Image
23.9.2019 0 Comments

Vďaka výživovým doplnkom ako je NMN sa môžeme dožiť aj viac ako 120 rokov

Ukazuje sa, že ľudstvo začína chápať proces starnutia a to, ako ho zastaviť. Niektorí z najlepších biológov planéty veria, že môžeme spomaliť starnutie liekmi, výživovými doplnkami, diétami a cvičeniami, takže starnutie sa začne brať ako liečiteľná choroba. Ak ste už dosiahli 70 či 80 rokov v relatívne dobrom zdravotnom stave, je to to najlepšie, v čo ste mohli dúfať. Úpadok môže urýchliť jedno z ochorení, ktoré sa s pribúdajúcim vekom stávajú stále pravdepodobnejšími – Alzheimerova choroba, ochorenia srdca či rakovina.

Ak máte šťastie z hľadiska genetiky, dobre sa stravujete a máte dostatočne hrubú peňaženku, mohli by ste dosiahnuť deväťdesiatku. A s ešte väčším šťastím sa môžete stať jedným z tých, ktorí vyvolajú úsmev pri večerných správach svojou oslavou stých narodenín. A ak prekročíte 110, stávate sa unikátom – aktuálny svetový rekord bol stanovený Jeanne Calmentovou, ktorá zomrela v roku 1997 vo veku 122 rokov. To vedci považujú za hornú hranicu ľudského života. No v septembri 2019  harvardský profesor genetiky povedal: „Na prelome nasledujúceho storočia sa bude dať povedať, že človek, ktorý mal v deň svojej smrti 122 rokov, prežil plný, no nie príliš dlhý život.“

Profesor, ktorý má v súčasnosti 50 rokov, no vyzerá na 30, hovorí, že dúfa, že sa dožije roku 2100, keď bude mať 132 rokov. Volá sa David Sinclair a je to oceňovaný vedec a autor novej knihy Lifespan: Why We Age and Why We Don’t Have To. Nie je to však prvý guru dlhovekosti v našej kultúre. Už v roku 2004 prišiel s myšlienkou, že by sme mohli žiť naveky, vynálezca Ray Kurzweil, popularizátor termínu singularita, označujúceho chvíľu, keď sa umelá inteligencia stane múdrejšou ako my.

Kurzweil sa čoskoro stal známym v Silicon Valley svojimi veľkými vreckami s vitamínmi a výživovými doplnkami, ktoré denne užíval v nádeji, že sa dožije singularity. Rád citoval iného odborníka zaoberajúceho sa dlhovekosťou Aubrey De Greya, ktorý sa venuje oblasti nazývanej regeneratívna medicína a ktorý vyhlásil, že do roku 2100 bude „očakávaná dĺžka života v oblasti 5000 rokov“.

Sinclairovi sa to však nepáči. Tento Austrálčan vyberá slová veľmi opatrne a netvrdí, že môžeme žiť večne či dožiť sa roku 7100. No hovorí, že mnohí z nás by mali byť schopní prekonať 122-ročnú bariéru a „nie je celkom nerozumné snívať“ o živote trvajúcom 150 rokov. Na rozdiel od Kurzweila a de Greya Sinclair skutočne vykonáva prácu v oblasti biológie a väčšinu svojich vedeckých ocenení získal za skúmanie mechanizmu starnutia v kvasinkách. V jednom z jeho obľúbených experimentov bežala stará myš nepretržite tak dlho, až zničila bežiaci pás, ktorý bol skonštruovaný na trojkilometrový beh, čo je pre hlodavce ultramaratón.

Sinclair tvrdí, že „starnutie sa dá ľahšie liečiť ako rakovina“. V prvej tretine knihy sa venuje genetickej vede a „informačnej teórii starnutia“. V podstate hovorí, že naše bunky sa rozkladajú, pretože samy vytvárajú čoraz ochudobnenejšie analógové kópie, ako keď napríklad z magnetofónovej kazety nahráte ďalšiu magnetofónovú kazetu. DNA v každej bunke sa rozdrobuje. Bunkové steny sú slabé a začínajú sa zrúcať. Kedysi všetky naše bunky boli kmeňové bunky, potom sa ustálili do jednej formy (srdcová bunka, kožná bunka, mozgová bunka). Keď starneme, niektoré naše bunky sa začnú „šplhať do kopca“, snažia sa vrátiť ku kmeňovej bunke, no nemôžu to urobiť. To môže spôsobiť nádory, kolaps kapilár a ďalšie bunkové chyby.

Zatiaľ nemôžeme dosiahnuť, aby naše bunky samy vytvorili vlastné bezstratové digitálne kópie. Mali by sme však byť schopní ošetriť chyby pri kopírovaní, hovorí Sinclair. Ako to urobíme? Sinclair v experimente s bežiacou myšou potvrdil, že enzýmy nazývané sirtuíny môžu zvýšiť silu buniek a že si môžete aktivovať sirtuíny prostredníctvom „pomocnej molekuly“ označovanej NAD. Myš v seniorskom veku mala vo svojom organizme toľko NAD, že jej krvné cievy boli zdravé a mladé, plné kyslíka, takže sa zdalo, že môže bežať navždy.

Existuje mnoho spôsobov, ako vyrobiť viac NAD v tele. Veľa drahých liekov a výživových doplnkov to sľubuje, no Sinclair uprednostňuje NMN – nikotínamid mononukleotid. Je odvodený od vitamínu B, niacínu, a odporúčaná denná dávka je 250 mg. No Sinclair sám berie každý deň celý gram NMN, primiešaný do jogurtu. V posledných rokoch sme zaznamenali boom štúdií dokazujúcich, že NMN môže byť elixírom mladosti. Sinclair ho začal dávať svojmu otcovi, keď mal 70 rokov a práve stratil manželku. Teraz má 80 rokov, chodí na rande, lieta do zahraničia a robí túry na také dlhé vzdialenosti, že Sinclair s ním sotva drží krok.

NMN však nie je jediný doplnok, ktorý Sinclair berie alebo odporúča. Je tu aj resveratrol, zložka červeného vína. Je o ňom známe, že znižuje krvný tlak, no ukázalo sa, že takisto zvyšuje NAD. Potom je k dispozícii aj Metformin, jeden z bežne používaných liekov na cukrovku, o ktorom sa tiež preukázalo, že má vlastnosti proti starnutiu. Naši lekári ho však nepredpisujú proti starnutiu, pretože ho nechápu ako chorobu, keďže choroba podľa definície nie je niečo, čo postihuje celú populáciu.

A sú tu aj úplne nové liečivá, o ktorých Sinclair hovorí, že naše dnešné lieky pri nich vyzerajú ako liečba pijavicami. Predpovedá, že v najbližších niekoľkých desaťročiach lekári začnú s injekciami benígneho dizajnérskeho vírusu, ktorý môže doslova preprogramovať náš genóm tak, aby bol znova mladý. Zapnutím génov by sa hodiny v našom tele doslova otáčali späť – zmizli by vrásky, šediny, dokonca by sa regenerovali orgány. Bolo by to niečo podobné ako vo filme o Benjaminovi Buttonovi. V určitom bode by ste potom užili druhé antibiotikum, aby sa proces mladnutia zastavil.

No nie sú tu len lieky a futuristické terapie. Existujú dva ďalšie spôsoby pomáhajúce v boji proti starnutiu: strava a cvičenie. Iba pol hodiny aktivity na zvyšovanie srdcového rytmu má výrazné blahodarné účinky. Sinclair sám cvičí iba raz alebo dvakrát týždenne – behá a posilňuje. Okrem toho však otužuje svoje telo – vystavuje ho extrémnym teplotám. A zdá sa, že úspech procesu zameraného proti starnutiu ovplyvňuje aj správne množstvo stresu.

A potom stravovanie – štúdie ukazujú, že obmedzovanie kalórií skutočne vedie k dlhšiemu životu. Nezdá sa, že by záležalo na tom, či sa postíte niekoľko dní v týždni alebo jeden týždeň každých pár mesiacov, alebo sa najete len na 80 % ako Japonci, alebo sa budete dôsledne držať 1200 kalórií denne, alebo jednoducho „zabudnete“ zjesť jedno zo svojich troch jedál, ako to robí Sinclair. Obmedzením kalórií premeníte svoje bunky na malé pevnosti a chránite ich tak pred všetkými druhmi poškodenia DNA. Sinclair odporúča prepnúť mentálny prepínač a „zaobchádzať s hladom ako s prirodzenou súčasťou života“.

Zdroj: mashable.com.

Zobrazit Galériu
Autor: Redakcia

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

Výskum

Poznáme prvých držiteľov vedeckých cien ESET Science Award

19.10.2019 16:28

Ocenenie výnimočných vedcov ESET Science Award pozná svojich prvých laureátov. Vybrala ich medzinárodná komisia na základe náročného hodnotiaceho procesu. V kategórii Výnimočná osobnosť slovenskej ved ...

Výskum

Vedci prekonali ďalšiu prekážku na ceste k umelej očnej sietnici

17.10.2019 00:10

Vedci už viac ako 10 rokov pracujú na vytvorení umelej sietnice, ktorá by umožnila nevidiacim znova vidieť. Teraz výskumníci zo Stanfordovej univerzity možno našli riešenie jedného z najväčších probl ...

Výskum

Robot Archimedes disponuje obratnosťou a silou, ale vie byť aj jemný

16.10.2019 00:15

Vlani sa výskumníci z Nanyang Technological University (NTU) v Singapure pochválili robotom, ktorý dokáže poskladať stoličku IKEA. Ten istý tím stojí za spin-off spoločnosťou NTU Eureka Robotics, ktor ...

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

Najnovšie videá

SlovakiaTech 2019
MANDAYIT 2019