Image
16.3.2019 2 Comments

Rozhovor: Prečo Slovensko zaostáva v inováciách?

O súčasnom stave inovácií na Slovensku a cieľoch Americkej obchodnej komory (AmCham) sme sa porozprávali s Ronaldom Blaškom, výkonným riaditeľom tejto organizácie, ktorá združuje viac než 330 firiem – výrobných, servisných, poradenských, domácich aj zahraničných.

Z uvedeného počtu tvoria približne 40 % slovenské spoločnosti, zhruba 20 % je amerických a približne 40 % predstavujú medzinárodné spoločnosti. Ronald Blaško predtým pôsobil v GLOBSECu, 10 rokov v Slovenských elektrárňach a ako zástupca pre externé záležitosti spoločnosti Foratom v Bruseli v Belgicku.

PCR: Ako hodnotíte úroveň inovácií na Slovensku?

RB: Rastový model slovenskej ekonomiky bol donedávna založený na lacnej pracovnej sile a na získavaní investícií hlavne do oblastí priemyselnej výroby. Darilo sa to hlavne v automobilovom priemysle. Tento potenciál sa však vyčerpáva a nielen Slovensko, ale celá stredná a východná Európa sa bude musieť zamyslieť, ako zvýšiť pridanú hodnotu k tejto výrobe. A to je možné len prostredníctvom inovácií. Analyzujeme situáciu v iných krajinách, ktoré by nám v aplikovaní inovácií mohli poslúžiť ako inšpirácia. Je to napríklad Izrael alebo krajiny Pobaltia. Na jednej z našich konferencií venovaných inováciám zazneli dve zaujímavé čísla. Prvé bolo 1 070 000 a druhé 18. Prvé číslo je počet automobilov vyrobených u nás za rok a číslo 18 je počet registrovaných patentov pochádzajúcich zo Slovenska za minulý rok. To druhé číslo je hrozivo nízke. Napríklad Slovinsko, ktoré má v porovnaní so Slovenskom menej než polovicu obyvateľov, registrovalo trikrát viac patentov ako my. Ďalší alarmujúci údaj je menej ako jedno percento (0,8 %) hrubého domáceho produktu vynaložené na výskum a vývoj, pričom toto číslo zahŕňa výskum a vývoj vo firmách, univerzitách aj výskumných a akademických inštitúciách. Navyše takmer denne čítame o tom, ako neefektívne sú tieto prostriedky rozdeľované. Časť z nich ide firmám, ktoré ich nedokážu efektívne využiť, pretože výskum a vývoj nikdy nerobili a ani robiť nevedia. Druhý problém je, že nie sú jasne stanovené základné ciele a priority. Treba si uvedomiť, že základný a aplikovaný výskum sú ako spojené nádoby. Preto firmy, ktoré robia len aplikovaný výskum, síce môžu mať v niektorých prípadoch dobré výsledky, no bez kvalitného základného výskumu je menšia pravdepodobnosť úspešnosti. Firmám chýbajú vedci a inovátori.

PCR: Skúste porovnať situáciu u nás a vo svete.

RB: Podľa údajov z roku 2016 Poliaci a Maďari sú na tom s 1 % HDP investovaným do výskumu podobne ako my. V Českej republike, teda v krajine, s ktorou sme dlho mali spoločnú históriu, je tento podiel 1,7 % HDP. Percentuálne najviac na výskum a vývoj vynakladá Izrael a Južná Korea – až 4,3 %. USA v tejto oblasti investuje 2,7 % HDP. Naším cieľom je dosiahnuť, aby tieto náklady na Slovensku tvorili minimálne 2 % HDP, čo je priemer v rámci OECD.

Ak porovnáme globálne firmy, ktoré pôsobia u nás a v Čechách, ako sú IBM, Cisco, Microsoft, Dell, rozdiel je v aktivitách, ktoré tieto firmy vykonávajú u nás a v Čechách. Na Slovensku sú to už síce nielen call centrá, ale aj takzvané centrá sofistikovaných služieb, no máloktorá zo spomínaných či ďalších globálnych firiem robí na Slovensku výskum a vývoj. Napríklad jedna z firiem, členov našej komory, má na Slovensku 25 a v Čechách 300 zamestnancov. Na Slovensku sa zaoberá len predajnými aktivitami, v Čechách má 100 ľudí, ktorí robia výskum. Prečo tieto aktivity majú sústredené v Čechách? V tomto konkrétnom prípade tam našli miestnu firmu, ktorú kúpili. Táto firma bola predtým založená akademikmi z ČVUT. Následne po spomínanej akvizícii globálna firma ešte viac posilnila výskum a vývoj. Naproti tomu na Slovensku je prípadná existencia alebo vznik podobnej firmy v najbližšom čase málo pravdepodobná. Neznamená to, že Slováci by boli menej schopní, no kvalifikovaní a talentovaní ľudia, schopní a ochotní robiť výskum, odchádzajú väčšinou do zahraničia vrátane Čiech. Neodchádzajú len do Prahy, ale napríklad aj do Brna, do veľkých medzinárodných centier a hubov zameraných na výskum a vývoj. Napokon odliv talentov je problém nielen Slovenska, ale v širšom rozsahu aj celej Európy. Tí najlepší odchádzajú do USA, a to aj napriek tomu, že podľa údajov WEF má najinovatívnejšiu ekonomiku v celosvetovej miere Nemecko.

 Preto tam odchádza veľa našich talentovaných špecialistov. Najviac patentov prichádza z USA, ale v Nemecku dokážu patenty rýchlejšie implementovať do praxe.

PCR: Problém je v našom vzdelávacom systéme alebo v niečom inom?

RB: Na Slovensku máme primeraný počet inžinierov technických smerov. Na porovnanie, Izrael, ako jedna z najinovatívnejších krajín, má na počet obyvateľov menej absolventov inžinierov technických smerov ako krajiny strednej a východnej Európy, ale vedia získať špecialistov zvonku. Intel má v Izraeli 12 000 zamestnancov, z toho 9000 ľudí pracuje vo výrobe a 3000 ľudí robí výskum. Nie všetky porovnávacie kritériá sú rovnako relevantné na kvalitu špecialistov a ich uplatnenie v praxi. Napríklad podľa medzinárodných porovnávacích testov z matematiky úroveň rumunských či ukrajinských inžinierov v matematike je oveľa vyššia ako u inžinierov z Izraela. V tejto súvislosti si môžete položiť logickú otázku: Sú Rumunsko či Ukrajina inovatívne? Tieto dve krajiny si určite ani v prvom, ani v druhom pláne nespojíte s inováciami. Majú však dobrých hackerov aj odborníkov na kybernetickú bezpečnosť. Počet inžinierov technických smerov je dôležitý, no nie kľúčový predpoklad na inovácie. Dôležitá je ich kvalita, čo sa týka znalostí a ich aplikovania v praxi, ako aj celý ekosystém. To znamená, či sú v danej krajine vytvorené podmienky na prílev špecialistov zvonku a zabránenie odlivu absolventov.

Zlepšenie situácie, čo sa týka výskumu a vývoja a takisto implementácie investícií, možno dosiahnuť prostredníctvom dvoch prístupov: zhora nadol a zdola nahor. Všetci čakajú, že vláda vyrieši situáciu v školstve, že v stredných školách a na univerzitách budú dobré učebné osnovy, dobré učebnice a podobne. Je to, samozrejme, dôležité, ale na druhej strane vyhovárať sa na to, že nemáme dobrý školský systém, a preto sa u nás dostatočne neinovuje, nie je úplne správny pohľad na vec. Kľúčom ku všetkému je spolupráca. Dokazuje to aj história. Spočiatku boli známi myslitelia a vynálezcovia pomerne izolovaní jednak geograficky, ale takisto neexistovali komunikačné technológie. Neskôr začala fungovať pošta, takže títo myslitelia mohli navzájom komunikovať, aj keď len zdĺhavo, a zdieľať svoje myšlienky. To už je počiatok niečoho, čo dnes nazývame networking. Spomínaní vynálezcovia pracovali pre potešenie či sebarealizáciu, nemali konkrétne zadanie. Maximálne si sem-tam nejaký panovník niečo objednal u alchymistov alebo astrológov. Bola to éra netrhového prostredia. Až neskôr dostávali vynálezcovia zákazky evokované potrebami trhového prostredia. Tak ako sa zvyšovala rýchlosť a kvalita poštových služieb, zlepšoval sa networking a rástlo tempo inovácií. V poslednom storočí bolo skôr výnimkou, že sa niekde objavil nejaký izolovaný vynález. Napríklad že by niečo významné, samozrejme, na primeranej technologickej úrovni, objavil nejaký mysliteľ či vynálezca z afrického kmeňa žijúceho v reálnej izolácii. Takto to jednoducho nefunguje.

Môžeme tak či onak polemizovať o našom školskom systéme, môžeme ho považovať za nepružný, no nie je to hlavný problém, respektíve keby to aj problém bol, rieši ho internet. Ak má mladý človek túžbu po vzdelaní, nie je problém zapísať sa do niektorého z nepreberného množstva bezplatných online kurzov na prestížnych svetových univerzitách, ako je hoci MIT. Študent sa takto dostane ku všetkým informáciám a študijným materiálom, stačí chcieť a mať jasno v tom, akým smerom sa má jeho vzdelanie či rekvalifikácia uberať. Toto sú momentálne tie najlepšie možnosti štúdia, dostupné každému a bezplatne. Takže záujemca o štúdium napr. v Rimavskej Sobote má v tomto ohľade rovnaký prístup k informáciám, ako keby býval v nie­ktorom meste v Silicon Valley.

Inhibítorom inovácií je čiastočne skutočnosť, že mladí a talentovaní ľudia odchádzajú do zahraničia robiť to, čo je dobre finančne ohodnotené, nie to, čo ich baví a čo je dôležité na rozvoj našej krajiny. Mnohí z nich robia síce dobre platenú, ale málo inovatívnu činnosť, ako je napríklad správca siete. A netýka sa to len študentov, ale aj pedagógov. Všetci vieme, ako sú platení. Koľko pedagógov má čas a ochotu venovať sa individuálne talentovaným žiakom a študentom, keď na to, aby vyžili a mohli splácať úvery, musia po večeroch robiť v druhom zamestnaní...

PCR: Čo by podľa vás mohlo zvýšiť tempo inovácií?

RB: Napríklad vzory v tom zmysle, ako sú pre mladých vzorom športovci či umelci. Poznáte nejakého známeho slovenského vedca alebo vynálezcu, ktorý by bol pre mladých uznávaným vzorom? V minulosti to boli hoci Stodola, Murgaš, ale to bolo v minulosti a títo ľudia pre súčasnú mladú generáciu vzormi byť nemôžu. Koľko mladých ľudí pozná špičkovú a medzinárodne uznávanú vedkyňu Michaelu Musilovú, ktorá robí špičkový výskum mimo Slovenska? Možno niektorí o nej počuli v súvislosti s experimentom prežitia v simulovaných podmienkach, aké sú na Marse. Alebo koľko ľudí na Slovensku poznalo špičkového vedca Roberta Mistríka, kým sa nezviditeľnil kandidovaním na prezidenta? Samozrejme, problémom je adekvátne finančné ohodnotenie. Nie je tajomstvo, že špičkoví vedci a akademici z celého sveta odchádzajú do USA, kde sú aj dobre zaplatení, ak majú výsledky. Špičkový vedec nerobí len v laboratóriu, ale spravidla zároveň aj učí na univerzite a takto vychováva novú generáciu. 

PCR: Prečo teda spomínaní špičkoví vedci nepôsobia na Slovensku? Je to len vec finančného ohodnotenia?

RB: To je, samozrejme, jeden z hlavných dôvodov, ale nie jediný. Chýba tu jednak adekvátne spoločenské uznanie, ale hlavne ak niekto chce robiť špičkovú vedu, nemôže to robiť izolovane. Potrebuje mať okolo seba tím ľudí, aby si mohli navzájom vymieňať skúsenosti. Málokto si uvedomuje, že na požadované tempo inovácií tu chýba takýto ekosystém. Áno, prostredníctvom moderných internetových komunikačných technológií sa dá urobiť veľa, ale prax ukazuje, že tímy špecialistov sa potrebujú stretávať aj osobne. Na to myslia aj architekti pri navrhovaní sídel firiem, ako sú Apple či Google, kde sú vytvorené priestory, v ktorých sa budú ľudia denne stretávať, či už cielene, alebo náhodne. Počas obeda stretnete kolegu, ktorý robí na niečom úplne inom, porozprávate sa a jeden druhého môže niečím inšpirovať. Presne takto to funguje u umelcov, ktorí sa cielene alebo náhodne stretávajú v kaviarňach. Kaviarne ako ArtFórum, kde sa stretávajú umelci, poznáme. No poznáte na Slovensku podobné centrum, kde sa stretávajú vedci? Naproti tomu, ak sa ľudia nemajú možnosť stretávať, k týmto javom nedôjde, takže izolované ostrovčeky špecialistov jednotlivcov alebo malých tímov jednoznačne zabíjajú kreativitu. Aj konzervatívny prístup hlavne starších akademikov a vysokoškolských pedagógov u mladých brzdí kreativitu.

PCR: S inováciami sú čoraz viac spájané startupy. Sú tieto začínajúce firmy inovatívnejšie než tradičné spoločnosti, a ak áno, prečo?

RB: Ak sa zamyslíme nad tým, odkiaľ pochádzajú inovácie, zistíme, že málokedy zo zavedených firiem. To, čo teraz voláme startup, sa kedysi označovalo ako garážová firma. A takými firmami boli v čase svojho vzniku aj Apple či Microsoft. Veľa inovácií, napríklad počítačovú myš či grafické používateľské rozhranie, prebrali od spoločnosti Xerox, ktorá mala výskumné centrum v kalifornskom Menlo Parku. Vedenie spoločnosti na východnom pobreží USA nerozpoznalo potenciál inovácií z Menlo Parku, nevyužili ich a dokonca dovolili Applu či Microsoftu, aby tieto podľa nich bezvýznamné a nepoužiteľné vynálezy prevzali a využívali. Alebo Kodak, tradičný výrobca klasických fotografických filmov a fotoaparátov, zostrojil prvý digitálny fotoaparát, ale firma včas nerozpoznala potenciál tohto vynálezu a nedokázala ho monetizovať. Vyzeralo to, ako keby svojmu vlastnému vynálezu neverili, alebo možno len zdržiavali rozvoj novej technológie, aby nekanibalizovali svoje produkty na klasickú fotografiu. Tak alebo onak, vypomstilo sa im to a firma prakticky zanikla.

Výhodou startupov je to, že nemajú stereotypy, dívajú sa na známe veci novým, inovatívnym pohľadom, a ak treba, bez problémov rušia zabehané veci. Aj v tomto ohľade Slovensko zaostáva. Podľa nominácií na ocenenie Startup Awards sa dá odhadnúť, že na Slovensku je približne 50 – 100 fungujúcich startupov. Na porovnanie, v Izraeli, ktorý má len o polovicu viac obyvateľov ako Slovensko, je ich viac než 6000. Prečo je to tak? Nedávno som diskutoval so študentmi, ktorí študovali odbor medzinárodné vzťahy na ekonomickej univerzite, a na otázku, aká je ich predstava o budúcom povolaní, zazneli odpovede typu: medzinárodná diplomacia, práca v globálnej firme... Ani jeden z nich neplánoval začať podnikať, založiť si vlastnú firmu. Problém je aj v typoch novo založených firiem. Sú to prevažne reklamné agentúry, kaviarne a podobne. Technologické startupy sú skôr výnimkou. Podobná situácia je aj v Európe. Nielen čo sa týka štruktúry firiem, ale aj prístupu k práci. Vo Francúzsku chcú 35-hodinový pracovný týždeň, dobrú mzdu, vysoký dôchodok, 5 – 6 týždňov dovolenky... Európa jednoducho chce byť veľmoc v kvalite života. Naproti tomu v USA či Izraeli je v tomto ohľade úplne iná situácia. Ľudia z týchto krajín, keď sem prídu, obdivujú históriu, kultúru, dobré jedlo a všeličo iné, no rozhodne sa sem nechodia učiť, ako inovovať či ako sa zakladá firma. To je problém hlavne Francúzska, Talianska, o Grécku ani nehovoriac. Krajiny strednej a východnej Európy sú na tom paradoxne v tomto ohľade o niečo lepšie, sme trochu akčnejší. Vzorom môže byť Pobaltie alebo Škandinávia.

Dôležitá je vôľa mladých ľudí robiť niečo samostatne a ísť do rizika. Z toho však nepriamo vyplýva, že situácia ohľadne zakladania startupov sa bude zhoršovať. Dôvodom je starnutie populácie. Ak bude chcieť založiť firmu štyridsiatnik či päťdesiatnik, bude menej ochotný vziať na seba riziko s tým súvisiace.

PCR: Ako sa menia trendy a oblasti inovácií?

RB: Predovšetkým sa stupňuje tempo inovácií, a to exponenciálne. Počet patentov, vynálezov a nových inovatívnych produktov nebol nikdy taký vysoký ako teraz. Podľa môjho názoru je to hlavne charakterom inovácií. Možno už väčšina inovácií nie sú revolučné vynálezy, ale skôr síce významné, no de facto marginálne zlepšenia. Dobrý príklad je inovácia spred 10 rokov, ktorá väčšine z nás zmenila život. Uhádli ste, hovorím o iPhone, ktorý následne inšpiroval iných výrobcov. Apple len dal správnym spôsobom dokopy technológie, ktoré boli k dispozícii. Mnohé z nich boli vynájdené v americkej agentúre DARPA (The Defense Advanced Research Projects Agency), teda boli výsledkom základného výskumu. Inovácia v tomto prípade spočívala v správnom mixe technológií, doplnenom o špičkový dizajn a v neposlednom rade aj marketingovú stratégiu firmy. V poslednom čase sa ťažisko inovácií presúva z hmotných na nehmotné, teda inovácie v digitálnom svete. Tento trend sa začal prejavovať v 90. rokoch minulého storočia. Napríklad autonómne auto. Nie je tam žiadna nová technológia, ale znovu mix technológií, kde kľúčovú úlohu hrá softvér. Nie sú to len softvérové technológie či v poslednom čase aplikácia umelej inteligencie, ale aj ekonomické modely. Napríklad zdieľaná ekonomika – Uber, Airbnb a mnohé ďalšie. Digitálne inovácie majú iné špecifiká než inovácie fyzickej povahy. Nehmotné veci sa zrejme vymýšľajú a hlavne realizujú ľahšie než fyzické produkty. Dôležitú úlohu hrá aj správne načasovanie. Napríklad YouTube by v ére pomalého internetu nemal veľký zmysel. O mnohých inováciách, kým sa neobjavili na trhu, ľudia ani netušili, že ich potrebujú či dokonca sa bez nich nedokážu zaobísť.

PCR: Možno je problém, že v Európe neexistuje podobné centrum, ako je vami spomínaný vojensko-priemyselný komplex DARPA.

RB: Máte pravdu, jediná európska inštitúcia s podobným cieľom je JRC (Join Research Centre). Zaujímavé je, že ho vedie Slovák Vladimír Šucha. Táto inštitúcia výskum podporuje, no sama ho nerobí. A keď je reč o Európe, je tu, samozrejme, špičkové výskumné pracovisko CERN v Ženeve. No niečo podobné ako DARPA, teda výskumné pracovisko, ktorého výsledky by mohli využívať firmy, v Európe chýba. Vidno to napokon aj na rebríčku Fortune 500, kde prvá technologická európska firma SAP je okolo 60. miesta.

Poslanie a ciele AmCham

Americká obchodná komora v SR má rôznorodú členskú základňu, vieme však nájsť prienik a identifikovať tie problémy, ktoré trápia väčšinu našich členov a stanoviť témy, ktoré sú dôležité nielen pre zainteresované firmy, ale aj pre Slovensko. AmCham sa zameriava na štyri kľúčové témy. Prvá z nich je ľudský kapitál, teda kvalita a dostupnosť ľudských zdrojov. S tým, samozrejme, súvisí nielen vzdelávací systém, ale aj takzvaný odliv mozgov a na druhej strane prílev cudzincov na Slovensko. Ďalšiu tému – inštitucionálny kapitál čiže kvalitu verejných inštitúcií – rieši iniciatíva Rule of Law, prostredníctvom ktorej podnikateľská komunita presadzuje systémové zlepšenia v oblasti vymožiteľnosti práva. Tretia téma je regionálny rozvoj, predovšetkým stieranie regionálnych rozdielov, ktoré v rámci Európy patria k najväčším. Štvrtou kľúčovou témou sú inovácie.

Zobrazit Galériu

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Magazín 1

Mazda 3 hatchback G122 / Koncept pretavený do reality

09.07.2019 13:00

Novú Mazdu 3 sme po prvýkrát videli na minuloročnom ženevskom autosalóne a už tam budila veľký záujem. Výrobca sa totiž jej koncept rozhodol takmer bez zmien pretaviť do sériového modelu. Okrem veľmi ...

Magazín

Route 66 so Sony RX100 VI

09.07.2019 12:32

Prémiový kompakt Sony RX100 je tu už v 6. generácii. My sme ich už niekoľko testovali, ale vždy šlo o bežné redakčné testy. Fotoaparát je vďaka svojim miniatúrnym rozmerom, jednoduchej obsluhe a špičk ...

Magazín

Hyundai Kona Chilli je štýlová mestská provokatérka

09.07.2019 12:27

Hyundai Kona. Kompaktné SUV, ktoré od svojho uvedenia na trh vzbudzuje pozornosť svojím extravagantným dizajnom. Svojská, sebavedomá a tak trocha drzá. Aj preto si získala srdcia už takmer 120-tisíc z ...

q

2 Comments

  1. Na prvom mieste je nahrabat .... reakcia na: Rozhovor: Prečo Slovensko zaostáva v inováciách?
    19.3.2019 11:03
    ... pre seba. A potom vsetko ostatne. A takto to funguje aj na univerzitach. No a to znechuti ludi uz na zaciatku. KEd z penazi za projekt najviac zhrabne sef katedry a dalsi ludia ktori ani netusia o com projekt je a nakoniec nie su peniaze na vybavenie, tak preco by tam mali ostat????
    Reagovať
  2. ...lebo je tu mafia smer, ktora ziaden vyvoj nikomu nedovoli za kazdu cenu!...keby bol vyvoj, tak by nemohli tolko kradnut! reakcia na: Rozhovor: Prečo Slovensko zaostáva v inováciách?
    16.3.2019 10:03
    ...lebo je tu mafia smer, ktora ziaden vyvoj nikomu nedovoli za kazdu cenu!...keby bol vyvoj, tak by nemohli tolko kradnut! A robit sa im nechce....
    Reagovať

Videá