Nový implantát pre nevidiacich sa zapája priamo do mozgu

0

Bernardeta Gómezová mala 42 rokov, keď jej toxická optická neuropatia zničila zväzky nervov spájajúce oči s mozgom, takže úplne oslepla. Nevnímala ani svetlo. Po 16 rokoch temnoty dostala upravené okuliare, ktoré boli zatemnené a vybavené malou kamerou. Zariadenie bolo pripojené k počítaču, ktorý spracúva živé video z kamery a premieňa ho na elektronické signály. Káblom bol tento systém spojený s portom zabudovaným v zadnej časti Gómezovej lebky, ktorý bol pripojený k 100-elektródovému implantátu v zadnej časti jej mozgu. Gómezová tak bola schopná identifikovať stropné svetlá, písmená, základné tvary vytlačené na papieri a ľudí.

Počas trvania experimentu strávila štyri dni v týždni v laboratóriu, pripojená k tomuto systému. Tento experiment bol vyvrcholením desaťročí výskumu Eduarda Fernandeza z Univerzity Miguela Hernandeza v španielskom Elche, ktorého cieľom je vrátiť zrak čo najväčšiemu počtu z 36 miliónov slepých ľudí na celom svete. Skorší výskum sa pokúsil obnoviť videnie vytvorením umelého oka alebo sietnice. Ibaže prevažná väčšina nevidiacich má poškodený nervový systém spájajúci sietnicu so zadnou časťou mozgu, a tak umelé oko nevyrieši ich slepotu.

Fernandez preto prišiel s ambicióznou snahou – obnoviť zrak posielaním signálov priamo do mozgu. Tento základný princíp sa v implantátoch používa v tradičnej medicíne už celé desaťročia. „V súčasnosti máme veľa elektrických zariadení spolupracujúcich s ľudským telom,“ vysvetľuje Fernandez. „Jedným z nich je kardiostimulátor, ale aj kochleárny implantát.“ Toto druhé zariadenie je sluchová verzia pomôcky zhotovenej pre Gómezovú - externý mikrofón a systém spracovania, ktorý prenáša digitálny signál na implantát vo vnútornom uchu.

Elektródy implantátu vysielajú impulzy prúdu do blízkych nervov, ktoré mozog interpretuje ako zvuk. Gómezová mala implantát v mozgu šesť mesiacov. Nevedno, ako dlho môžu elektródy vydržať bez toho, aby sa degradoval implantát alebo mozog používateľa. „Imunitný systém tela začína narúšať elektródy a obklopovať ich zjazveným tkanivom, čo nakoniec oslabuje signál,“ hovorí Fernandez. Predpokladá, že súčasná verzia by mohla vydržať dva až tri roky, a možno až desať. A dúfa, že niekoľko drobných zlepšení predĺži tento čas na niekoľko desaťročí.

Zdroj: technologyreview.com.

Redakcia

Všetky autorove články
veda vyskum zdravie inovácie

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať