Samsung_01A2021 Samsung_01A2021 Samsung_01A2021 Advertisement

Tipy a triky: Využitie hĺbky ostrosti vo fotografii

2

Jedna z najväčších výziev pre fotografa je vyjadriť priestorovosť reálneho trojrozmerného sveta na dvojrozmernej fotografii a upriamiť pozornosť na objekt, ktorý je jej námetom.

Reálny svet verzus fotografia

Ak si chcete prezrieť menší objekt, uchopíte ho do voľne predpaženej ruky a začnete si ho obzerať. Inak povedané, zaostríte naň svoj pohľad. Sekundárny dôsledok je ten, že predmety na pozadí sa rozostria, dostanú sa do zóny periférneho pohľadu a takmer ich prestanete vnímať. Idete si pozrieť väčší objekt, napríklad auto vystavené na autosalóne, a aby to bolo ešte zaujímavejšie, vystavené na pódiu, na ktoré nemôžete vstúpiť, pričom exponát si musíte prehliadať z jedného stanovišťa. Najskôr zrejme zaostríte pohľad na automobil ako celok a veci v pozadí, napríklad šéf automobilky počas prejavu či modelka stojaca za autom, sa ocitnú v zóne periférneho videnia. Potom si podvedome začnete prezerať najzaujímavejšie detaily, možno aj toho šéfa a určite i modelku. 
Ako by ste postupovali, keby ste mali za úlohu urobiť maximálne dve fotografie vystavovaného auta napríklad do časopisu? Najskôr by ste zrejme odfotili celý automobil v najza-ujímavejšej kompozícii, akú by sa vám podarilo vzhľadom na okolnosti dosiahnuť. Potom by ste prišli bližšie alebo zmenili nastavenie zoomu, prípadne vymenili objektív, aby ste mali dlhšiu ohniskovú vzdialenosť, a urobili fotografiu vybraného detailu. Človek s umeleckým cítením, no začiatočník, čo sa týka techniky fotografovania, by sa pri nastavení para- metrov expozície spoľahol na automatický režim svojho moderného fotoaparátu. Ako budú vyzerať jeho zábery? Pódium autosalónu je spravidla výborne osvietené a automatické zaostrovanie si dobre urobí svoju prácu, takže s najväčšou pravdepodobnosťou bude všetko na fotografii perfektne ostré. V konečnom dôsledku však fotografia ani zďaleka nevyjadruje to, čo ste videli voľným okom, keď ste zaostrili pohľad na celý automobil či vybraný detail. 

Hĺbka ostrosti ako kreatívny prvok

Kvalitný fotoaparát, či už je to zrkadlovka, bezzrkadlovka, kompakt, alebo aj fotoaparát v špičkovom mobilnom telefóne, vás určite očarí brilantnými, ostrými fotografiami, takže na prvý pohľad sa zdá, že všetko je v poriadku. Po krátkom čase však zistíte, že nie je, a vaše fotografie sa vám (určite aj ostatným) začnú zdať akési nudné. Je na nich všetko, čo sa ocitlo v zornom poli objektívu, no takéto obrázky často nevyjadrujú nič zaujímavé. Prečo? V predchádzajúcej stati sme naznačili, ako ľudia pozorujú zaujímavé blízke či vzdialenejšie, väčšie či menšie objekty reálneho sveta. V skutočnosti človek zaostrí pohľad na to, čo ho zaujme – v rozhodujúcom momente upriami pozornosť a zaostrí zrak na kľúčový objekt a zvyšný svet v jeho zornom poli sa dostane do periférneho videnia. Na plochej fotografii nemôže takto zaostriť pohľad, preto to musí urobiť fotograf v okamihu zosnímania záberu.

Čo ovplyvňuje hĺbku ostrosti?

Predpokladajme, že fotografujete z pozície, ktorú ste si vybrali s ohľadom na kompozíciu, prípadne z pozície, ktorú ste vzhľadom na okolnosti mohli zaujať, a máte zaostrené na hlavný motív budúceho záberu. Bez ohľadu na to, či ste na zaostrenie využili automatiku a na objekt ste nasmerovali niektorý bod ostriaceho systému alebo ste zaostrili manuálne, máte takmer stopercentnú istotu, že príslušný objekt bude ostrý. Ak ste nastavenie expozičných parametrov nechali na automatike, záber bude veľmi pravdepodobne aj dobre exponovaný, ale objekty v popredí a pozadí záberu mimo roviny zaostrenia môžu, no nemusia byť rozmazané. Záleží na tom, aká je pri konkrétnych parametroch záberu hĺbka ostrosti, teda interval vzdialeností, v ktorom budú všetky objekty vykreslené ostro.  Zapamätajte si, že:
Interval hĺbky ostrosti je 
rozdelený tak, že tretina je pred a dve tretiny za rovinou, na ktorú je zaostrený objektív.
Hĺbku ostrosti ovplyvňujú tri dôležité faktory: clona, vzdialenosť od fotografovaného objektu a ohnisková vzdialenosť objektívu.

Clona

Aj v tomto prípade môžeme použiť analógiu s ľudským okom. Ak nedokážete prečítať nejaký nápis, intuitívne trochu prižmúrite, aby ste zúžili štrbinu, ktorou prechádza obraz dopadajúci na sietnicu. Takisto pri jasnom slnečnom svetle, keď sú zorničky maximálne zúžené, vidíte ostrejšie. Platí jednoduché pravidlo: Čím viac je objektív  zaclonený, tým bude interval hĺbky ostrosti väčší. 

Vplyv clony na hĺbku ostrosti. Všimnite si tvar clonového otvoru napríklad pri clone F/2,8. Tento tvar určuje, ako bude zobrazená oblasť mimo hĺbky ostrosti 
Preto napríklad pri portrétoch, kde sa zaostruje na rovinu očí, sa objektív viac odcloní, aby jemná neostrosť zamaskovala drobné chyby pleti. Naopak, pri krajinárskej fotografii sa používajú clony okolo F/11. Určite máte na svojom fotoaparáte aj niekoľko takzvaných kreatívnych režimov. Skúste nastaviť režim portrét a potom krajina a pozrite si, aké hodnoty clony sú nastavené. 
Ak máte objektív s pevným ohniskom, pravdepodobne bude mať aj stupnicu na skontrolovanie hĺbky ostrosti podľa aktuálne nastavenej clony. Stupnica má dve zrkadlovo symetrické časti a jej stred je v bode, oproti ktorému sa nastavuje alebo zobrazuje vzdialenosť, na ktorú je objektív zaostrený. Na obidvoch stranách symetrickej stupnice sú hodnoty clony vymedzujúce hĺbku ostrosti. 

Stupnica na určenie hĺbky ostrosti na objektíve

Obrázok ilustruje situáciu, keď je objektív zaostrený na vzdialenosť 2 metre. Pri úplne odclonenom objektíve so svetelnosťou F/1,9 je interval hĺbky ostrosti taký malý, že by rysky splývali. Pri clone F/4 je interval vymedzený prvými bielymi čiarkami okolo rysky v strede stupnice, teda zhruba od 1,8 do 2,3 metra. Pri tejto clone je hĺbka ostrosti približne pol metra. Pri clone F1/16 je už hĺbka ostrosti od 1,5 metra do 3,5 metra. Keby ste tento objektív pri clone F/16 zaostrili na 3 metre, interval hĺbky ostrosti by bol približne od 2 metrov do nekonečna.
Hĺbku ostrosti pomocou clony môžete ovplyvniť na všetkých druhoch fotoaparátov okrem mobilov. V súčasnosti žiadny fotoaparát v mobilnom telefóne, takzvané vlajkové lode nevynímajúc, nemá clonu a ich objektívy majú svetelnosť od F/1,7 pri najkvalitnejších telefónoch. Preto na ovplyvnenie hĺbky ostrosti môžete použiť len iné metódy. 

Ohnisková vzdialenosť objektívu

Možno ste si všimli, že takzvané dlhé sklá, teda objektívy s dlhšou ohniskovou vzdialenosťou, typicky 200 mm a viac, sa používajú nielen na fotografovanie zvierat v prírode či „paparazzi“ snímky celebrít, ale aj na fotografovanie v pomerne malých miestnostiach, napríklad na tlačových konferenciách politikov. Dôvod je ten, že hĺbka ostrosti závisí aj od ohniskovej vzdialenosti. Platí nepriama úmernosť: 
Čím je ohnisková vzdialenosť dlhšia, tým bude interval hĺbky ostrosti menší. 
Reportéri používajú „dlhé sklá“ nie preto, že by sa k objektu záujmu nemohli priblížiť, ale predovšetkým preto, aby ho pomocou hĺbky ostrosti oddelili od rušivého okolia. 
Stupnicu intervalu hĺbky ostrosti v závislosti od nastavenej vzdialenosti zaostrenia nájdete nielen na objektívoch s pevnou ohniskovou vzdialenosťou, ale aj na niektorých zoomových objektívoch. Namiesto rysiek zodpovedajúcich clonovým číslam sú však na tejto stupnici krivky, na väčšiu názornosť farebne odlíšené. Na obrázku je dole na telese objektívu zobrazený rozsah ohniskovej vzdialenosti, v tomto prípade od 80 až po 200. Sledujme hĺbku ostrosti pri clone 22, ktorá je znázornená modrými krivkami. V polohe na obrázku pri ohniskovej vzdialenosti 80 mm a zaostrení na 3,5 m je hĺbka ostrosti od 2,8 do 5 metrov. Keby ste na tomto objektíve zmenili ohniskovú vzdialenosť na 135 mm a objektív by viac približoval, hĺbka ostrosti bude len od 3,3 m do 3,8 m. 

Stupnica na určenie hĺbky ostrosti na zoomovom objektíve
Fotografovanie pri dlhších ohniskových vzdialenostiach má aj iné špecifiká, predovšetkým sa potláča plastickosť obrazu a objekty na fotografii vyzerajú, akoby boli v treťom rozmere nakopené na seba, no práve malá hĺbka ostrosti dokáže tento jav účinne eliminovať.
Aj v tejto oblasti mobilné telefóny ťahajú za veľmi krátky koniec. Fotomobilov umožňujúcich meniť ohniskovú vzdialenosť objektívu je ako šafranu, napríklad ASUS ZenFone Zoom, takže sú to viac-menej výnimky potvrdzujúce pravidlo a túto metódu podobne ako clonu na väčšine telefónov použiť nemôžete. Možno namietnete, že váš mobil má predsa digitálny zoom. Táto metóda však len urobí výrez zo sním- ky zachytenej objektívom s pevnou ohniskovou vzdialenosťou, takže na rozdiel od optického zoomu hĺbku ostrosti nejako neovplyvní. 

Vzdialenosť od fotografovanej scény

Konečne potešíme aj priaznivcov kreatívneho fotografovania mobilom. Ďalší parameter zásadne ovplyvňujúci hĺbku ostrosti je vzdialenosť objektu, na ktorý máte zaostrené. A tento parameter je jediný, ktorý dokážete pri mobiloch ovplyvniť. Platí jednoduché pravidlo: Čím je zaostrená vzdialenosť väčšia, tým väčšia je aj hĺbka ostrosti. 
Preto pri fotografovaní predmetov z veľmi krátkych vzdialeností, napríklad kvetov pri makrofotografii, je hĺbka ostrosti veľmi malá. Naopak, ak zaostríte na vzdialenejší objekt, napríklad budovu, ostré budú aj budovy nachádzajúce sa za ňou. Preto ak chcete odfotiť detail, napríklad ozdobu na bráne prezidentského paláca, aby detail bol ostrý a palác v pozadí rozmazaný tak, aby len dokresľoval atmosféru a predovšetkým umožnil identifikovať lokalitu, priblížte sa čo najbližšie k detailu, ktorý má byť ostrý, a zaostrite naň.

Ale v hľadáčiku to predsa bolo správne...

Hľadáčiky zrkadloviek s päťbokým hranolom alebo ekvivalentnou sústavou zrkadiel vám umožnia takmer rovnako kvalitný náhľad na snímanú scénu ako pri pohľade voľným okom. Nastavíte vhodnú ohniskovú vzdialenosť, zaostríte na objekt záujmu a skontrolujete, či to, čo má byť ostré, je ostré a to, čo má byť neostré, je neostré, a exponujete. V mnohých prípadoch budete prekvapení, že hĺbka ostrosti na obrázku bude úplne iná než v hľadáčiku. Zrkadlovky majú totiž objektív stále odclonený, aby ste mali čo najlepší náhľad a zaostrovací systém mohol čo najefektívnejšie fungovať. Clona, ktorú ste vy alebo expozičná automatika určili ako najvhodnejšiu, sa nastaví až v okamihu expozície a po nej sa objektív ihneď odcloní, aby ste mohli začať komponovať ďalší záber. Takže ak ste kontrolovali hĺbku ostrosti pri odclonenom objektíve so svetelnosťou F/2.8 a clona pri expozícii bude F/8, hĺbka ostrosti bude diametrálne odlišná. Aby ste mohli skontrolovať cez hľadáčik reálnu hĺbku ostrosti, väčšina zrkadloviek – azda s výnimkou niektorých modelov vstupnej triedy – má tlačidlo s označením DOF (Depth of Field), umiestnené spravidla v spodnej časti príruby na upevnenie objektívu alebo vedľa nej. Po zatlačení tohto tlačidla sa nastaví clona, ktorá bude použitá pri expozícii. Obraz v hľadáčiku síce pri vyšších hodnotách clonového čísla stmavne, ale získate reálny prehľad, ako bude obrázok vyzerať z hľadiska hĺbky ostrosti.

Kvalita ostrosti a neostrosti (bokeh)

Ak potrebujete čo najužší interval hĺbky ostrosti, stačí úplne odcloniť objektív, prípadne aplikovať pravidlá opísané v ďalších statiach a výsledok bude dokonalý. Ani omylom. Každý objektív má totiž rozsah zaclonenia, pri ktorých dosahuje najostrejšiu kresbu. Tento rozsah sa nazýva zlaté okno a spravidla sa začína dve clonové čísla za minimálnou clonou. Takže objektív so svetelnosťou F/2,8 na optimálne ostrú kresbu treba zacloniť minimálne na f/5,6. Pri odclonenom objektíve sa prejaví neostrosť v rohoch a pri vysokých clonách sa začne prejavovať difrakcia čiže rozptyl svetla. 
Možno ste už v súvislosti s fotografovaním počuli o pojme bokeh. Dosiaľ sme preberali, ako ovplyvniť, aby vybrané objekty na fotografii boli neostré, ale všimli ste si, že na niektorých fotografiách sú neostré objekty vykreslené pekne a na iných majú badateľnú až rušivú štruktúru. Najlepšie to uvidíte na neostrých svetlých bodoch na tmavom pozadí. Dobrý príklad je obrázok rastliny, kde pomedzi listy prenikajú lúče svetla. Vzhľad neostrých oblastí nazývame bokeh. Tento pojem pochádza z japončiny a označuje estetické kvality častí snímok, ktoré sa nachádzajú mimo roviny ostrosti. 

Všimnite si nie dievčinu s okuliarmi, ale to, ako je rozostrené pozadie (Sony RX 100 MkII, 1/100 s f/4,5 31,15 mm)
Vzhľad a tvar rozptylových krúžkov, teda oblastí, do ktorých sa zobrazí nezaostrený bod, ovplyvňuje veľké množstvo faktorov, predovšetkým konštrukcia objektívu, tvar a počet lamiel clony a nastavené zaclonenie. Všimnite si napríklad na obrázku v stati o clone nekruhového tvaru otvor clony. Pekný, estetický bokeh vytvárajú rovnomerne osvetlené rozptylové krúžky s neostrými okrajmi. Takýto bokeh sa nazýva aj medový, lebo neostré časti pôsobia ako rovnomerne roztretá emulzia. Naproti tomu rušivo pôsobia ostro ohraničené mnohouholníky, ktoré vznikajú pri výraznejšom zaclonení, ak má clona v objektíve malý počet lamiel. Na rozdiel od kvality ostrosti, ktorú v rámci možností konkrétneho objektívu dokážete ovplyvniť nastavením clony v intervale takzvaného zlatého okna, bokeh je daný najmä konštrukciou objektívu, hlavne clony, takže prakticky jediná možnosť, ako to ovplyvniť, je nákup objektívu s dobrým bokehom. Takýto objektív má spravidla clonu s mnohými lamelami, ktoré sú navyše vhodne zakrivené, takže otvor, ktorým vstupuje do objektívu svetlo, je takmer kruhový. 

Dobrý objektív zobrazí aj presvitajúce svetelné body mimo intervalu hĺbky ostrosti pekne, až medovo rozmazané (Objektív Canon EF 24-70mm f/2.8L II USM, 1/50 s f/3,5 24 mm)

Resumé

Najväčšiu kontrolu nad záberom máte pri manuálnom nastavovaní parametrov expozície a manuálnom zaostrovaní. Pri vážnom fotografovaní v ateliéri alebo aranžovaných scénach sa ani iný režim nepoužíva. Prax robí majstra a po krátkom čase už budete vedieť nastaviť v manuálnom režime rýchlo a intuitívne, no aj tak by ste pri reportážnej, pouličnej či dovolenkovej fotografii mohli za tých pár desatín sekundy spotrebovaných na nastavovanie parametrov prísť o kľúčový záber. Preto veľa fotografov používa v takýchto prípadoch režim priority clony. V prípade nutnosti okamžitého záberu bude nejaká z hľadiska expozície správna clona nastavená, takže záber bude v rámci možností vyhovujúci. Len čo máte čas premýšľať nad kompozíciou a hĺbkou ostrosti, nastavíte si takú clonu, aká najviac vyhovuje vašim zámerom. 
Niektoré fotoaparáty a mobily majú špeciálne režimy zaostrovania, ktoré dokážu zvýrazniť objekty v popredí od neostrého pozadia, pričom na rozostrenie pozadia používajú softvérové algoritmy. To isté môžete urobiť pri editovaní fotiek. Kvalitnejšie aplikácie umožňujú označiť objekt, ktorý má zostať ostrý, kurzorom v tvare slučky a zvyšok obrázka sa softvérovo rozostrí. Takéto metódy však na rozdiel od skutočnej hĺbky ostrosti pôsobia často neprirodzene.

 

Zobrazit Galériu

Ľuboslav Lacko

Všetky autorove články
fotografia ostrost

2 komentáre

Skvelé reakcia na: Využitie hĺbky ostrosti vo fotografii

26.2.2017 09:02
Ďakujem za dobrý a takmer vyčerpávajúci článok. A možno aj majitelia mobilov pochopia, prečo sa na fotografovanie má používať fotoaparát ;)
Reagovať

RE: Skvelé reakcia na: Skvelé

3.3.2017 12:03
vzdy sa da pouzit aj mobil, hlavne dnesne high end mobily. Samozrejme nebudem robit profi pracu s mobilom, ale ak vies ako na fotenie mobilom, dokazes uz dnes spravit fotky do rodinneho albumu uplne bez problemov.
Reagovať

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať