Ako interne vzdelávať ítečkárov / Rozhovor: Adam Pagáč, líder divízie vývoja softvéru a člen vedenia spoločnosti PosAm

NXT: Ako vo vašom internom programe školenia vývojárov riešite medzery vo vzdelávaní, ktoré zanechali školy?

AP: Aj keď sa doba zrýchľuje a inovácie prichádzajú čoraz častejšie, paradoxne najväčším problémom škôl nie sú nedostatočne „čerstvé“ znalosti, ale spôsob, ako ich učitelia odovzdávajú študentom. Mladí ľudia sa totiž za posledné roky posunuli a od školy čakajú, že ich bude stavať pred výzvy, aby dosiahli maximum svojho potenciálu. Tento prístup však vidíme na Slovensku zriedkavo, väčšina škôl sa, žiaľ, „zasekla v čase“ a stále využívajú historický spôsob „nalievania vedomostí“. Vidíme tak v školách starý spôsob interakcie študenta a vy­učujúceho, ktorý sa nepribližuje ideálu v podobe partnerského vzťahu. Tento prístup a predovšetkým memorovanie mladých ľudí nebaví, skôr chcú riešiť konkrétne problémy a zaujímavé výzvy, ideálne každým dňom náročnejšie, a toto čakajú aj od školy. Ak to nedostávajú, tí najlepší odchádzajú študovať do zahraničia.

Človek dobre pripravený na prax potrebuje nielen vynikajúce programátorské zručnosti (čiže takzvané hard skills), ale rovnako aj kvalitné komunikačné schopnosti (označované ako soft skills). Kým pri prvej oblasti je dôležité študentov zaujať a postupne posúvať dopredu, druhá oblasť sa dá rozvíjať iba pri práci v tíme. V škole to ide len v obmedzenej miere, o to viac je preto dôležitá spolupráca škôl a komerčného sektora. My už niekoľko rokov spolupracujeme s Fakultou hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave a vybraných študentov zapájame do reálneho softvérového vývoja prostredníctvom postupne rozvíjaného semestrálneho zadania. Cez náš študijný  program v škole mladí ľudia dostávajú nielen základy programovania, ale sa aj učia, ako postaviť a odladiť kompletné riešenie bežiace v cloude. A popritom si osvojujú aj potrebné návyky pracovného života.

Na túto aktivitu potom nadväzujeme ďalším vzdelávaním v podobe PosAm Full-Stack akadémie, v ktorej študentov vzdelávajú naši interní zamestnanci. Ich zapojenie a mentoringový prístup posúva aj každého z existujúcich zamestnancov, keďže musia prehlbovať vlastné znalosti. Vďaka tomuto systému sa nám darí dostať študentov na takú úroveň, aby sa následne mohli plynule začleniť do riešiteľských tímov na komplexných zadaniach, ktoré PosAm rieši pre svojich klientov.

NXT: Ako sa v priebehu rokov zmenili potreby zamestnávateľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy vývojárov?

AP: Keďže nároky na vývojárske tímy za posledné dve desaťročia mimoriadne vzrástli, už dávnejšie sme prišli s konceptom spomínanej internej akadémie, ktorá pomáha mladým ľuďom dosiahnuť potrebnú úroveň znalostí a schopností. Jednou časťou je prehlbovanie znalostí a zručností študentov vo viacerých disciplínach ako Java, Angular či Devops. No len samotné rozširovanie znalostí nedokáže dostatočne odpovedať na výzvy doby. Okrem iného preto, že pre vysokú náročnosť výziev už riešenie nemôže obsiahnuť jeden človek, ale len tím. Projekty, s ktorými prichádzame do styku, dokonca často prevyšujú aj kapacitu jedného tímu. V takýchto prípadoch má zásadný vplyv na našu konkurencieschopnosť práve tímová a crosstímová spolupráca a tá sa nezaobíde bez dobrých pravidiel a správneho mentálneho nastavenia jednotlivcov. Preto sme sa aj v tomto roku zamerali pri follow-up programoch v rámci firmy aj na prehlbovanie komunikačných zručností.

NXT: Môžete opísať niektoré z najúspešnejších interných programov školenia vývojárov, ktoré ste videli alebo ktorých ste boli súčasťou? Čo ich urobilo efektívnymi?

AP: Bez veľkého premýšľania je to spomínaná Full-Stack akadémia. Už niekoľko rokov sa nám v rámci tohto projektu darí spolu s vysoko motivovanými účastníkmi vytvárať atmosféru podporujúcu identifikáciu a rozvoj talentu. Potvrdzujú nám to rozhovory s úspešnými absolventmi a absolventkami, ako aj fakt, že väčšina z nich sa po jej ukončení rozhodne nastúpiť k nám na dohodu počas ich ďalšieho štúdia. V tomto období im poskytujeme priestor na obrovské naberanie skúseností zapájaním do reálnych projektov a stabilných tímov, čo im pomáha získať ďalšie zázemie.

Full-Stack akadémia je efektívna v synergii paralelného rozvoja študentov a našich interných expertov. Na to, aby naši interní zamestnanci mohli toto vzdelávanie poskytovať, potrebujú kvalitnú prípravu, čo prehlbuje zároveň ich vlastné znalosti. Štandardom v bežných firmách je vzdelávanie on-the-job, pri ktorom sa však učíme na vlastných chybách. Naopak, ak mladí ľudia majú pri sebe mentora, ktorý touto fázou vzdelávania dávno prešiel, dokáže im odovzdať skúsenosti oveľa rýchlejšie. Práve na tom je postavená naša Full-Stack akadémia. 

V prvých troch až štyroch rokoch po škole dokážu mladí ľudia získať veľké množstvo znalostí, vtedy majú najlepšie predpoklady najviac sa osobnostne aj profesionálne posunúť. Full-Stack akadémia naučí študentov, ako byť produktívnymi, čo nám umožňuje o to skôr ich zapojiť do zložitých projektov. Je to práve vzájomná synergia, ktorá umožňuje mladým ľuďom rásť. Inak povedané, študenti po príchode zo školy ani zďaleka nie sú na entry leveli, aby sa ako juniori mohli zapájať do projektov v praxi. Náš spôsob vzdelávania im pomáha dostať sa na túto úroveň oveľa skôr a následne rýchlo rásť na seniora, ktorý je už schopný samostatne pracovať na zadaniach. Práve prechod z juniorskej na seniorskú úroveň je pre mnohých ťažká prekážka, ktorú im pomáhame prekonať. 

NXT: Ako meriate úspešnosť interného programu školenia vývojárov a aké metriky použivate na vyhodnotenie jeho účinnosti?

AP: Každé zo školení, ktoré pripravujeme, vyhodnocujeme technikou Net Promoter Score spoločne s účastníkmi. Je pre nás kľúčové, aby znalosti, ktoré počas vzdelávania nadobudli, začali bezprostredne nato aktívne vy­užívať. V prípade úspešných externých školení robíme interný follow-up, kde si účastníci pre kolegov pripravia svoju interpretáciu témy. Už veľakrát sa nám potvrdilo, že najlepšie sa človek naučí vtedy, keď učí ostatných.

My nemáme vo firme lektorov, ale cielene sa vzdelávame navzájom a prehlbujeme si tým vlastné znalosti. Interne sa o pravidelné a priebežné vzdelávanie starajú komunity pokrývajúce jednotlivé profesie, ako sú vývojári, testeri, analytici či projektový manažment. Paralelne k tomu poskytujeme množstvo interných a externých školení a workshopov, ktorých skladbu vytvárame tak na základe firemných potrieb, ako aj podnetov z radov zamestnancov. Ročne investujeme do vzdelávania zamestnancov v priemere 96 hodín na osobu, čo je jeden deň vzdelávania mesačne.

Vyhodnotenie kvality vzdelávania je náročné a relatívne subjektívne. Kľúčovým parametrom pre nás je, či sa našim ľuďom darí dosahovať ciele kariérneho rozvoja. To je však big picture, do ktorého prispieva veľa faktorov. Pri samotnom vzdelávaní kladieme dôraz na spätnú väzbu od absolventov na lektorov a program. Sledujeme pritom net promoter score, teda do akej miery by absolventi odporúčali vzdelávanie ďalším zá­ujemcom.

Aby som to zjednodušil, v zásade sa ľudí pýtame, či bolo vzdelávanie skutočne také dobré, že by boli ochotní zaň v komerčnom sektore zaplatiť. Pri hodnotení sa pozorne pozeráme na odchýlky od štandardu, analyzujeme, kde sa stala chyba, a robíme zmeny v ďalšom priebehu vzdelávania.

NXT: Ako plánujete zareagovať na zmeny vo vývoji softvéru, ktoré prináša technológia ChatGPT?

AP: Jazykové modely sa ukazujú ako veľmi silný nástroj a som presvedčený, že ide o zásadnú disrupciu v oblasti produktivity práce. Ako pri každom novom nástroji aj tu je potrebné nájsť jeho správne využitie a v tomto bode je svet stále len na začiatku. Prirodzene, súčasťou cesty je aj skúšanie, aj keď sa už množstvo veľkých firiem pri týchto pokusoch stihlo popáliť. Aj tu však platí povestné „Kto sa bojí, nesmie do lesa“. 

Som presvedčený, že jazykové modely nás tak skoro nenahradia, ale pri správnom vy­užití vedia výrazne zrýchliť prácu tým, že netreba začínať od bieleho papiera, ktorý býva najčastejším spúšťačom prokrastinácie. No len samotné uľahčenie si práce nebude stačiť na zásadný posun dopredu, keďže nijako nepomáha v navrhovaní a dodávke riešení pre biznis.

Myslím, že umelá inteligencia dá vzniknúť novému odvetviu podnikania, založenému na schopnosti správne sa pýtať a na základe toho formulovať zadanie. Ak totiž stroj využijem len na generovanie obsahu a uľahčenie práce, ukracujem sám seba o možnosť pochopiť súvislosti. No ak ušetrený čas investujem do ďalšieho vzdelávania prostredníctvom tohto nástroja s obrovskými vedomosťami, siahnem na hlavnú výhru v lotérii. Bude kľúčové vedieť dostať z ChatGPT jeho potenciál. Vo finále totiž z tohto a ďalších príbuzných nástrojov môže byť výborný booster produktivity.

Pri hľadaní cesty, ako čo najlepšie využiť umelú inteligenciu, stojí za zváženie urobiť z ChatGPT a podobných nástrojov akéhosi seniorného buddy na rýchlejšie učenie. Výhodou tohto mentora je, že je k dispozícii 24 hodín denne a okrem toho odstraňuje klasickú bariéru v podobe neochoty pýtať sa. Mnohí sa hanbia opýtať, aby nevyzerali neschopne, v tomto prípade však pri otázkach nebudú mať žiadne zábrany, keďže ide o stroj pri súkromnej konverzácii.

NXT: V čom sa systémy práce projektových tímov v súčasnosti líšia od tých spred niekoľkých rokov a ako to prenášate do interného vzdelávania?

AP: Kľúčovou zmenou je predovšetkým tempo práce a nevyhnutná schopnosť flexibilne reagovať. V tímoch si tieto okolnosti vyžadujú stále väčšiu mieru samoorganizácie už od najnižších úrovní. Aj to je dôvod, prečo venujeme veľa pozornosti vzdelávaniu v soft skills a posilňovaniu tímovej spolupráce. Dnes totiž veľká komplexnosť a náročnosť systémov vylučujú, aby jeden človek zvládol všetko. Potrebujeme špecializovaných expertov, a tak zapájame do tímov stále viac ľudí. Pri návrhu kvalitného riešenia je kľúčové ponoriť sa hlboko do problematiky, čo presahuje kapacitu jedného človeka. Samotná schopnosť písať kód je základ, ale pri tímovej delivery je zásadné zvládnuť interakciu a spoločnú komunikáciu. V tíme potrebujete odovzdávať a prijímať informácie, vedieť, ako odkomunikovať svoju myšlienku a presvedčiť ostatných.

NXT: Aký je rozdiel v prístupe k projektom s časovým horizontom dodania niekoľko mesiacov vs. tých viacročných?

AP: Rozdiel spočíva v štruktúre a odolnosti. Taký startup nepotrebuje vymyslieť perfektné riešenie, ale postačuje mu základná idea, ktorú trh zoberie alebo nie. V našom prípade hovoríme o komplexnom riešení, ktoré musí fungovať a zároveň prinášať zákazníkovi úžitok. Pre návrh komplexného riešenia je kľúčové presne identifikovať reálne potreby zákazníka, ktoré často nie sú v zhode s jeho požiadavkami, a dobre ich so zákazníkom odkomunikovať. Aby sme to robili ešte rýchlejšie a efektívnejšie, už niekoľko rokov pracujeme na našej internej metodike.

Pri veľkých projektoch je rovnako kľúčová aj schopnosť udržať stabilný a motivovaný tím počas niekoľkoročnej realizácie. Do tohto procesu musíme vnášať inovácie, pretože ak líder tímu vedie x-tú retrospektívu a snaží sa členov tímu opäť povzbudiť k hľadaniu priestoru na zlepšenie, musí byť veľmi kreatívny. V takom prípade nesmie nikdy upadnúť do rutiny, čo je mimoriadne náročné.

NXT: Aké stratégie používate na zabezpečenie úspešného a včasného dodania projektu?

AP: Okrem množstva best practices vrátane využitých metodík a štruktúr, ktoré sa nám v čase osvedčili, sú dôležité dva princípy.

Veľmi sa nám osvedčilo postupovať podľa pravidla First things first. To znamená, že si ťažké problémy nenechávame na koniec, ale naopak, riešime ich hneď na začiatku. Práve týmto princípom si cez proof of concept a prototyping overujeme, či kľúčová idea riešenia stojí na solídnych základoch a či riešenie môže fungovať. Je absolútne kľúčové odstraňovať najväčšie riziká na začiatku.

Druhý princíp je spoločná práca (princíp Allways together). Snažíme sa čo najviac času pracovať spoločne na jednej téme, uzavrieť ju a až následne sa posunúť na novú tému. Je veľmi dôležité mať celý tím takzvane on-the-same-page, teda na rovnakom stupni rozpracovanosti projektu. Nič také ako integrácia niekde na konci reálne nefunguje. Veľké množstvo rozpracovaných čiastkových krokov dokáže síce vytvárať dojem, že ste na dobrej ceste, ale ide o ilúziu väčšieho progresu, než je skutočnosť. Je preto podstatné neustále spájať vyvinuté časti do celku a priebežne integrovať. Vyhnete sa tým nemilým prekvapeniam v neskorých fázach projektu, ktorých nápravy sú obvykle veľmi nákladné.