Image
17.1.2020 0 Comments

Umelá koža dokáže „cítiť“. Uplatnenie nájde v mäkkej robotike

Adhezívna hydrogélová pokožka AISkin (Artificial Ionic Skin), ktorú nedávno vyvinul tím vedcov z Torontskej univerzity, je autonómna a môže zaznamenávať pocity bez toho, že by bola kamkoľvek zapojená. „AISkin má vysokú húževnatosť, rozťahovateľnosť, stabilitu v prostredí a priehľadnosť,“ uvádza Xinyu Liu a jeho kolegovia v štúdii, ktorá bola nedávno publikovaná v časopise Materials Horizons. Hydrogély sú 3D siete hydrofilných polymérov, ktoré dokážu zadržať obrovské množstvo vody bez narušenia ich chemickej štruktúry.

AISkin sa môže roztiahnuť až na 400 % svojej dĺžky, čo je o 350 % viac, ako zvládne ľudská epiderma. Polyméry tvoria ohromujúce množstvo látok – od drahých kameňov až po pneumatiky. Veľké množstvo ich malých molekúl alebo monomérov je spojených (aspoň v tomto prípade) iónovými väzbami. Tento typ chemickej väzby umožňuje prenos elektrónov z jedného atómu na druhý. A práve iónové väzby poháňajú túto futuristickú pokožku. Ide vlastne o dve vrstvy hydrogélov, jedna je nabitá kladne a druhá záporne.

Prekrytie negatívnych a pozitívnych iónov vytvorí reakciu na povrchu. Vedci to nazývajú „snímací spoj“. Ten pôsobí ako pokožka tým, že chráni telo pred vlhkosťou a živlami, a zároveň predstavuje zmyslové receptory, ktoré môžu „vnímať environmentálne a mechanické podnety“, ako je teplo a tlak. Podnety, ako je prudký nárast teploty alebo napätie spôsobené intenzívnym cvičením, spustia v AISkin pohyby iónov cez túto „senzorickú križovatku“.

Aktivita iónov sa premieta do elektrických signálov, takže sa dá merať ako napätie. AISkin by mohol nájsť uplatnenie v mäkkej robotike, lekárstve, fitnes monitoroch a dokonca aj vo videohrách. Výskum môže otvoriť nové cesty vedúce k nositeľnej elektronike ďalšej generácie, inšpirovanej pokožkou. Vedci pracujú na aktualizácii so schopnosťou merať biomolekuly nachádzajúce sa v pote a iných telesných tekutinách.

Zdroj: syfy.com.

Zobrazit Galériu
Autor: Redakcia

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Výskum

Molekulárny „vypínač“ zápalu môže pomôcť pri liečbe chorôb a zvrátení starnutia

17.02.2020 00:15

Chronický zápal vzniká vtedy, keď staroba, stres či toxíny zo životného prostredia udržujú náš imunitný systém v nadmernom zaťažení, a môže prispievať k mnohým ochoreniam, ako sú Parkinsonova či Alzhe ...

Výskum

Robotizovaná supermikrochirurgia pracuje s presnosťou 0,3 mm

13.02.2020 00:15

Vedci z Maastrichtskej univerzity zostavili skupinu 20 žien s lymfedémom, čo je stav súvisiaci s rakovinou prsníka, pri ktorom sa prebytočná tekutina zhromažďuje v tkanivách a spôsobuje opuch. Všetky ...

Výskum

Reverzný palivový článok môže premieňať uhlík na užitočné materiály

13.02.2020 00:05

Vedci z MIT nedávno vyvinuli batériu, ktorá by mohla absorbovať oxid uhličitý. Teraz ich kolegovia z Torontskej univerzity predstavili „reverzný palivový článok“, ktorý mení oxid uhličitý na užitočné ...

Žiadne komentáre

itSMF 2020

Videá