Image
12.11.2016 0 Comments

Ako fungujú laserové zákroky na korekciu dioptrických chýb oka

Spôsob práce, obzvlášť celodenné sedenie pri monitoroch, ale aj prirodzené starnutie spôsobujú zhoršenie zraku. Okrem tradičných okuliarov a kontaktných šošoviek sa na korekciu dioptrických chýb oka čoraz častejšie používajú zákroky laserom.

Dioptrické chyby oka

Krátkozrakosť je optická chyba oka, pri ktorej sa lúče svetla zbiehajú pred sietnicou, takže obraz sa na sietnicu nepremieta ostro. Prejavuje sa horším videním vzdialených predmetov a je to najčastejšia očná chyba v ľudskej populácii. Stupeň krátkozrakosti sa vyjadruje dioptriami s mínusovým znamienkom. Pri ďalekozrakosti sa lúče svetla pretínajú vo fiktívnej rovine za sietnicou oka, čiže na sietnicu dopadajú v rôznych bodoch, takže vidíme neostrý obraz. Ďalekozrakosť sa prejavuje neostrým videním blízkych predmetov. Vyjadruje sa dioptriami s plusovým znamienkom. Samozrejme, obidve chyby majú súvislosť s akomodáciou oka, teda schopnosťou zaostriť pohľad na blízke alebo vzdialené objekty. Oko mení optické vlastnosti (dioptrie) sploštením alebo vyklenutím šošovky pomocou očného svalu. Pri zaostrení na diaľku sa očné svaly napnú, očná šošovka sa sploští a zrenička sa rozšíri. Pri zaostrení nablízko sú svaly povolené, očná šošovka je širšia a zornica sa zúži. Ľudské oko dokáže zmeniť svoje optické vlastnosti až o 12 – 15 dioptrií a zvládne to približne za 1/3 sekundy. Vo vyššom veku sa schopnosť akomodácie znižuje.

Ako funguje korekcia laserom?

Pri laserových zákrokoch laser pôsobí na rohovku, dochádza k evaporácii častíc čiže k zmene pevného skupenstva na plynné. Vďaka tomuto procesu rohovka mení svoj tvar a zakrivenie. Napríklad pri korekcii mínusových dioptrií vytvorí laser v rohovke akúsi misku, v prípade plusových dioptrií útvar v tvare kruhu. Vďaka tomuto pôsobeniu sa zmení lom svetla na rohovke a svetlo potom dopadá na sietnicu do oblasti najostrejšieho videnia.

V minulosti sa na zákroky s cieľom odstránenia dioptrických chýb oka využívali štandardne definované algoritmy, ktoré na skorigovanie každej dioptrie potrebovali odstrániť 16 – 18 mikrónov materiálu rohovky. V súčasnosti používané technológie sú oveľa sofistikovanejšie. Počas predoperačného vyšetrenia pacienta pred zákrokom typu iLASIC sa vytvorí takzvaná digitálna mapa dioptrickej chyby, ktorá je unikátna pre každé oko, podobne ako odtlačok prsta je unikátny pre každý prst. Na základe tejto mapy možno v každom bode rohovky určiť, akú charakteristiku má dioptrická chyba a ako ju korigovať. Z toho vyplýva aj názov metódy iLASIC (i – individualizovaný).

Na odstránenie dioptrických chýb laserom sa vo všeobecnosti využívajú dva princípy. Prvý, najstarší princíp, nazývaný PRK alebo LASEK, využíva povrchové laserové zákroky, kde laser pôsobí priamo na povrch rohovky a evaporizuje všetko, čo mu stojí v ceste, vrátane nervových vlákien, zakončení a takzvaných výživových „diaľnic“ pre rohovku. Tieto zákroky majú veľmi dlhú a bolestivú rekonvalescenciu, vyžadujú si dlhú pooperačnú liečbu, niekedy až 6 mesiacov. V prvom pooperačnom období, trvajúcom približne 7 dní, je rekonvalescencia spojená s bolesťami, rezaním a pálením očí, svetloplachosťou, takže pre pacienta táto fáza nie je príliš komfortná.

Druhá skupina sú takzvané podpovrchové zákroky, vykonávané pomocou femtosekundového lasera, ktorý dokáže vytvoriť veľmi tenkú vrstvu tkaniva, takzvanú príklopku, hrubú približne 100 mikrónov, v ktorej sú nervové vlákna, zakončenia a takzvané výživové diaľnice zafixované tenkej vrstvy tkaniva. Túto príklopku lekár dočasne nadvihne a následne vykoná zákrok. Ten sa vykoná excimerovým laserom, ktorý koriguje dioptrickú chybu. Následne sa príklopka vráti na svoje miesto. Keďže nervové vlákna a zakončenia neboli poškodené ani zničené, pacient necíti bolesť a na druhý deň po zákroku môže normálne fungovať. Prístroje typu excimerového lasera pracujú na rovnakom princípe. Rozdiel je v rýchlosti a schopnosti využívať digitálnu mapu optickej chyby. Štandardný laser skoriguje jednu dioptriu za 6 až 7 sekúnd, extrémne rýchle lasery dokážu dioptriu skorigovať za 1,5 až 2 sekundy. V tomto prípade však neplatí, že rýchlejšie je aj lepšie. Príliš rýchly zákrok je menej presný. Najpresnejšie sú lasery využívajúce digitálnu mapu (iLASIK).

Predoperačné vyšetrenie a rekonvalescencia

Pred zákrokom treba urobiť veľmi podrobné a precízne vyšetrenie, ktoré trvá približne 2 hodiny. Lekár pri vyšetrení skúma, aké zakrivenie má predná a zadná plocha rohovky, aká je vzdialenosť medzi rohovkou, dúhovkou, aké dlhé je oko a podobne. V procese nazývanom OCT, čo je variant CT vyšetrenia oka, sa vytvorí už spomínaná mapa dioptrickej chyby. Na základe vyšetrenia lekár určí, či, a ak áno, aký operačný postup je pre daný prípad najvhodnejší, a dohodne sa termín operácie. „Jedno z kritérií, ako rozpoznať seriózne pracovisko, je to, že operácia na korekciu dioptrických chýb sa nikdy nerobí v ten istý deň ako vyšetrenie,“ vysvetľuje MUDr. Pavol Veselý z očnej kliniky VESELY. Pacient by sa mal pri vyšetrení pýtať na všetko, čo ho zaujíma, žiadna otázka typu, „kedy sa môžem po zákroku nalíčiť, môžem pracovať s počítačom 8 hodín denne“, v tomto kontexte nie je trápna ani malicherná. Podľa odpovedí môžete posúdiť prístup lekára, či sa snaží vaše otázky bagatelizovať, alebo všetko pacientovi zrozumiteľne vysvetlí.

Pacient v deň operácie strávi na očnej klinike približne pol druha hodiny, z toho v operačnej sále 15 minút. Zákrok laserom pri metóde iLASIK sa vykonáva v dvoch krokoch na každom oku. Tieto kroky trvajú približne 2 × 10 až 15 sekúnd, je to teda veľmi krátky proces. Po zákroku vloží lekár pacientovi do oka špeciálnu kontaktnú šošovku, ktorá pôsobí, zjednodušene povedané, ako priesvitný obväz a pacient odchádza domov. Pacient po zákroku vidí, pričom videnie je spočiatku trochu zahmlené. Táto fáza trvá približne 2 hodiny a potom už pacient vidí úplne normálne. Ďalší deň už väčšina ľudí bežne pracuje, napríklad aj s počítačom. Na druhý deň príde pacient na kontrolu, pri ktorej sa vyberie z oka kontaktná šošovka, potom sa pacient vracia do normálneho života. Môže pracovať, šoférovať a podobne. Ďalšie kontroly sú o 7 dní, o mesiac a dva mesiace.

Pre koho je takýto zákrok vhodný?

Laserové zákroky na odstránenie chýb zraku, teda krátkozrakosti, ďalekozrakosti, prípadne astigmatizmu sú vhodné pre vekovú kategóriu od 19 do 42 rokov. Čo sa týka vekovej vhodnosti na jednotlivé typy operácií, každá klinika má stanovené intervaly, ktoré považuje pre pacienta za bezpečné a výhodné z hľadiska progresu zrakovej chyby. Napríklad pre pacientov nad 46 rokov už operácia laserom nie je vhodná a lekár pre nich odporučí iný, vhodnejší typ zákroku. Samozrejme, korekcia týchto chýb má svoje limity. Za rozumné a správne sa považuje korekcia dioptrickej chyby s plusovým znamienkom do +4 dioptrií a s mínusovým znamienkom do -7 až -8 dioptrií. Na korekciu dioptrických chýb mimo tohto intervalu je vhodnejšie a pre oko bezpečnejšie použiť iné technológie.

Samozrejme, starnutím sa aj po operácii naďalej menia optické pomery v oku. Ako príklad uvedieme 40-ročného pacienta s dioptrickou chybou -5 dioptrií. Je veľmi pravdepodobné, že takýto pacient už potrebuje aj okuliare na čítanie, takže používa dva druhy okuliarov. „Pri laserovom zákroku takéhoto pacienta veľmi dôsledne poučíme, že po zákroku bude potrebovať okuliare na čítanie, takže sa zbaví jedných okuliarov. Je to pre neho výhodná operácia, ktorá mu uľahčí život, ale výhodnejší typ operácie pre takéhoto pacienta je zákrok nazývaný femto PRELEX, pri ktorom sa do oka vložia takzvané multifokálne šošovky, vďaka ktorým takýto človek dobre vidí bez okuliarov aj na diaľku, aj čítať,“ vysvetľuje MUDr. Veselý. Laserový zákrok sa vykonáva na povrchu oka, naproti tomu zákrok typu femto PRELEX sa vykonáva vnútri oka, pričom aj pri tomto zákroku sa používa laser.

Úspešnosť a kontraindikácie

Podobne ako prakticky pri každom lekárskom zákroku sa ani pri laserových korekciách dioptrických chýb oka nedá zaručiť stopercentná úspešnosť. Každé tkanivo má iné biomechanické vlastnosti, a preto reaguje na zákrok individuálnym spôsobom. Úspešnosť laserových očných zákrokov presahuje vo všeobecnosti v celosvetovom rozsahu 95 percent. Lekári za neúspech považujú aj stav, ak pacient po niekoľkých mesiacoch po zákroku zistí, že jeho zrak nie je taký dobrý, ako bol po operácii. Ľudské tkanivo, rohovku nevynímajúc, má totiž schopnosť do určitej miery sa regenerovať, takže v niektorých prípadoch rohovka stenčená vaporizáciou akoby trošku dorástla. Ak tento jav nastane, spravidla to spôsobí zmenu o štvrť alebo pol dioptrie. Opakovaný zákrok tento zlomok dioptrie dokáže bez problémov kedykoľvek odstrániť. Z času na čas sa v odbornej svetovej literatúre nájde prípad, že nejaký človek po takomto zákroku prišiel o zrak. Dôvodom je najčastejšie nedodržiavanie pokynov na pooperačnú liečbu a rekonvalescenciu, napríklad niekto sa ide na druhý deň kúpať do špinavej vody. Samozrejme, nájdu sa aj prípady, v ktorých k problémom došlo vinou nesprávnej diagnózy počas povrchného vyšetrenia.

Kontraindikáciou laserového zákroku na oku môže byť silný ekzém, psoriáza, ochorenia štítnej žľazy, cukrovka a metabolické ochorenia vo všeobecnosti, epilepsia, chronické zápaly spojiviek, vredy na rohovke, závažné očné infekcie a niektoré ďalšie zdravotné problémy. V niektorých prípadoch je kontraindikáciou aj zelený zákal. Pre zaujímavosť, donedávna mali očné kliniky obavy robiť takéto zákroky extrémnym športovcom, napríklad horolezcom, potápačom, ktorí sa pohybujú v extrémnych podmienkach z hľadiska atmosférického tlaku či teplôt, prípadne boxerom, hokejistom a podobne, kde hrozí úder do oblasti oka. V súčasnosti už nie je s tým problém a na špičkových klinikách sa operácie takýmto športovcom bežne robia.

Výhodou laserových zákrokov na odstránenie dioptrických chýb oka je lepší životný štandard pacienta, ktorý už nemusí nosiť okuliare, prípadne odpadá nepraktická manipulácia s kontaktnými šošovkami. Po zákroku je zraková ostrosť často lepšia, než bola predtým s okuliarmi.

Ku kritériám na výber kliniky patria vzdelanie a skúsenosti lekárov, objem a kvalita vyšetrení pred zákrokom, referencie a, samozrejme, skutočnosť, či pracovisko, pre ktoré sa rozhoduje, využíva moderné prístrojové vybavenie. Donedávna (a možno ešte aj v súčasnosti) niektoré kliniky využívali laserové zariadenia staré 12 – 15 rokov. Samozrejm, technológia v tejto oblasti sa neinovuje tak často ako napr. počítače či smartfóny, inovačný cyklus týchto prístrojov je približne 9 rokov. Najhoršia voľba sú zrejme zákroky, ktoré niektoré kliniky ponúkajú na zľavových portáloch.

 

 

 

Zobrazit Galériu

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

Magazín

Čo dokáže odhaliť fleet manažment

07.12.2016 15:24

Systémy na monitorovanie vozidiel umožňujú sledovať a zaznamenávať nielen polohu vozidla podľa GPS, ale množstvo iných dôležitých informácií. Vo väčšine prípadov sú to údaje o aktuálnej rýchlosti, otá ...

Magazín

Thunderbolt 3 – jeden konektor pre všetky zariadenia

07.12.2016 15:14

Miniaturizácia klientskych zariadení, predovšetkým mobilných, poskytuje čoraz menej miesta na konektory klasických rozhraní, na druhej strane sa rozširujú možnosti a oblasti použitia týchto zariadení, ...

Magazín

Slovak Telekom ako partner pre Industry 4.0

07.12.2016 00:00

Reakciou na zvýšenie konkurencieschopnosti výrobných firiem súvisiacich s neustále rastúcou dynamikou trhov je nevyhnutnosť skracovať životný cyklus vývoja a prípravy výroby. To všetko pri neustále ra ...

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

Kyocera - prve-zariadenia-formatu-a4-s-vykonom-a3

Najnovšie videá