Image
29.7.2016 0 Comments

Veľkú červenú škvrnu na Jupiteri asi spôsobujú hromy burácajúce v mrakoch najväčšej búrky v slnečnej sústave

Takzvaná Veľká červená škvrna, obrovská búrka, ktorá na Jupiteri trvá už niekoľko stoviek rokov, zohrieva hornú vrstvu atmosféry planéty. V štúdii publikovanej v magazíne Nature to tvrdí medzinárodný tím vedcov. Výskumníci pozorovali najväčšiu planétu slnečnej sústavy s pomocou zariadenia Infrared Telescope Facility (IRTF) amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír na Havaji, pričom na nej objavili dôkazy teplôt dosahujúcich o 1500 stupňov Celzia viac ako na iných miestach vesmírneho telesa. Ako uviedli, toto teplo môžu vytvárať búrkové zvukové vlny, ktoré sa lámu v tenkých vrstvách hornej atmosféry.

Vedci doteraz nedokázali vysvetliť, prečo je celá atmosféra Jupitera horúca, a to dokonca viac ako by ju mohla zohriať slnečná energia. Kým horúčavy na póloch môžu vysvetliť enormné aurory planéty, príčina vysokých teplôt pri rovníku ostáva záhadou. “Mnoho ľudí tvrdilo, že teplo pravdepodobne pochádza zdola, no pozorovania to doteraz nikdy nepotvrdili,” uviedol spoluautor štúdie Tom Stallard z Univerzity v Leicesteri. Merania jeho tímu však ponúkli prvé dôkazy tejto aktivity.

Teplo niekoľko stoviek kilometrov nad mrakmi búrky podľa vedcov naznačuje, že ho vytvára nepokoj pod ním. Ako vysvetlili, kľúčový v ich objave bol ión H3+, ktorý je na Zemi vzácny. No v atmosfére Jupitera nemá s čím reagovať, a tak vedcom poslúžil ako žiariaci teplomer. “Meraním jeho žiary, môžete zistiť, aká je teplota. Nachádza sa naprieč celou vrchnou atmosférou plynového obra, čiže je v podstate teplotná sonda in situ,” vysvetlil James O'Donoghue z Bostonskej univerzity. Dáta, ktoré vedci použili, pritom pochádzajú z jedného deväťhodinového pozorovania planéty v roku 2012.

Autori štúdie však nevedia určiť, ako teplo vzniká, no nazdávajú sa, že ho spôsobujú hromy burácajúce v červených mrakoch najväčšej búrky v slnečnej sústave. “Máte nejaký druh akustickej udalosti, pravdepodobne hrom alebo niečo také, alebo možno iné formy zvukovej energie, a tá sa šíri priamo hore,” popísal Stallard. “Táto vlna pokračuje cestou hore, až kým nedosiahne región s nižšou hustotou v hornej časti atmosféry, tam sa zlomí a roznesie všetku vlnovú energiu do atmosféry, podobne ako keď sa vlny lámu na pobreží - keď je voda čoraz plytčia, nedokáže držať vlnu, a tak sa zlomí a vy vidíte veľa energie,” popísal Stallard. Podľa O'Donoghuea sa podobný úkaz vyskytuje aj na Zemi. Nad Andami sa z búrok vytvárajú akustické vlny, ktoré sa šíria do atmosféry a zahrievajú ju.

Ďalšie informácie by vedcom mohla poskytnúť družica Juno. Ako priblížil Stallard, jeho tím plánoval pozorovania planéty mysliac aj na túto misiu. "Juno odhalí vo veľkolepých detailoch, aké sú aurory a ako sa vytvárajú. No bude zaujímavé vidieť, čo všetko nám povie o regiónoch mimo aurory a hornej vrstve atmosféry," povedal Stallard.

Autor: SITA

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

Výskum

Stellátor naozaj funguje. Fúzny reaktor Wendelstein 7-X dokáže udržať plazmu bez potreby elektrického prúdu

09.12.2016 00:28

Na konci minulého roka bol v Nemecku spustený reaktor na jadrovú syntézu, schopný kontinuálne udržať superhorúcu plazmu v magnetickom poli supravodivých magnetov. Bola tu však jedna veľká otázka: Prac ...

Výskum 3

Nová batéria môže poháňať smartfón až 400 rokov

05.12.2016 00:13

Vedci z Kalifornskej univerzity v Irvine vyvinuli dobíjaciu batériu, ktorá môže slúžiť až 400 rokov. Ich vynález je pritom takmer úplne dielo náhody. V skutočnosti chceli navrhnúť lepšie nanovodiče na ...

Výskum

Palivo vodíkových bômb môže priniesť rýchlejšiu cestu k samoudržateľnej fúzii a lacnejšiu energiu budúcnosti

02.12.2016 00:25

Vždy, keď vedci z Národného laboratória Sandia v Albuquerque spustia svoj fúzny reaktor, časť jeho zariadenia zhorí. Ich „prístroj Z“ obsahuje kondenzátory nabité väčším množstvom elektrickej energie, ...

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

Kyocera - prve-zariadenia-formatu-a4-s-vykonom-a3

Najnovšie videá