Vedomie nemajú len ľudia ale aj rastliny a baktérie

Ľudia a zvieratá s mozgom možno nie sú jediné bytosti na planéte, ktoré majú vedomie, uvádza štúdia zverejnená v časopise EMBO Reports. Vedomie je základom všetkých foriem života – od najmenších buniek až po najzložitejšie organizmy. Teória vedomia založená na bunkách sa neobmedzuje len na tvory, ako sme my, ale tento fenomén považuje za základnú súčasť samotného života. Tradičné uvažovanie o vedomí, tzv. štandardný model vedomia, sa zameriava na mozog a predpokladá, že ho majú len zložité organizmy ako ľudia a zvieratá.

Nová teória založená na bunkách však tvrdí, že vedomie vzniklo už v prvých bunkách, ktoré sa objavili približne pred 3,8 miliardami rokov, a majú ho rastliny, baktérie a dokonca aj améby. Štandardná predstava o vedomí vyvoláva čoraz väčšiu kritiku zo strany vedcov, ktorí si myslia, že síce nie je úplne nesprávna, ale nepodáva úplný obraz.

Tím výskumníkov z Univerzity Britskej Kolumbie, nadácie Bioverse a Bonnskej univerzity sa zaoberá senzibilitou, schopnosťou „cítiť“ alebo vnímať a reagovať na svet. Ľudia svoje „cítenie“ nazývajú emóciami a pocitmi. No aj veľmi jednoduché jednobunkové organizmy, ako sú améby, ukazujú, že aj ony dokážu „cítiť“ tým, že reagujú na prostredie. Keď majú pocit, že v prostredí nie je niečo v poriadku, niektoré améby si okolo seba vybudujú ochranný obal alebo domček z uhličitanu vápenatého.

Takto sa v teórii vedomia založenej na bunkách prelína vedomie s evolúciou. Začalo sa to baktériami a prvými formami života, ktoré sa v priebehu miliárd rokov vyvinuli do zložitejších foriem života. Dôsledky tejto teórie však siahajú ďaleko za hranice vedomia. Teória založená na bunkách by mohla zmeniť náš pohľad na život, inteligenciu a dokonca aj na umelú inteligenciu a spochybňovať to, čo si už myslíme o existencii.

Zdroj: phys.org.