Priemer: 14,0 bodov
Očakávané príjmy: január 4,7 bodu Priemer: 18,7 bodu
Ochota nakupovať: január -6 bodu Priemer: -5,4 bodu

Česká republika: protesty proti úspornému balíčku
V novembri 2012 hrozil vláde Českej republiky reálny pád. Počas štyroch týždňov nebolo jasné, či vládna trojkoalícia vedená premiérom Petrom Nečasom prežije jeseň. Tentoraz však na vine neboli rozpory medzi koaličnými partnermi alebo nové obvinenia z korupcie vznesené proti ministrom. Protesty boli zamerané proti úspornému balíčku, ktorý vláda pripravila. Pomocou neho sa Česká republika snaží znížiť rozpočtový deficit pod tri percentá stanovené Maastrichtskou dohodou. Bez ohľadu na protesty bol zákon prijatý, hoci len veľmi tesnou väčšinou. Jedným z dôsledkov týchto opatrení je zvýšenie DPH v tomto roku na 15 a 21 percent. Okrem toho sa budú musieť ľudia s vyššími príjmami zaobísť bez niektorých daňových úľav. V súčasnosti je deficit domácností asi päť percent HDP. Ak by sa nezapočítal jednorazový vplyv zákona o cirkevných reštitúciách, tento deficit by predstavoval 3,5 percent HDP, čo je v rozmedzí stanovenom ministerstvom financií. V roku 2013 chce Česká republika zostať pod trojpercentnou maastrichtskou hranicou. Zákon o cirkevných reštitúciách vyžaduje, aby bola cirkvám vyplatená náhrada za všetok majetok zabavený počas komunistického režimu. Tá predstavuje zhruba 2,36 miliárd eur.

Ekonomické očakávania: -38,2 bodu
Očakávané príjmy: -21,7 bodu
Ochota nakupovať: -30,1 bodu

Ekonomické očakávania: opatrná nádej na zlepšenie
Vyzerá to, že najhoršie časy finančnej krízy boli prekonané a vzniká dojem, že spotrebitelia v mnohých európskych krajinách tento názor odborníkov zdieľajú. Hoci stále ešte panuje značná neistota a existuje množstvo rizík, v Európe sa postupne začína šíriť nádej, že by sa situácia mohla opäť začať čoskoro zlepšovať. V poslednom štvrťroku 2012 zostali vo väčšine sledovaných krajín ekonomické očakávania prevažne stabilné alebo sa mierne zlepšili, aj keď vo všeobecnosti boli celkovo na nízkej úrovni. Z porovnania jednotlivých krajín vychádza najlepšie Rumunsko, kde je ekonomický vývoj vnímaný najpozitívnejšie (-8,7 bodu), po ňom nasleduje Nemecko (-17,6 bodu) a Bulharsko (-20,8 bodu). Ekonomické oživenie v nadchádzajúcich mesiacoch je považované za najmenej pravdepodobné v Španielsku (-52,6 bodu). Portugalskí spotrebitelia sú pri hodnotení ekonomického vývoja tiež pomerne pesimistickí (-50,7 bodu), rovnako ako Gréci (-50,0 bodu). Hodnota tohto ukazovateľa sa však v oboch krajinách mierne zvyšuje.

Hoci je ekonomická situácia Rakúska celkovo dobrá, krízy v ostatných európskych krajinách majú na túto exportne orientovanú krajinu stále závažnejší vplyv. Na ekonomiku Rakúska má najväčší vplyv predovšetkým mimoriadna spotrebná zdržanlivosť talianskych zákazníkov, ktorí kupujú rakúske produkty najviac. Spotrebitelia tento názor zdieľajú. Aj naďalej očakávajú zlý ekonomický vývoj. Na druhej strane však prejavujú nádej, že najhoršia kríza už bola prekonaná, čo odráža ukazovateľ ekonomických očakávaní. Z najnižšej úrovne -38,7 bodu v septembri jeho hodnota stúpla v decembri na -23,8 bodu.

Britskú vládu síce čaká ešte veľa práce, ale ekonomická situácia Spojeného kráľovstva sa ku koncu roka 2012 zlepšila. Po prekvapivo výraznom znížení HDP o -0,9 percenta v druhom štvrťroku sa HDP v treťom štvrťroku opäť mierne zvýšil o 0,1 percenta. Poklesla aj nezamestnanosť a v súčasnosti predstavuje 4,5 percenta. Tento kladný vývoj sa odráža aj v ekonomických očakávaniach. V novembri sa tento ukazovateľ zvýšil približne o 20 bodov. Bolo to krátko po zverejnení kladných hospodárskych výsledkov za tretí štvrťrok. Prvýkrát po šiestich mesiacoch spotrebitelia pocítili, že dochádza k zotaveniu a že koniec krízy je na dohľad. Situácia sa však čoskoro vrátila do starých koľají, pretože v každodennom živote nebol tento pozitívny trend viditeľný. Následkom toho daný ukazovateľ v decembri znovu rýchlo poklesol takmer o 13 bodov. Tento vývoj potvrdzuje nestabilitu spotrebiteľskej nálady v Spojenom kráľovstve.

Aj keď je Nemecko stále považované za najvyspelejšiu krajinu v Európe, vplyv finančnej krízy začal byť citeľný aj tu. Podľa odhadov nemeckej Bundesbank, zaznamená nemecké hospodárstvo v roku 2013 iba minimálny rast vo výške 0,4 percent oproti 1,6 percentám v lete. Banka predpokladá, že celkový rast v roku 2012 dosiahne 0,7 percenta. Ak sa má predísť prepúšťaniu vysoko kvalifikovaných zamestnancov, budú musieť firmy s veľkou pravdepodobnosťou opäť zavádzať osvedčené metódy, medzi ktoré patrí napr. skrátený pracovný čas. Nemeckí spotrebitelia sú si dobre vedomí tejto pochmúrnejšej hospodárskej situácie. Ekonomické očakávania sú počas mnohých mesiacov negatívne a ich ukazovateľ v súčasnosti predstavuje -17,9 bodu.

Očakávané príjmy: spotrebitelia očakávajú ďalšie úsporné opatrenia
Príjmové očakávania Európanov sa v poslednom štvrťroku roku 2012 nepatrne zlepšili, čo zodpovedá zlepšeniu celkových ekonomických očakávaní. Vyšší alebo relatívne stabilný príjem očakávajú Nemci (21,2 bodu), Rakúšania (-3,2 bodu) a Rumuni (-7,7 bodu). Naopak, výrazný pokles očakávajú Gréci (-50,1 bodu), Španieli (-52,7 bodu) a Taliani (-55,2 bodu).

V treťom štvrťroku v Portugalsku po krátkom období určitého oživenia príjmové očakávania poklesli, ale v štvrtom štvrťroku sa opäť mierne zvýšili. Ich ukazovateľ v súčasnosti predstavuje -49,7 bodu. Trojka, ktorú tvorí Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond potvrdzuje, že krajine sa darí zvládať krízu a realizovať najdôležitejšie reformné projekty. Napriek tomuto je však Portugalsko stále v hlbokej recesii. Experti centrálnej banky predpovedajú, že do roku 2014 sa kladné čísla dokumentujúce rast HDP neobjavia a v roku 2013 očakávajú zníženie o dve percentá. Spotrebitelia, ktorí čelia nezamestnanosti presahujúcej 16 percent, klesajúcim príjmom a dôchodkom a rastúcim daniam, nevidia v dohľadnom období žiadnu nádej na zlepšenie všeobecnej ekonomickej a teda ani osobnej finančnej situácie. Aj keď sa ukazovateľ za posledné tri mesiace roka 2012 mierne zlepšil, je stále na mimoriadne nízkej úrovni a dosahuje -49,7 bodu.

V posledných mesiacoch roka 2012 bolo Rumunsko následkom decembrových volieb v politickom zmysle do značnej miery paralyzované. Strana premiéra Victora Pontu získala absolútnu väčšinu v parlamente aj v senáte. Nová vláda má v úmysle v tomto roku novelizovať ústavu a zaistiť tak vyššiu flexibilitu hospodárstva a efektívnejšie zavádzanie reforiem. V dôsledku celoeurópskej finančnej krízy má však Rumunsko problémy so stimulovaním ekonomického rastu. Pre rok 2012 predpovedali ekonómovia celkový rast HDP vo výške 0,8 percenta. Európska komisia počíta pre tento rok len asi s 2,2 percentami, čo znamená skôr stagnáciu a nie ekonomický rast. Mierne stúpa aj nezamestnanosť. Z celkového pohľadu teda nemožno hovoriť práve o najlepších predpokladoch pre rast príjmov, s ktorým by mohli rumunskí spotrebitelia počítať. Vzhľadom na to, že vlani v lete ešte očakávali mierny rast miezd a platov, ako aj pozitívny vývoj hospodárstva, v štvrtom štvrťroku 2012 hodnota ukazovateľa opäť klesla a teraz predstavuje -7,7 bodu.

Hospodárska situácia Francúzska sa neustále zhoršuje. Kvôli nedostatočným inováciám v posledných mesiacoch a rokoch klesá kvalita výrobkov a služieb. Podľa správy spoločnosti CESE (Európska spoločnosť pre porovnávaciu pedagogiku) o situácii v krajine, nie je vzdelanie a výučba v školách na dobrej úrovni, trh práce je nepružný a štátne dlhy sú príliš vysoké. Vo Francúzsku sa nepodarilo vybudovať a rozšíriť sľubné podnikateľské sektory. Biznis je treba modernizovať, je potrebné zvýšiť dane a súčasne s tým znížiť verejné výdavky. Prvé tvrdé úsporné opatrenia boli ohlásené už na konci roka 2012. Obyvatelia Francúzska si pomaly začínajú uvedomovať, že už nie je možné pokračovať tak ako v minulosti. Očakávajú zvýšenie daní aj sociálnych a zdravotných príspevkov, ako aj potenciálne zníženie platov v neposlednom rade preto, že nezamestnanosť v súčasnosti vzrástla na 9,9 percent. Zlú náladu potvrdzuje aj decembrový ukazovateľ príjmových očakávaní na úrovni -47,2 bodu.

Ochota nakupovať: vysoká nezamestnanosť znamená, že nálada nakupovať je na samom dne
Hoci sa ekonomické a príjmové očakávania európskych spotrebiteľov za posledných niekoľko mesiacov mierne zlepšili, ľudia nie sú ešte ochotní vydávať svoje peniaze za nákupy drahších vecí. To nie je nič prekvapivé. V krajinách zasiahnutých krízou je nezamestnanosť mimoriadne vysoká a v niektorých regiónoch ďalej stúpa. Peniaze ľuďom často chýbajú aj na zaplatenie najnutnejších vecí. Keďže mnohé európske krajiny bojujú s recesiou, chuť ich obyvateľov nakupovať je trochu obmedzená. Nemci naďalej míňajú najviac, pretože trh práce je zatiaľ veľmi stabilný. V decembri predstavovala v Nemecku ochota nakupovať 20,1 bodu. Tento ukazovateľ vykazoval kladnú hodnotu aj v Rakúsku (16,7 bodu) a Bulharsku (5,7 bodu). Na rozdiel od toho mali spotrebitelia peniaze len na najnutnejšie veci v Taliansku (-38,0 bodu), Portugalsku (-46,9 bodu) a v Spojenom kráľovstve (-47,2 bodu).

Pre mnohé grécke firmy boli Vianoce roku 2012 možno posledné. V dôsledku hrozivej situácie panujúcej v hospodárstve a na trhu práce, ako aj v dôsledku prísnych úsporných opatrení Grékom jednoducho nezostávajú na nákupy peniaze. Nakoľko si museli utiahnuť opasky je zrejmé z rozsiahlej porovnávacej štúdie vykonanej poradenskou firmou Deloitte. Podľa tejto štúdie výdavky na Vianoce v roku 2012 klesli medziročne o ďalších 16 percent. V priemere mala každá domácnosť na vianočné výdavky 407 eur, čo nebolo len na nákup darčekov, ale aj na cestovné a nákup potravín počas sviatočného obdobia. Od roku 2007 klesla súkromná spotreba v Grécku o 18 percent. Táto zdržanlivosť spotrebiteľov nepriaznivo ovplyvňuje predovšetkým maloobchodný sektor. Za posledného dva a pol roka bolo zavretých celkom 68 tisíc obchodov, čo predstavuje tretinu všetkých gréckych maloobchodných predajní. Od júla 2012 začali grécki spotrebitelia pociťovať väčšiu nádej, že kríza bude v strednodobom horizonte prekonaná a že sa hospodárska situácia zlepší. Tento opatrný optimizmus sa odrazil aj na ukazovateli ochoty nakupovať. V júli dosiahol rekordne nízku úroveň -56,9 bodu, do novembra sa potom vyšplhal na -25,4 bodu. Vyhliadka úsporných Vianoc a blížiaci sa ďalší ťažký rok však spôsobili opätovný pokles tohto ukazovateľa. V decembri predstavoval -37,4 bodu.

Českej ekonomike sa stále ešte nepodarilo vymaniť sa z recesie. V medziročnom porovnaní klesla v treťom štvrťroku o 1,6 percenta. Je to už tretí pokles za sebou. Európska komisia očakávala, že za celý rok 2012 sa HDP zníži o 1,3 percenta. Až v tomto roku to vyzerá tak, že by ekonomika mohla opäť mierne vzrásť o 0,2 percenta. To má vplyv aj na trh práce. V súčasnosti nemá prácu osem percent práceschopného obyvateľstva. V snahe uviesť štátny rozpočet do poriadku a dlhodobo obmedziť rozpočtový deficit zvýšila česká vláda koncom roku 2012 rad daní a zrušila aj niektoré daňové výhody. DPH bola zvýšená na 15 a 21 percent, pre ľudí s vyššími príjmami bola zavedená daňová prirážka vo výške sedem percent a boli znížené daňovo odpočítateľné paušály pre samostatne zárobkovo činné osoby a ekonomicky činných dôchodcov. Obyvatelia Českej republiky sa preto musia nejako vyrovnať so zníženými príjmami a vyššími cenami. Reakcia na to je logická. Spotrebitelia držia svoje peniaze v rukách ešte pevnejšie a utrácajú menej ako doteraz. Ukazovateľ ochoty nakupovať bol na úrovni -30,1 bodu.

Zdroj: www.gfk.sk


Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

Biznis 1

ASUS? ACER? HP? DELL? APPLE? LENOVO? SONY? SAMSUNG? Poznáme výsledky súťaže NOTEBOOK ROKA

09.12.2016 00:13

„Karty“ sú rozdané, ocenenia odovzdané, poznáme názvy nositeľov TOP TITULOV. V tomto roku hlasovalo až 22 557 ľudí. Hlasy dokonca prichádzali aj po ukončení hlasovania, tie sme však do konečných vý ...

Biznis

Šiesty ročník STARTUP AWARDS pozná víťazov a obsahom aj návštevnosťou prekonal všetky predchádzajúce

06.12.2016 00:15

Tohtoročné Startup Awards, ktoré sa konali v piatok 2. decembra v bratislavskom Istropolise, už majú svojich víťazov. V súťaži vyberala zahraničná odborná porota spomedzi dvanástich nápadov celkom v š ...

Biznis

Amazon bude prevážať dáta v kamiónoch. Chce tak ušetriť čas

05.12.2016 10:02

Na svojej používateľskej konferencii re:Invent predstavil Amazon nový spôsob, ako môžu zákazníci presúvať veľké objemy dát do jeho cloudovej služby Amazon Web Services (AWS). Pre veľké firmy, ktoré c ...

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

Kyocera - prve-zariadenia-formatu-a4-s-vykonom-a3

Najnovšie videá