SAMSUNG_102020 SAMSUNG_102020 SAMSUNG_102020 Advertisement

Vzdelávanie na diaľku

0

E-learning za bežných okolností nenahrádza klasické vyučovanie, ale dopĺňa ho a pozdvihuje na vyššiu úroveň využívaním atraktívneho multimediálneho obsahu a moderných technológií. V súvislosti s koronavírusom nastala pre všetkých žiakov, študentov a, samozrejme, aj pre ich pedagógov nová situácia. Školy aj jednotliví pedagógovia hľadajú spôsoby, ako čo najefektívnejšie pokračovať vo výučbe. Riešenie ponúkajú moderné technológie. Pre mnohých učiteľov takáto forma výučby nie je žiadna novinka a v špecifických situáciách, napríklad pri dlhodobej chorobe žiakov, už niekoľko rokov využívajú rôzne formy dištančného vzdelávania.

Vyučovanie celej triedy na diaľku

Aktuálne pomery si vyžadujú, aby takto pracovali všetci učitelia a komunikovali so všetkými žiakmi v triede, čo je v mnohých ohľadoch diametrálne odlišná a oveľa náročnejšia situácia. Treba, aby žiaci sledovali výklad učiva, či už online, alebo kedykoľvek neskôr zo záznamu, mali prístup k učebným materiálom, mali zadané úlohy a aby učitelia mohli tieto úlohy kontrolovať a hodnotiť.

Výrobcovia, ktorí poskytujú riešenia na tímovú spoluprácu, videokonferencie či e-learning pre firmy, teraz ponúkajú svoje produkty aj pre školy. Väčšina týchto riešení sa na vyučovanie na diaľku vynikajúco hodí. Existujú však aj drobné úskalia, ktoré treba vyriešiť ani nie tak technicky, ale skôr organizačne.

Najväčšia výzva je časový plán. Predstavte si lokálnu pobočku s desiatkami zamestnancov. V centrále považujú za potrebné niečo dôležité komunikovať, napríklad pri zmene výrobného plánu alebo pri krízovom manažmente v situácii, aká nastala teraz. K tomu sa pridá firma, ktorá na diaľku školí o bezpečnosti práce, a bude treba riešiť časové konflikty. Produkty na tímovú spoluprácu s takouto situáciou počítajú a umožňujú zladiť časové plány. V školách predstavuje časový plán pevne definovaný rozvrh. Najjednoduchšie je to v najnižších ročníkoch, kde triedny učiteľ učí takmer všetky predmety. Vo vyšších ročníkoch sa musia učitelia jednotlivých predmetov dohodnúť. Rozvrh je síce stanovený, ale do hry vstupujú praktické aspekty. V normálnej situácii učiteľ prezentuje učivo predmetu, hoci fyziky, postupne vo viacerých triedach rovnakého ročníka (napríklad v VII. A, VII. B a VII. C). Prácu mu uľahčí jedine to, že prípravu na danú hodinu si robí iba raz. Pri vzdelávaní na diaľku má dve možnosti. Môže pri výklade učiva v prvej z tried daného ročníka svoju prezentáciu nahrať a v ďalších triedach potom rozdelí vyučovaciu hodinu na dve časti. V prvej pustí prezentáciu zo záznamu a v druhej časti hodiny odpovedá na otázky a skúša. Alebo si prezentáciu nahrá doma a púšťa ju zo záznamu vo všetkých triedach. Nevýhodné je, že počas výkladu učiva nemá priamy kontakt so žiakmi. Aplikácie na online výučbu by sa podľa názoru učiteľov z viacerých škôl mohli pre všetky triedy využívať 20 až 30 hodín týždenne. Niektoré hodiny v režime online streamovania pripraveného obsahu, iné interaktívne. Samozrejme, na to treba mať pripravené i materiály offline, teda testy, podklady k učivu a podobne.

Multimediálna názornosť verzus internetové pripojenie

Vo vzniknutej situácii je kľúčový faktor rýchlosť internetového pripojenia domácností so žiakmi. Vo firemnom prostredí to problém nie je, ak firma chce mať na tejto báze spoluprácu s pobočkami, postará sa, aby mali dostatočne rýchle internetové pripojenie. S rýchlosťou pripojenia je problém nielen v odľahlých regiónoch, ale aj v historických centrách miest, kde nie je povolené rozkopať ulicu a použiť optické káble. Ako autor článku nemusím po príklad chodiť ďaleko. Doma mám pripojenie ADSL a naša domácnosť je dosť vzdialená od ústredne, takže rýchlosť, hlavne pri uplinku, je pomerne nízka. Preto musia učitelia počítať aj s takouto situáciou a vybrať technické prostriedky i metodiku tak, aby na vyučovaní mohli plnohodnotne participovať aj žiaci v domácnostiach s nižšou rýchlosťou internetového pripojenia. V mnohých prípadoch sa nebude dať využiť video, takže komunikáciu bude treba suplovať pomocou e-mailov a textových správ.

Synchrónne a asynchrónne vyučovanie

Ak prebieha výučba viacerých žiakov súčasne za aktívnej asistencie učiteľa, ide o synchrónne vyučovanie. Využívajú sa rôzne riešenia na videokonferencie, doplnené o možnosť posielania textových správ. Komunikácia v reálnom čase má výhodu kolaboratívnosti a v závislosti od interaktívnosti použitého technického riešenia do určitej miery poskytuje pocit takmer reálnej komunikácie tvárou v tvár.

Pri asynchrónnom e-learningu sa študenti môžu učiť individuálne vtedy, keď im to najlepšie vyhovuje. Sami si volia, aké informácie potrebujú, kedy a akým tempom budú študovať. Z ponuky videí s prednáškami či študijných materiálov si vyberajú podľa úrovne vedomostí a podľa záujmu. Na rozdiel od klasickej výučby, kde musí celá trieda či študijná skupina napredovať rovnakým tempom a prijímať možno pre niektorých už známe, zbytočné alebo nezaujímavé informácie.

Pri synchrónnom vyučovaní sme spomínali žiakov a pri asynchrónnom vyučovaní študentov. Zodpovedá to aj charakteru štúdia. Kým pri žiakoch základných a vo väčšine prípadov aj stredných škôl je žiaduca inter­akcia s učiteľom v reálnom čase, pretože tak prebieha aj klasická forma vyučovania v triedach, systém štúdia na univerzitách je iný. Účasť na prednáškach nie je povinná a študenti väčšiny univerzít si ich môžu pozrieť kedykoľvek z videozáznamu. Niektoré predmety sú povinné, pri iných má študent možnosť voľby. To takmer presne zodpovedá asynchrónnemu e-learningu. Rozdelenie na synchrónne vyučovanie pre žiakov a asynchrónne pre študentov však nie je striktné. Napriek tomu, že možnosť priamej interakcie učiteľa so žiakmi a vzájomná komunikácia žiakov, samozrejme, iba tá žiaduca, je stále nenahraditeľná, forma vyučovania „na diaľku“, hlavne to, že prezentácia učiva vyučujúcim sa nahráva a je kedykoľvek k dispozícii, má aj veľa výhod. Predovšetkým každý žiak má možnosť učiť sa individuálnym tempom. Pri klasickej výučbe sa skončí hodina matematiky či dejepisu a nasleduje iný predmet. Pri vzdelávaní na diaľku si môže žiak pozrieť výklad učiteľa znovu a zamerať sa na časti, ktorým pri online sledovaní neporozumel, a prípadne položiť učiteľovi otázku pomocou textových správ.

Kontrola práce žiakov

Vzdelávanie je proces a musí sa priebežne vyhodnocovať. Žiakom treba kontrolovať zadané úlohy. Hodnotenie práce žiakov je pre nich cenná motivácia a zároveň aj cenná spätná väzba pre učiteľa. Štatistiky úspešnosti testov sú jednak meradlom efektivity kurzov, jednak dokumentujú motiváciu žiakov a ich schopnosť zvládnuť prezentované učivo. Hodnotenie pomáha budovať sebavedomie a dôveru vo vlastné schopnosti a inteligenciu. Úspechy podporujú snahu ďalej sa vzdelávať a preberať v tejto oblasti na seba určitú zodpovednosť, a to aj v prípade mladších žiakov. Niektorým žiakom, napríklad introvertom, ktorí sa neradi prezentujú pred ostatnými a ťažko znášajú zahanbenie z prípadného neúspechu, môže vyučovanie na diaľku vyhovovať viac než klasické vy­učovanie v triedach. Absencia verbálnej a neverbálnej komunikácie môže spôsobiť určité nedorozumenia, prípadne nie úplné pochopenie učiva, ale moderné riešenia na tímovú komunikáciu a spoluprácu tento problém účinne riešia pomocou hlasovej a textovej komunikácie žiakov a učiteľov.

Prezentovanie učiva

Pri dištančnom vzdelávaní je rozhodujúca pútavá forma prezentovania obsahu, videoukážky na dané témy, animácie dejov a podobne. Veľkú úlohu tu, samozrejme, hrajú aj zaužívané zvyklosti pedagóga. Ak je niekto naučený pútavo prezentovať a pritom kresliť na tabuľu, či už klasickú, alebo elektronickú, a zrazu má k dispozícii pri vyučovaní z domu iba notebook (vo väčšine prípadov bez dotykového displeja a elektronického pera), musí sa adaptovať na nové podmienky. Napríklad tak, že bude kamerou snímať plochu, na ktorú kreslí. Problém je v tom, že vzniknutú situáciu nikto nepredpokladal a len máloktorý učiteľ je zároveň aj youtuber, aby mal k dispozícii príslušné technické vybavenie a know-how, aj keď taká výbava nemusí byť drahá. Niektoré školy to riešia tak, že učiteľ využíva prezentačnú technológiu, ktorú má v triede, a počas nahrávania učí „prázdnu triedu“.

Participovanie rodičov

„Absolvovala som prvé tri dni pokusov o domácu výučbu mojich detí a navrhujem plošné zvýšenie platov všetkým pedagógom na desaťnásobok.“ Podobné citáty rodičov sa čoraz častejšie objavujú na sociálnych sieťach. V súčasnej situácii je veľmi dôležitá aj spolupráca s rodičmi. Preto nestačí, aby učitelia komunikovali len so žiakmi, ale aj s rodičmi. Rodičia sú za týchto okolností de facto akousi predĺženou rukou autority učiteľa. Nezabúdajme, že školská dochádzka má prívlastok povinná a žiak musí byť prítomný v triede na vyučovaní, či chce, alebo nechce. Pri dištančnom vyučovaní, keď je doma, má oveľa viac možností, ako sa tomu vyhnúť. A tu sa práve vyžaduje autorita rodiča, aby dohliadol na to, že jeho deti participujú na vyučovaní na diaľku tak, ako sa to od nich vyžaduje.

Problémy s dištančným vzdelávaním

Okrem problémov s rozličnou úrovňou konektivity sa vynárajú aj ďalšie problémy:

• Učiteľ nie je zručný v IT, nevie sa operatívne spojiť so svojimi žiakmi inou cestou než cez platformu EduPage, maximálne prostredníctvom e-mailov. Týka sa to zväčša starších učiteľov, učiteliek. Takto sa oberajú o možnosť spestriť vyučovanie rôznymi digitálnymi nástrojmi.

• Dištančné vzdelávanie kladie oveľa väčšie nároky na učiteľov pri príprave na vyučovanie najmä tam, kde na takúto prácu neboli zvyknutí.

• Rodina má len jeden počítač, ktorý využíva rodič na svoju prácu z domu, prípadne je v rodine viacero žiakov. Vtedy je v rodine bitka o počítač, treba si určiť rozvrh. Ako si však majú poradiť žiaci, keď učitelia trvajú na tom, že ich chcú mať v konkrétnom čase pripojených na vyučovaciu hodinu?

• Home office rodičov vyžaduje sústredenie sa na vlastnú prácu. Rodičia musia pri tom počítať aj s časom nevyhnutným na chod domácnosti vrátane zabezpečenia stravy a pokrytia voľného mimovyučovacieho času pre deti. A to spôsobuje rodičom stres. Pridružujú sa nároky na domáce úlohy a pomoc deťom s učením sa, s vysvetľovaním učiva a pod.

• Malé deti nemajú mailové účty ani kontá na Facebooku. Okrem toho nie sú ešte často dostatočne zručné, a tak im pri sťahovaní zadaní a úloh aj cez EduPage alebo posielaných inou cestou musia pomáhať rodičia. Ak deti dostávajú úlohy inou cestou, musia rodičia využívať svoje rodičovské kontá.

• Rodičia nie sú zruční v IT, čo nie je vôbec zriedkavý jav. Vedia prijímať a odosielať e-mail, pridávať príspevky na sociálne siete, no to je všetko. Mnoho manuálne pracujúcich rodičov ani toto nevie.

• Marginalizované skupiny nemajú ani p­ripojenie na internet, ani počítač (tablet a pod.).

Ľuboslav Lacko

Všetky autorove články
homeoffice

Pridať komentár