Firmy nemajú inú možnosť ako prejsť digitálnou transformáciou
Spoločnosť Panattoni Development Company je jednou z najväčších súkromných developerských spoločností na svete a má 53 pobočiek v Severnej Amerike, Európe a Ázii. Od začiatku pôsobenia v strednej Európe v roku 2005 spoločnosť dokončila celkovo viac ako 21 miliónov m2 moderných priemyselných priestorov v Európskej únii, Spojenom kráľovstve a Indii. Ponúka priemyselné, skladové a kancelárske priestory. Špecializuje sa na stavebné projekty na kľúč (BTS build-to-suit), ktoré presne zodpovedajú požiadavkám jednotlivých klientov. Spoločnosť Panattoni obhájila pozíciu lídra na európskom priemyselnom trhu už siedmy rok po sebe a všetky jej nové projekty cielia na medzinárodnú certifikáciu BREEAM New Construction minimálne v úrovni Excellent.
Aké inovácie v oblasti logistiky a skladových riešení priniesli najvýraznejšie zmeny a ako môžu nové technológie, ako je automatizácia či umelá inteligencia, ovplyvniť budúcnosť v oblasti priemyselného developmentu? Odpovede aj na tieto otázky priniesla diskusia s Erikom Ivaničkom, riaditeľom spoločnosti Panattoni Slovensko.
Ako môže automatizácia či umelá inteligencia, ovplyvniť budúcnosť v oblasti priemyselného developmentu
Technológie sú dnes už nutnosť všade. Napríklad manažéri dodávateľských reťazcov potrebujú predikovať stav zásob a plánovať dodávky od svojich subdodávateľov tak, aby nedošlo k náporu na logistické kapacity. Big data a prediktívna analytika prinášajú poznatky, ktoré dokonca pomáhajú predvídať krízy a vyhýbať sa im. Práve digitálne prediktívne stratégie sa zdajú byť tým, čo logistické firmy môže lepšie pripraviť na budúci vývoj v sektore.
V súčasnosti AI využívame najmä prostredníctvom aplikácie ChatGPT, vidíme ale niekoľko potenciálnych výhod a prínosov, ktoré by nám umelá inteligencia mohla poskytnúť v blízkej budúcnosti. Využitím technológií založených na umelej inteligencii pri výbere dodávateľov v prípravnej fáze projektu by mohlo dôjsť k optimalizácii zadávacích podmienok a vyššej efektivite pri rozhodovaní na základe objektívnych údajov a analýz. Predpokladom je, že AI dokáže analyzovať rôzne kombinácie požiadaviek na projekt, rozpočet či podmienky dodania a navrhnúť optimálnu kombináciu, ktorá minimalizuje náklady a zvyšuje efektivitu.
V rámci správy budov by mohla AI sledovať senzorické dáta a vykonávať analýzu stavu budovy a zariadení, monitorovať prostredie a identifikovať potenciálne riziká, ako sú požiare, úniky chemikálií alebo neoprávnený prístup. To by zvýšilo bezpečnosť pracovníkov a majetku.
Aké inovácie v oblasti logistiky a skladových riešení priniesli najvýraznejšie zmeny v posledných rokoch ?
Automatizácia a robotizácia výrobných i skladovacích plôch je dnes trendom, ktorým sa dnes uberá veľa firiem. Klienti dnes už bežne požadujú napríklad inštaláciu automatických dopravníkových systémov, ktoré sú kľúčom k inteligentnej automatizácii skladu, maximálnej dynamike a integrovanej organizácii procesov. Vplyv na našu spoločnosť sme zaznamenali napríklad aj v podobe nárastu opakovaných obchodov s klientmi, s ktorými sme spolupracovali už v minulosti. Pokročilejšie technológie sme implementovali napríklad v rámci výstavby pre klienta Tchibo (výstavba v troch fázach), pre Amazon sme postavili najmodernejšie robotické centrum. Pre významného dodávateľa z automotive sektora dnes napríklad staviame novú modernú halu a zároveň v rámci jedného areálu rekonštruujeme a modernizujeme pôvodnú. Samozrejme za nepretržitého chodu prevádzky, čo je samozrejme výzva, ale to my máme práve radi. Zmeny považujeme za potrebné, pokiaľ chceme stále napredovať.
Ako môžu nové technológie, ako je automatizácia a umelá inteligencia, ovplyvniť budúcnosť dodávateľských reťazcov?
Technológie sú dnes už nutnosť všade. Napríklad manažéri dodávateľských reťazcov potrebujú predikovať stav zásob a plánovať dodávky od svojich subdodávateľov tak, aby nedošlo k náporu na logistické kapacity. Big data a prediktívna analytika prinášajú poznatky, ktoré dokonca pomáhajú predvídať krízy a vyhýbať sa im. Práve digitálne prediktívne stratégie sa zdajú byť tým, čo logistické firmy môže lepšie pripraviť na budúci vývoj v sektore.
Ako využívate moderné technológie, ako je napríklad Internet vecí (IoT) a umelá inteligencia na optimalizáciu?
V súčasnosti AI využívame najmä prostredníctvom aplikácie ChatGPT, vidíme ale niekoľko potenciálnych výhod a prínosov, ktoré by nám umelá inteligencia mohla poskytnúť v blízkej budúcnosti. Využitím technológií založených na umelej inteligencii pri výbere dodávateľov v prípravnej fáze projektu by mohlo dôjsť k optimalizácii zadávacích podmienok a vyššej efektivite pri rozhodovaní na základe objektívnych údajov a analýz. Predpokladom je, že AI dokáže analyzovať rôzne kombinácie požiadaviek na projekt, rozpočet či podmienky dodania a navrhnúť optimálnu kombináciu, ktorá minimalizuje náklady a zvyšuje efektivitu.
V rámci správy budov by mohla AI sledovať senzorické dáta a vykonávať analýzu stavu budovy a zariadení, monitorovať prostredie a identifikovať potenciálne riziká, ako sú požiare, úniky chemikálií alebo neoprávnený prístup. To by zvýšilo bezpečnosť pracovníkov a majetku.
Ako hodnotíte inovatívnosť slovenských firiem v porovnaní so svetom? Ako hodnotíte prostredie, v ktorom pôsobíme, z pohľadu inovácií? Je podnecujúce? Čo musíme zmeniť?
Hlavný problém ktorý vnímame ako developer – motivácia k rozvoju. Investorom to sťažujeme. Keď dnes príde investor do Slovenskej republiky, dozvie sa, že nemáme pracovnú silu, nemáme pozitívnu migráciu mozgov, máme nejasný stavebný zákon a nikto tu vlastne nemá záujem o tieto investície. Slovensko by v teoretickej rovine malo mať všetky predpoklady na to, aby sa stalo priemyselným centrom Európy, ale má príliš veľa prekážok. Krajinu tak v rebríčku obľúbenosti investorov predbehlo Poľsko, ale aj Nemecko. Jedine centrálna lokalita hrá do noty. Infraštruktúra nás posiela na chvost strednej a východnej Európy a pomaly ale isto prestávame konkurovať aj cenou.
Máme tiež jedno z najvyšších zaťažení odvodmi z práce. Ak firma zamestná človeka v Poľsku za rovnakú čistú mzdu, reálne ju to stojí o 20 percent menej. Najmä pre firmy, ktoré potrebujú zamestnať veľký počet ľudí, to môže byť rozhodujúce. Ak k tomu pripočítame jednoduchosť stavebných povolení a stavebných zákonov, zistíme, že výstavba v Poľsku stojí približne o 30 až 40 percent menej ako u nás.
Ak chceme mať inovatívnu ekonomiku, potrebujeme mať tiež migráciu mozgov. V továrňach kde je vývoj a výskum – potrebujeme vysoko kvalitných ľudí s potrebným vzdelaním. Tých u nás ale nie je dosť a vybavenie pracovného povolenia pre Angličana/Inda/Filipínca veľakrát trvá pol roka až rok. Všetky tieto fakty sú veľmi demotivujúce a bohužiaľ, o podnecujúcom prostredí nemôžeme hovoriť.
