Absencia slnečného vetra nafúkla atmosféru Marsu a mohlo by sa to stať aj na Zemi

Koncom minulého roka sa atmosféra Marsu bez varovania nakrátko nafúkla až na trojnásobok svojej normálnej veľkosti, čo vedcov zmiatlo. Teraz výskumníci zistili, že expanzia bola spustená zriedkavou medzerou alebo „prázdnotou“ v nabitých časticiach, ktoré nepretržite prúdia zo slnka, čo je jav známy ako slnečný vietor. K takémuto náhlemu „nafúknutiu“ atmosféry došlo už minimálne raz aj na Zemi a čoskoro by sa mohlo zopakovať. Sonda NASA MAVEN (Mars Atmosphere and Volatile Evolution Orbiter), ktorá od roku 2014 obieha hornú vrstvu atmosféry Červenej planéty, bola 26. decembra 2022 svedkom toho, ako sa magnetický štít alebo magnetosféra Marsu zväčšuje o „tisícky míľ“, napísali vedci vo vyhlásení. To umožnilo riedkej atmosfére Marsu dočasne expandovať a vyplniť ďalší priestor.

Po preskúmaní údajov sondy MAVEN si vedci všimli, že expanzia atmosféry sa zhoduje so 100-násobným poklesom častíc slnečného vetra, ktoré dopadajú na sondu. Išlo o „skutočne anomálnu slnečnú udalosť“, uviedol vo vyhlásení Shannon Curry, hlavný výskumník misie MAVEN. Mars a všetky ostatné planéty v našej slnečnej sústave neustále bombarduje slnečný vietor, ktorý spôsobil, že Mars stratil väčšinu svojej atmosféry. Magnetosféra Marsu (alebo to, čo z nej zostalo) neustále tlačí proti slnečnému vetru, čo odvádza väčšinu prúdiacich častíc okolo planéty. Keď však slnečný vietor ustal, magnetosféra nemala proti čomu tlačiť, a tak sa „nafúkla“ smerom von, uviedli odborníci vo videu NASA. No hneď ako sa slnečný vietor vrátil do normálu, zatlačil magnetosféru späť na miesto.

K podobnému javu došlo na Zemi 10. až 12. mája 1999, keď slnečný vietor na tri dni „takmer zmizol“, čo umožnilo našej atmosfére nafúknuť sa až na 100-násobok svojho normálneho objemu, potom sa podľa NASA vrátila do svojej pôvodnej veľkosti. Táto udalosť nespôsobila našej planéte žiadne výrazné krátkodobé ani dlhodobé škody. Vedci sa domnievajú, že tieto náhle zmiznutia slnečného vetra sú výsledkom zriedkavých medzier v prúdiacich časticiach. Tieto medzery vznikajú preto, lebo nezvyčajne rýchle častice v slnečnom vetre niekedy dobehnú alebo predbehnú častice pred sebou, čím vznikne priestor, v ktorom by sa za normálnych okolností nachádzal slnečný vietor.

V štúdii publikovanej v časopise Astronomy & Astrophysics v roku 2008 vedci spojili expanziu atmosféry na Zemi v roku 1999 s veľkou „koronálnou dierou“ alebo medzerou na slnečnom povrchu, ktorá sa objavila krátko pred tým, ako sa atmosféra našej planéty zväčšila. Koronálne diery majú slabšie magnetické polia ako zvyšok Slnka, čo umožňuje slnečnému vetru uháňať zo Slnka rýchlejšie ako zvyčajne. Koronálne diery by sa mohli stať častejšími počas niekoľkých nasledujúcich rokov, keď Slnko dosiahne explozívny vrchol svojho približne 11-ročného cyklu aktivity, známeho ako slnečné maximum.  

Zdroj: livescience.com.