Vedci na Islande dokážu premeniť oxid uhličitý na skalu

V roku 2018 dosiahli globálne emisie CO₂ rekordné maximum a OSN varovala, že máme len 12 rokov na to, aby sme zabránili katastrofickým dôsledkom klimatických zmien. Hoci krajiny smerujú k čistej energii, máloktorá napreduje dostatočne rýchlo, aby splnila klimatické ciele Parížskej dohody z roku 2016. Niektorí vedci pracujú na iných spôsoboch spomalenia globálneho otepľovania. Patrí k nim aj zachytávanie emisií uhlíka z elektrární a priemyselných procesov a ich následná bezpečná izolácia v podzemí.

V roku 2012 začal medzinárodný tím výskumníkov a inžinierov vstrekovať oxid uhličitý (CO₂) do pórovitého čadičového kameňa, ktorý vznikol ochladzovaním lávy, v podzemnom testovacom mieste na juhozápade Islandu. O dva roky neskôr sa takmer celý pás CO₂ premenil na uhličitanové minerály. Tím potom rozšíril svoj projekt CarbFix (uzatvorenie CO₂ do skaly) v geotermálnej elektrárni Hellisheidi, nachádzajúcej sa asi 30 kilometrov od islandského hlavného mesta Reykjavíku.

V rámci projektu CarbFix sa zachytáva a vstrekuje približne tretina emisií CO₂ a tri štvrtiny emisií sírovodíka z Hellisheidi. Vďaka svojej sopečnej geológii má Island obrovské geotermálne zdroje, ktoré možno využiť na výrobu čistej energie. Kúrenie a teplá voda pre väčšinu islandských domácností a viac ako štvrtina elektrickej energie spotrebovanej v krajine pochádzajú z geotermálnej energie. Geotermálne elektrárne však produkujú emisie CO₂ aj sírovodíka, obsiahnutých v pare. 

Celý proces by sa dal opísať ako „výroba sódovky“ – CO₂ z pary sa zachytáva a rozpúšťa vo veľkom množstve vody. Táto šumivá voda sa potom prečerpá na miesto injektovania. Následné chemické reakcie premenia CO₂ na minerály. CO₂zachytený v skale nemôže uniknúť do atmosféry. 

Tento proces však vyžaduje veľké množstvo odsolenej vody – asi 25 ton vody na tonu uskladneného CO₂. Preto vedci pracujú na jeho prispôsobení slanej vode. „Čadič je vlastne najčastejší typ horniny na Zemi, pokrýva väčšinu dna oceánov a približne 10 % kontinentov. Kdekoľvek je čadič a voda, tento model by mohol fungovať,“ povedala Sandra Osk Snaebjornsdottir, geologička pracujúca v projekte CarbFix.

Zdroj: weforum.org.