Image
12.6.2019 2 Comments

Za týždeň skonzumujeme asi 5 gramov mikroplastov. Je to akoby sme zjedli kreditnú kartu.

Mikroplasty sú už bežnou súčasťou nášho jedálnička. Podľa novej štúdie, ktorú pre WWF pripravila Univerzita Newcastle v Austrálii príjme bežný človek za týždeň asi päť gramov mikroplastov. Približne toľko váži kreditná karta. WWF zverejňuje štúdiu v rámci kampane No Plastic in Nature/Koniec plastom v prírode, ktorú už podporilo viac ako pol milióna ľudí. WWF v kampani žiada politických lídrov, aby prijali globálnu dohodu s cieľom znížiť množstvo plastov v prírode.

Bežný človek zje asi 2 000 mikročastíc plastov každý týždeň. To je asi 21 gramov za mesiac a 250 gramov za rok. Za mesiac teda „zjeme“ asi jednu zubnú kefku. Vyplýva to zo štúdie Koniec plastom v prírode: Hodnotenie príjmu zvyškov plastov v prírode ľuďmi (No Plastic in Nature: Assessing Plastic Ingestion from Nature to People), ktorú pre WWF (Svetový fond na ochranu prírody) spracovala analytická spoločnosť Dalberg na základe výskumu vedcov z austrálskej Univerzity v Newcastle.

„Tieto čísla musia prebudiť  politických lídrov. Plastový odpad nezabíja len život v moriach, ale zvyšky plastov sú v každom z nás. Nemáme šancu uniknúť – mikroplasty sú súčasťou nášho jedálnička. Čelíme plastovej kríze a svet potrebuje spojiť sily pri jej riešení. Okamžite konať musia nielen vlády, ale i firmy - producenti plastov a konzumenti. A riešenia musíme zacieliť ku koreňom tejto krízy – ak nechceme plasty v našich telách, musíme vyriešiť problém miliónov ton plastov, ktoré každý rok skončia v prírode,“  Marco Lambertini, riaditeľ WWF International.

Štúdia sleduje akou cestou a v akých množstvách  sa plasty dostávajú do ľudského tela. Vedci pri jej zostavovaní vychádzali z analýzy viac ako 50 rozličných výskumov o prestupe látok a o množstve mikroplastov v jednotlivých prostrediach. Hlavným zdrojom plastov ľudskom tele je voda – tá z kohútika i balená vo fľašiach. Vedci upozorňujú, že ide o celosvetový problém, no zaznamenali veľké regionálne rozdiely – napríklad vo vode, ktorú konzumuje priemerný obyvateľ USA je dvojnásobné množstvo plastov než vo vode, ktorú konzumuje Európan. Pokiaľ ide o jedlo – zdrojom je najmä pivo, soľ a morské mäkkýše. A v prípade vzduchu je viac mikroplastov (do 5mm) v interiéri (kvôli prachu v domácnosti a zo syntetických textílií).

Problém mikroplastov a hromadenia plastového odpadu Slovensko neobchádza. Prvým krokom k riešeniu je znížiť množstvo plastového odpadu v prírode. Vítame preto rozhodnutie slovenskej vlády prijať návrh zákona o zálohovaní plastových obalov  a veríme, že nájde podporu i v parlamente. Dobrým krokom je deklarácia Slovenska presadiť tento zákaz používania niektorých jednorázových výrokov o polroka skôr, ako vyžaduje Európska únia,“  hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

WWF už v marci zverejnila prvú globálnu štúdiu o plastoch v prírode, ktorá priniesla alarmujúce zistenia, najmä to, že vo voľnej prírode pribudne každý rok asi 100 miliónov ton plastového odpadu. V roku 2016 bolo vyrobených na svete 396 miliónov ton nových plastov, čo je 53 kilogramov na každého obyvateľa. A produkcia novovyrobených plastov každoročne rastie kvôli ich nízkej cene, ktorá neodráža ekologické dopady.  V marci WWF preto spustila i globálnu petíciu NO PLASTIC IN NATURE, ktorú už podporilo viac ako 600-tisíc ľudí. Kampaň vyzýva lídrov práve k tomu, aby prijali globálnu dohodu o znižovaní plastového odpadu.

*Prítomnosť 50 častíc mikroplastov na kubický meter vody potvrdil výskum v časti Dunaja pri Budapešti. Aktuálne rakúski vedci a vedci Slovenskej akadémie vied skúmajú situáciu v SR, predpokladajú však, že i v našej časti Dunaj môže byť situácia podobná.

Pre viac informácií:

Andrea Hajdúchová | WWF Slovensko| ahajduchova@wwfdcp.org| +421 908 700 857
Lianne Mason | WWF | lmason@wwfint.org | +65 91002437

Zobrazit Galériu

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

Technológie

Americká armáda zaradí do výzbroje laserové zbrane a hypersonické rakety

13.06.2019 00:00

Americká armáda vyhlásila, že bude v priebehu nasledujúcich štyroch rokov pripravená na nasadenie hypersonických rakiet a laserových zbraní namontovaných na vozidlách, ak sa budú stupňovať technologic ...

Technológie 1

Dron Skai na vodíkový pohon prepraví ako lietajúci taxík až 4 cestujúcich

13.06.2019 00:00

Na zoznam spoločností vyvíjajúcich lietajúce autá sa pridal ďalší startup Alaka’i Technologies. Jeho lietadlo Skai sa môže používať podobne ako konkurenčné produkty v úlohe leteckého taxíka alebo na d ...

Technológie

DJI RoboMaster S1 je programovateľný robotický tank vybavený umelou inteligenciou

13.06.2019 00:00

Výrobca dronov DJI urobil odvážny krok do oblasti vzdelávacích technológií. Predstavil svoj prvý pozemný robot RoboMaster S1, ktorý pripomína miniatúrny tank. Jeho úlohou je ukázať novým používateľom ...

q

2 Comments

  1. porovnanie reakcia na: Za týždeň skonzumujeme asi 5 gramov mikroplastov. Je to akoby sme zjedli kreditnú kartu.
    13.6.2019 06:06
    zaujímavé zistenie, ale zrejme by sa hodilo aj porovnanie s inými látkami. Ak je tam napísané, že viac mikroplastov je v interiéri v dôsledku uvoľňovania zo syntetických textílií, koľko teda človek príjme napr. látok z nesyntetických látok napr. prírodných - bavlnených. Tiež tam nie je napísané aké to má zdravotné riziká a či napr. z prírodných látok toto nehrozí ?
    Reagovať
    • RE: porovnanie reakcia na: porovnanie
      13.6.2019 13:06
      o zdravotnych rizikach nikto netusi, cast plastov je ale z potrevinarskych plastov (flase, obalovy material, ...) takze tam ASI tie rizika nebudu take vysoke nakolko v tele predsa len nie su vysoke teploty ktore z plastov uvolnuju nebezpecne latky.
      Reagovať

Vyhľadávanie

SWAN_062019

Najnovšie videá



PC forum button