Image
12.6.2019 2 Comments

Za týždeň skonzumujeme asi 5 gramov mikroplastov. Je to akoby sme zjedli kreditnú kartu.

Mikroplasty sú už bežnou súčasťou nášho jedálnička. Podľa novej štúdie, ktorú pre WWF pripravila Univerzita Newcastle v Austrálii príjme bežný človek za týždeň asi päť gramov mikroplastov. Približne toľko váži kreditná karta. WWF zverejňuje štúdiu v rámci kampane No Plastic in Nature/Koniec plastom v prírode, ktorú už podporilo viac ako pol milióna ľudí. WWF v kampani žiada politických lídrov, aby prijali globálnu dohodu s cieľom znížiť množstvo plastov v prírode.

Bežný človek zje asi 2 000 mikročastíc plastov každý týždeň. To je asi 21 gramov za mesiac a 250 gramov za rok. Za mesiac teda „zjeme“ asi jednu zubnú kefku. Vyplýva to zo štúdie Koniec plastom v prírode: Hodnotenie príjmu zvyškov plastov v prírode ľuďmi (No Plastic in Nature: Assessing Plastic Ingestion from Nature to People), ktorú pre WWF (Svetový fond na ochranu prírody) spracovala analytická spoločnosť Dalberg na základe výskumu vedcov z austrálskej Univerzity v Newcastle.

„Tieto čísla musia prebudiť  politických lídrov. Plastový odpad nezabíja len život v moriach, ale zvyšky plastov sú v každom z nás. Nemáme šancu uniknúť – mikroplasty sú súčasťou nášho jedálnička. Čelíme plastovej kríze a svet potrebuje spojiť sily pri jej riešení. Okamžite konať musia nielen vlády, ale i firmy - producenti plastov a konzumenti. A riešenia musíme zacieliť ku koreňom tejto krízy – ak nechceme plasty v našich telách, musíme vyriešiť problém miliónov ton plastov, ktoré každý rok skončia v prírode,“  Marco Lambertini, riaditeľ WWF International.

Štúdia sleduje akou cestou a v akých množstvách  sa plasty dostávajú do ľudského tela. Vedci pri jej zostavovaní vychádzali z analýzy viac ako 50 rozličných výskumov o prestupe látok a o množstve mikroplastov v jednotlivých prostrediach. Hlavným zdrojom plastov ľudskom tele je voda – tá z kohútika i balená vo fľašiach. Vedci upozorňujú, že ide o celosvetový problém, no zaznamenali veľké regionálne rozdiely – napríklad vo vode, ktorú konzumuje priemerný obyvateľ USA je dvojnásobné množstvo plastov než vo vode, ktorú konzumuje Európan. Pokiaľ ide o jedlo – zdrojom je najmä pivo, soľ a morské mäkkýše. A v prípade vzduchu je viac mikroplastov (do 5mm) v interiéri (kvôli prachu v domácnosti a zo syntetických textílií).

Problém mikroplastov a hromadenia plastového odpadu Slovensko neobchádza. Prvým krokom k riešeniu je znížiť množstvo plastového odpadu v prírode. Vítame preto rozhodnutie slovenskej vlády prijať návrh zákona o zálohovaní plastových obalov  a veríme, že nájde podporu i v parlamente. Dobrým krokom je deklarácia Slovenska presadiť tento zákaz používania niektorých jednorázových výrokov o polroka skôr, ako vyžaduje Európska únia,“  hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

WWF už v marci zverejnila prvú globálnu štúdiu o plastoch v prírode, ktorá priniesla alarmujúce zistenia, najmä to, že vo voľnej prírode pribudne každý rok asi 100 miliónov ton plastového odpadu. V roku 2016 bolo vyrobených na svete 396 miliónov ton nových plastov, čo je 53 kilogramov na každého obyvateľa. A produkcia novovyrobených plastov každoročne rastie kvôli ich nízkej cene, ktorá neodráža ekologické dopady.  V marci WWF preto spustila i globálnu petíciu NO PLASTIC IN NATURE, ktorú už podporilo viac ako 600-tisíc ľudí. Kampaň vyzýva lídrov práve k tomu, aby prijali globálnu dohodu o znižovaní plastového odpadu.

*Prítomnosť 50 častíc mikroplastov na kubický meter vody potvrdil výskum v časti Dunaja pri Budapešti. Aktuálne rakúski vedci a vedci Slovenskej akadémie vied skúmajú situáciu v SR, predpokladajú však, že i v našej časti Dunaj môže byť situácia podobná.

Pre viac informácií:

Andrea Hajdúchová | WWF Slovensko| ahajduchova@wwfdcp.org| +421 908 700 857
Lianne Mason | WWF | lmason@wwfint.org | +65 91002437

Zobrazit Galériu

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

Technológie

HONOR 20 PRO v predaji | EISA Award

16.08.2019 10:20

HONOR, globálna značka smartfónov, dnes spustila predaje modelu HONOR 20 Pro. Modelzískal od ExpertImaging and Sound Association (EISA) ocenenie „EISA Lifestyle Smartphone 2019–2020“ zavynikaj ...

Technológie

Cesta developera: Od pevných diskov po DevOps

15.08.2019 00:01

Špeciálny projekt K článku ma inšpirovala reč Johna Romera na konferencii WeAreDevelopers. John je jedným zo zakladateľov firmy id Software, ktorá stojí za vývojom populárnych počítačových hier, ako ...

Technológie

Systém Dentis pomáha zubárom byť efektívnejším

09.08.2019 00:10

Špeciálny projekt Aj slovenský softvér vie preraziť a konkurovať tým zabehnutým. Príkladom nie je len Eset, či Sygic, ale i  špeciálny softvér určený pre zubných lekárov a kliniky – Dentis.  Ten v je ...

q

2 Comments

  1. porovnanie reakcia na: Za týždeň skonzumujeme asi 5 gramov mikroplastov. Je to akoby sme zjedli kreditnú kartu.
    13.6.2019 06:06
    zaujímavé zistenie, ale zrejme by sa hodilo aj porovnanie s inými látkami. Ak je tam napísané, že viac mikroplastov je v interiéri v dôsledku uvoľňovania zo syntetických textílií, koľko teda človek príjme napr. látok z nesyntetických látok napr. prírodných - bavlnených. Tiež tam nie je napísané aké to má zdravotné riziká a či napr. z prírodných látok toto nehrozí ?
    Reagovať
    • RE: porovnanie reakcia na: porovnanie
      13.6.2019 13:06
      o zdravotnych rizikach nikto netusi, cast plastov je ale z potrevinarskych plastov (flase, obalovy material, ...) takze tam ASI tie rizika nebudu take vysoke nakolko v tele predsa len nie su vysoke teploty ktore z plastov uvolnuju nebezpecne latky.
      Reagovať

Vyhľadávanie

eFocus_2019

Najnovšie videá