Supravodič Miassit sa nachádza v prírode, ale dá sa aj syntetizovať

Len málo materiálov má schopnosť prenášať elektrický prúd prakticky bez odporu, čo sa označuje ako supravodivosť. A len hŕstka z nich sa nachádza v prírode. Vedci teraz zistili, že jeden materiál nájdený v prírode je schopný supravodivosti pri nízkych teplotách bez použitia typického kvantového triku, čo z neho robí prvý nekonvenčný supravodič svojho druhu. Supravodiče sú veľmi užitočné, pretože vedú elektrinu bez straty energie.

Je to zvyčajne vďaka tomu, že ich elektróny zdieľajú identitu v takzvaných Cooperových pároch, čo im umožňuje relatívne ľahko preklzávať pomedzi atómy. Prostredníctvom série podrobných laboratórnych testov medzinárodný tím výskumníkov zistil, že minerál miassit (názov odvodený od ruskej rieky Miass v povodí Irtyša), už známy ako supravodič, môže vykazovať vlastnosti nekonvenčného supravodiča. To, že sa miassit vyskytuje v prírode a vedci ho môžu aj syntetizovať v laboratóriu, ho robí ešte nezvyčajnejším.

Je však nepravdepodobné, že by kúsky miassitu nájdené v prírode mali čistotu potrebnú na fungovanie ako nekonvenčný supravodič.Na stanovenie nekonvenčnej supravodivosti miassitu sa použili tri rôzne testy vrátane londýnskeho penetračného testu, ktorý meria reakciu materiálu na slabé magnetické pole. Ďalší test zahŕňal vytváranie defektov v materiáli, ktoré môžu ovplyvniť teplotu, pri ktorej sa stáva supravodičom.

Nekonvenčné supravodiče sú oveľa citlivejšie na poruchu spôsobenú týmito defektmi ako bežné supravodivé materiály. Miassit (Rh17S15) kombinuje prvok s vysokou teplotou tavenia (ródium) s prchavým prvkom (sírou). Na rozdiel od čistých prvkov zmesi týchto prvkov umožňujú rast kryštálov pri nízkej teplote s minimálnym tlakom pár. V systéme Rh-S vedci objavili tri nové supravodiče.

Supravodiče sa už vo veľkej miere používajú v technológiách, ako sú skenery magnetickej rezonancie a veľké urýchľovače častíc, ale majú ešte oveľa viac potenciálu. Vzhľadom na jeho jedinečnú povahu by miassit mohol byť dôležitou súčasťou tohto potenciálu, najmä vo svojej čistej, syntetickej forme. Výskum bol publikovaný v časopise Communications Materials.

Zdroj: sciencealert.com.