Image
12.6.2018 0 Comments

Vplyv umelej inteligencie, nových technológií a moderných trendov na IT podporu biznisu

O vplyve nových informačných technológií a trendov na podnikové informačné systémy a efektívnosť výrobných, technologických, logistických a obchodných procesov sme sa rozprávali s technologickým šéfom spoločnosti SAP pre región MEE Marcusom Rabenom.

PCR: Umelá inteligencia, strojové učenie, blockchain, IoT, in-memory computing... Ktoré z týchto trendov podľa vás najviac ovplyvnia podnikové IT v blízkej budúcnosti?

Marc Raben: Vymenoval ste technologické trendy, ale ich perspektíva a využitie je nielen záležitosť technológií, ale aj hľadania scenárov a obchodných modelov na ich uplatnenie. Na prednáške som to ilustroval na príklade vynálezu kníhtlače. Boli to nielen knihy, ktoré sa stali neporovnateľne dostupnejšími než v dobe, keď ich ručne prepisovali mnísi, ale rýchlo sa našli aj iné možnosti využitia. Napríklad tlačili sa dekréty s takzvanými odpustkami, ktorými pápež a biskupi výmenou za pokánie formou milodaru odpúšťali hriechy. Je to výstižný príklad využitia technológie na zdokonalenie procesov, starý viac než 500 rokov. Už vtedy si ľudia uvedomovali potenciál nových technológií. Podobná situácia je v súčasnosti, čo sa týka umelej inteligencie a strojového učenia. Intenzívne sa hľadajú možnosti využitia s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť firiem. Pozornosť sa zameriava na automatizáciu rutinných činností, ako bude napríklad prepisovanie tohto rozhovoru zo zvukového záznamu (smiech), kde inteligentné stroje navyše eliminujú ľudský faktor. Okrem toho sa spomínané trendy takmer vždy využívajú vo vzájomnej synergii. Napríklad strojové učenie využíva veľké dáta z IoT a podobne.

PCR: Jadrom biznisu SAPu sú podnikové informačné systémy. Ako využívajú, prípadne budú využívať možnosti umelej inteligencie?

Marc Raben: Strojové učenie, či už supervised (s učiteľom), alebo v pokročilejších systémoch unsupervised (bez učiteľa), bude napríklad na finančnom oddelení kontrolovať faktúry, výkazy a iné dokumenty nielen s cieľom odhaliť prípadné pokusy o podvod, či už zvonku, alebo interne vlastnými zamestnancami, ale takéto inteligentné systémy budú kontrolovať a vyhodnocovať aj splatnosť a takisto zabránia chybám, napríklad dvojnásobnej úhrade tej istej faktúry. Takmer neobmedzené pole pôsobnosti pre umelú inteligenciu je oddelenie ľudských zdrojov (HR), napríklad na objektívne vyhodnotenie materiálov zaslaných uchádzačmi s cieľom nájsť kandidáta, ktorý sa najviac hodí na ponúkané miesto. Šetrí to čas a optimalizuje výsledky.

PCR: Zariadenia IoT, presnejšie senzory a mikrokontroléry, sa využívajú niekoľko desaťročí. Je to len nový názov pre existujúce technológie alebo tento fenomén prináša novú kvalitu?

Marc Raben: Správne implementované IoT jednoznačne prináša novú kvalitu. Tú predstavujú možnosti analýz údajov zo senzorov, ktoré sú rozmiestnené na strojoch a technologických zariadeniach, kde monitorujú všetky možné parametre. Umožňuje to takzvanú prediktívnu diagnostiku, keď sa chyba zariadenia, prípadne jeho časti deteguje skôr, než sa prejaví. Servis je potom oveľa jednoduchší a lacnejší. Dobrý príklad je včasná výmena poškodeného alebo opotrebovaného ložiska skôr, než sa zadrie a poškodí sa viac komponentov alebo, čo je oveľa horšie, ak vplyvom vôle v ložisku stroj pracuje nepresne a určitý čas produkuje nepodarky. Problém s ložiskom sa prejavuje vibráciami zvýšenými nad obvyklú mieru, prípadne zahrievaním, ktoré odhalí lokálny teplotný senzor umiestnený na miestach, kde sa očakávajú problémy so zahrievaním, prípadne analýza obrazu z termokamery, ktorá odhalí problémy aj tam, kde nie sú lokálne senzory. Už tento triviálny príklad ukazuje, aký prínos pre kvalitu a efektívnosť servisu má IoT.

PCR: Ďalší fenomén, ku ktorému sa všetci hlásia, je Industry 4.0. Aké kroky by mali výrobné podniky podniknúť a aké technológie implementovať, aby tento cieľ dosiahli, prípadne sa k nemu priblížili?

Marc Raben: Je to predovšetkým spracovanie a funkčná vizualizácia údajov zo senzorov. Pod pojmom funkčná vizualizácia mám na mysli digitálne dvojča, ako jeden z hlavných pilierov Industry 4.0. Digitálne dvojča sa dá realizovať ako fyzický model procesov vo vhodnej mierke, postavený napríklad z robotickej stavebnice, alebo ako softvérová simulácia vizualizujúca procesy a umožňujúca meniť ich parametre. Digitálne dvojča umožňuje optimalizáciu procesov, ladenie nových postupov, to všetko bez prerušenia reálnej produkčnej linky a bez rizika. Je rozdiel, či v prípade nesprávnych parametrov rameno robotického žeriava narazí do pracovného priestoru CNC obrábacieho centra v reálnej linke, alebo sa to stane na modeli zo stavebnice. Senzory a kamery takisto zvyšujú bezpečnosť práce. Analýza obrazu umožní zistiť, ak pracovník vstúpil do nebezpečnej zóny, a urobiť príslušné opatrenia.

PCR: Rovnako ako takmer všetky ostatné fenomény aj analýzy business intelligence a datamining sú tu s nami už viac ako dve desaťročia. Aký pokrok sa dosiahol v tejto oblasti?

Marc Raben: Samozrejme, je to aj signifikantné zrýchlenie, dosiahnuté použitím polovodičových diskov a spracúvaním údajov v operačnej pamäti, určite netreba predstavovať našu in-memory platformu SAP HANA. Agregovaním údajov v RAM sa nám podarilo dosiahnuť vykonanie analýzy v reálnom čase alebo v čase blízkom reálnemu. Takisto sa zefektívnili procesy vyčistenia a predspracovania údajov. Práve toto je jedna z oblastí, kde nájde využitie umelá inteligencia. Optimalizujú sa aj dátové toky. Namiesto dátovej centralizácie, keď sa všetky údaje zavádzali do databáz, sa vytvárajú dátové prepojenia, a to aj medzi heterogénnymi zdrojmi údajov, štruktúrovanými aj neštruktúrovanými. Takto možno analyzovať údaje priamo z operačných databáz a netreba sa zdržiavať ich premiestňovaním a ukladaním do špeciálne organizovaných analytických databáz. A nielen z operačných databáz, ale aj z ďalších zdrojov, napríklad na podporu rozhodovania v marketingu sú dôležité údaje zo sociálnych sietí. Stačí „maličkosť“ – správne tieto heterogénne zdroje prepojiť, napojiť ich na systémy ERP a CRM a, samozrejme, celé to orchestrovať. Dôležité je, aké informácie údaje obsahujú, a nie to, odkiaľ pochádzajú, či sú z ERP, CRM, technologických procesov, alebo sociálnych sietí. Vyžaduje si to inú filozofiu a, samozrejme, aj architektúry, než definuje klasická teória centralizovaných databáz a dátových skladov.

PCR: Ďalšia veľmi diskutovaná téma je migrácia podnikových IT systémov do cloudu, prípadne budovanie hybridných riešení.

Marc Raben: Nedá sa jednoznačne povedať, ktoré subsystémy sú ideálnymi kandidátmi na migráciu do cloudu, takže na túto všeobecne položenú otázku neexistuje zovšeobecňujúca odpoveď. Potenciálne, ak tomu nebránia iné okolnosti, napríklad legislatíva či firemné politiky, každý systém možno migrovať do cloudu, kde sa dá lepšie udržiavať, rýchlejšie inovovať a vo väčšine prípadov aj lepšie zabezpečiť. Percento IT v cloude sa bude postupne zvyšovať. Samozrejme, v súvislosti s IoT nie je cieľom pripojiť každý senzor priamo na cloudovú službu. Preto sú k dispozícii rôzne koncentrátory a riešenia typu IoT bridge, ktoré zbierajú a koncentrujú údaje. Pre túto architektúru sa zaužíval pojem edge computing.

PCR: Ako firmy v stredoeurópskom regióne implementujú nové technológie a trendy?

Marc Raben: Je to veľká výzva pre všetkých a všetci si uvedomujú potenciál týchto technológií. Podobne ako firmy v ostatných geografických a ekonomických regiónoch sa aj tu snažia nájsť riešenia svojich problémov na báze nových technológií a využiť tieto technológie na zefektívnenie svojho biznisu, a teda na vyššiu konkurencieschopnosť. Nie sú to len interné problémy firiem, ale aj riešenia v širších súvislostiach, napríklad ako prispôsobiť logistiku tak, aby dobre fungovala pri súčasnej dopravnej situácii v okolí veľkých miest, a podobne.

PCR: IoT a čiastočne aj umelá inteligencia sú technologické trendy, ktoré sú zrozumiteľné pre každého IT odborníka. Blockchain je však v tomto ohľade trochu iná šálka kávy.

Marc Raben: Zatiaľ čo podľa môjho názoru kryptomeny sú len prostriedok na špekulatívne investovanie, technológie blockchainu, na ktorých sú kryptomeny a overovanie transakcií s nimi založené, sú dôležité na bezpečné a efektívne zdieľanie informácií. Vylučuje to dodatočnú manipuláciu s údajmi, teda ich pozmeňovanie a falšovanie. Môžem to vysvetliť na analógii merania rýchlosti na diaľnici. Ak vodič vie, kde sú radary, v týchto úsekoch zníži rýchlosť, no zvyšnú časť cesty môže ísť vyššou rýchlosťou, než je povolená. Naproti tomu pri úsekovom meraní, keď ďalšia kamera zaregistruje vozidlo, vie podľa času zosnímania predchádzajúcou kamerou zistiť, či vodič mohol alebo nemohol prejsť príslušný úsek povolenou rýchlosťou. Vodičovi nepomôže, ak podvádza tým, že tesne pred kamerou spomalí. Pri použití blockchainu možno verifikovať celý reťazec transakcií a nedá sa podvádzať dodatočnou modifikáciou údajov. Takže ak to zhrniem, blockchain je o bezpečnej a spoľahlivej výmene informácií.

Ľuboslav Lacko

Zobrazit Galériu

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

ITPro

Linux súkromne i pracovne v2.0 (30. časť) Balíčky Snap

11.06.2018 11:30

Spoločnosť Canonical Group Ltd (canonical.com) začala používať balíčkový systém Snap v roku 2016, keď bol vydaný aj Ubuntu 16.04 Xenial Xerus. Motiváciou na vývoj tohto alternatívneho balíčkového syst ...

ITPro

Máte novú poštu. Nachystajte si peňaženku

10.06.2018 11:24

Koľko stojí nepozornosť? Jedna z rozpočtových organizácií istého slovenského ministerstva by to vedela povedať presne. Od dodávateľskej spoločnosti jej prišiel e-mail, v ktorom odosielateľ oznamoval, ...

ITPro

Možnosti a perspektívy umelej inteligencie

10.06.2018 11:02

O aktuálnom stave, možnostiach a perspektívach umelej inteligencie sme sa porozprávali s Petrom Lacom, výkonným riaditeľom KPMG. Aký je váš názor na umelú inteligenciu? Peter Laco: Umelá inteligenci ...

q

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

SWAN_06

Najnovšie videá



PC forum button