Zastaviť Covid-19 alebo zachrániť ekonomiku?

0

V čase núteného sociálneho odstupu a zatvárania mnohých prevádzok prichádza o zamestnanie veľa ľudí. V koronavírusovej pandémii tak existuje nepríjemný kompromis medzi záchranou ekonomiky a záchranou životov.

No niektoré výskumy ukazujú, že ide o falošnú dichotómiu. Najlepší spôsob, ako obmedziť hospodárske škody, je zachrániť čo najviac životov. Najväčší problém pri stanovení budúcej politiky je v tom, že táto situácia nemá v živej pamäti obdobu. Počas akejkoľvek recesie alebo depresie v minulosti bolo ekonomickým riešením vždy stimulovať dopyt po pracovnej sile, teda vrátiť pracovníkov do zamestnania. V tomto prípade však zámerne ukončujeme hospodársku činnosť a hovoríme ľuďom, aby zostali doma.

Jedna z najväčších obáv spočíva v tom, že najťažšie zasiahnutí budú ľudia, ktorí sú najmenej schopní zniesť pokles, napríklad pracovníci s nízkymi mzdami v reštauráciách a hoteloch. Záchranné balíky by mali poskytnúť postihnutým pracovníkom a podnikom prostriedky na zvládnutie zastavenia činnosti a reštartovanie hospodárstva hneď, ako bude ohnisko nákazy pod kontrolou. 

Ibaže tieto opatrenia takmer určite nebudú stačiť, a to najmä v najťažšie postihnutých oblastiach krajiny. Nepriaznivo budú ovplyvnené hlavne mestá, ktorých ekonomika je založená na turistike a pohostinských službách, pričom mnohé z nich sa ešte nezotavili z finančnej krízy v roku 2008.

Zastavenie podnikania je však jediná voľba, keďže nekontrolovaná pandémia by sama osebe bola veľmi ničivá pre hospodársku činnosť. Ak desiatky miliónov ľudí ochorejú a milióny ľudí zomrú, hospodárstvo trpí. Nielen preto, že sa odčerpáva pracovná sila, ale aj preto, že strach nepriaznivo vplýva na podnikanie. Ľudia nebudú chodiť do reštaurácií, rezervovať si letenky, kupovať lístky na športové a iné podujatia, kde by sa mohli vystaviť riziku ochorenia.

V nedávnom prieskume uskutočnenom medzi poprednými ekonómami až 88 % z nich vyjadrilo presvedčenie, že „komplexná politická reakcia“ si bude vyžadovať tolerovanie „veľmi veľkého zníženia hospodárskej činnosti“, aby sa ohnisko dostalo pod kontrolu. Asi 80 % si myslí, že upustenie od prísnych blokujúcich opatrení povedie k ešte väčšej ekonomickej škode. Zistenia výskumníkov z Imperial College London naznačujú, že aj mierne opatrenia na sociálny odstup zachránia medzi 1. marcom a 1. októbrom 1,7 milióna životov podľa modelov šírenia chorôb. 

„Našou voľbou nie je, či zasiahneme a zachováme prísne opatrenia, alebo sa vrátime k normálnej ekonomike,“ hovorí Emil Verner, ekonóm zo Sloanovej školy pri MIT, ktorý nedávno preštudoval pandémiu chrípky v roku 1918. „Naša voľba je, či zasiahneme a ekonomika bude teraz veľmi zlá, ale v budúcnosti bude lepšia, alebo nič neurobíme a pandémia sa vymkne spod kontroly a skutočne zničí hospodárstvo.“

Verner a jeho spolupracovníci zistili, že pandémia z roku 1918 znížila produkciu v USA o 18 %, ale mestá, ktoré zaviedli obmedzenia skôr a zachovali ich dlhšie, mali rok po jej vypuknutí oveľa lepšie hospodárske výsledky.

Dnešná ekonomika je však odlišná – je zameraná viac na služby a oveľa menej na výrobu ako pred 100 rokmi. No Verner tvrdí, že „neexistujú dôkazy, že intervencie sú pre ekonomiku horšie“. S najväčšou pravdepodobnosťou môžu mať významný prínos.

Liečba teda nie je horšia ako choroba. No za každý deň, keď je normálna ekonomická aktivita zastavená, veľa ľudí nebude zarábať. Pritom mnohí už teraz žijú len od výplaty k výplate. Tí môžu podľahnúť zúfalstvu, rodiny sa budú pod vplyvom stresu rozpadať.

Viacerí vplyvní ekonómovia a odborníci na zdravotnú starostlivosť však tvrdia, že existuje spôsob, ako rýchlo obnoviť podnikanie a zároveň zachovať verejnú bezpečnosť. Paul Romer, ekonóm z Newyorskej univerzity a laureát Nobelovej ceny, sa domnieva, že má relatívne jednoduchú stratégiu, ktorá „zadrží vírus a nechá oživiť hospodárstvo“. Kľúčom je podľa neho opakované testovanie každého bez príznakov, aby sa zistilo, kto je infikovaný. (U ľudí so symptómami by sa malo predpokladať, že majú covid-19, a podľa toho by sa s nimi malo zaobchádzať.) Všetci, ktorí majú pozitívny test, by sa mali izolovať; tí, ktorí majú negatívny výsledok, sa môžu vrátiť do práce, cestovať a stýkať sa s ostatnými, testovať by sa však mali každé dva týždne. Ľudia s negatívnym výsledkom by mohli mať kartu, ktorá ich oprávni na cestovanie lietadlom či vstup do reštaurácie.

Romer poukazuje na nové, rýchlejšie dia­gnostické testy. Ak dokážeme identifikovať a izolovať osoby infikované vírusom, možno nechať zvyšok populácie vrátiť sa do podnikania.

Mnohí odborníci predložili podobné návrhy, ktoré sa síce líšia v detailoch, ale všetky sa točia okolo rozsiahleho testovania rôzneho druhu, aby sme vedeli, kto je zraniteľný. Nemožno však predpokladať, že rozsiahle a časté testovanie sa bude vykonávať v dohľadnom čase. Testovacích súprav a vybavenia je stále nedostatok. Dokonca aj lekári a nemocnice sa sťažujú, že nedostanú potrebné testy. Romer hovorí, že namiesto schválených balíkov sociálnej výpomoci by bolo lepšie vložiť veľkú casť z nich do masívneho testovania.

„Rozmýšľame o tom nesprávnym spôsobom,“ hovorí Romer. Myšlienka, že jedného dňa budete môcť reštartovať ekonomiku bez rozsiahlych testov, aby ste zistili, či je ohnisko pod kontrolou, je iba „rozprávková predstava“.

Zdroj:  technologyreview

 

Zdroj: technologyreview

Všetky autorove články

Pridať komentár