Inovatívny materiál z húb nás ochráni pred požiarom

Vedci často prirovnávajú huby k ľadovcu, pretože to, čo vidíte nad povrchom, je len malá časť toho, čo sa nachádza pod ním. Práve mycélium (podhubie) so svojou zložitou sieťou rozvetvených rúrkovitých vlákien nazývaných hýfy vzbudilo záujem výskumníkov, ktorí si uvedomujú jeho potenciál na prispôsobenie na konštrukčné využitie v zastavanom prostredí. Tím z RMIT University v austrálskom Melbourne teraz chemicky manipuloval so zložením mycélia, aby vytvoril nový udržateľný, modulárny a bezpečný protipožiarny materiál, ktorý by sa mohol použiť ako účinná izolácia budov.

Našli spôsob, ako vypestovať čisté pláty mycélia, ktoré sa dajú vrstviť a upravovať na rôzne použitia – od plochých panelov pre stavebníctvo až po materiál podobný koži pre módny priemysel. Na základe predchádzajúceho výskumu tímu zameraného na protipožiarnu povahu mycélia výskumníci vytvorili materiál, ktorý možno vrstviť na horľavé substráty. Bioinžinierstvom húb sa im tiež podarilo dosiahnuť, aby štruktúra mycélia bola v celom materiáli jednotná a aby bol tenký ako papier. 

Keď je materiál vystavený ohňu alebo intenzívnemu teplu, kontaktná vrstva mycélia sa rozkladá na uhlík. To potom tepelne chráni spodné vrstvy. Pôsobí ako netoxický a účinný nárazník, ktorý má podľa výskumníkov obrovský potenciál ako ohňovzdorný materiál, používaný napríklad na izoláciu budov. Materiál je bezpečný pre životné prostredie a ľudí, udržateľný a potenciálne sa dá vyrábať z obnoviteľného organického odpadu. A na rozdiel od mnohých tradičných panelov neobsahuje plasty, takže pri kontakte s plameňom nebude produkovať toxické výpary. 

„Protipožiarne látky obsahujúce bromid, jodid, fosfor a dusík sú účinné, ale majú nepriaznivé účinky na zdravie a životné prostredie,“ povedal Everson Kandare, docent na RMIT a odborník na horľavosť a tepelné vlastnosti biomateriálov. „Predstavujú zdravotné a environmentálne problémy, pretože karcinogény a neurotoxíny, ktoré môžu uniknúť a pretrvávať v životnom prostredí, poškodzujú rastliny a živočíchy. Biodegradovateľné mycélium produkuje prirodzene sa vyskytujúcu vodu a oxid uhličitý.“

Pomalý rast húb síce predstavuje výzvu pre škálovateľnosť, najmä v porovnaní s výrobou plastov, ale môže to byť aj príležitosť. Využiť by sa dali odpadové produkty s obsahom húb z hubárskeho priemyslu. Odstránilo by to potrebu nových fariem a zároveň by sa produkovali výrobky, ktoré udržateľným spôsobom spĺňajú potreby požiarnej bezpečnosti. Tím teraz skúma bioinžinierske hubové rohože, ktoré môžu znížiť intenzitu plameňov a zvýšiť hodnotenie požiarnej bezpečnosti budov. Štúdia bola publikovaná v časopise Polymer Degradation and Stability.

Zdroj: newatlas.com.