Bude sa dať alkoholizmus vyliečiť injekciou do mozgu?

Nová štúdia ukázala, že u opíc, ktoré majú sklon k nadmernému pitiu alkoholu, chirurgicky vpichnutá génová terapia do mozgu zvýšila produkciu takzvaného hormónu dobrej nálady dopamínu. To následne výrazne znížilo spotrebu alkoholu u primátov, pričom tento účinok pretrvával viac ako rok. Ak bude terapia bezpečná a účinná aj u ľudí, mohla by poskytnúť „jednorazovú“ liečbu poruchy požívania alkoholu, pri ktorej pacienti nedokážu prestať piť alebo kontrolovať svoje pitie napriek tomu, že negatívne ovplyvňuje ich každodenný život.

Hoci nadmerné pitie alkoholu spôsobuje v USA 140 000 úmrtí ročne, americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv naň schválil len tri lieky. Pritom žiadny z nich nie je priamo zameraný na základné zmeny v mozgu, ktoré sa prejavujú pri dlhodobom nadmernom pití alkoholu. Alkohol zvyšuje produkciu dopamínu v mozgu, čo vedie k pocitu uvoľnenia a zlepšeniu nálady. Pri nadmernom pití sa však mozog prispôsobuje tak, že sám produkuje menej dopamínu, čo znamená, že ľudia musia piť viac, aby dosiahli rovnaké pozitívne účinky. To isté platí aj u opíc, ktoré pijú veľa.

V novej štúdii, ktorá bola publikovaná v časopise Nature Medicine, tím Kathleen Grantovej, profesorky behaviorálnej neurovedy na Oregon Health & Science University, v rámci chirurgického zákroku vstrekol štyrom opiciam do oblasti v mozgu, ktorá sa podieľa na spracovaní odmeny, geneticky modifikovaný vírus. Týmto opiciam bol počas niekoľkých mesiacov umožnený prístup k čoraz väčšiemu množstvu etanolu rozpusteného vo vode až do bodu, keď úroveň ich spotreby simulovala chronické nadmerné pitie alkoholu u ľudí. Neškodný vírus niesol gén, ktorý kóduje proteín GDNF (glial cell line-derived neurotrophic factor), ktorý pomáha zachovať a obnoviť neuróny.

Tím predpokladal, že vloženie génu GDNF do buniek, ktoré produkujú dopamín, podnieti tieto bunky k produkcii normálnej hladiny tejto chemickej látky. Opice znížili spotrebu alkoholu o viac ako 90 % v porovnaní s kontrolnými skupinami a ich hladiny dopamínu sa obnovili na „normálnu úroveň“ najmenej na jeden rok po liečbe, čo približne zodpovedá deviatim až dvanástim rokom v ľudskom živote. No dlhodobé vedľajšie účinky tejto liečby sú zatiaľ nejasné. Odborníci vyzvali tím aj na opatrnosť pri prílišnom zovšeobecňovaní zistení. Na overenie prijateľnosti tejto liečby porúch užívania návykových látok budú potrebné ďalšie štúdie.

Zdroj: livescience.com.