SAMSUNG_102020 SAMSUNG_102020 SAMSUNG_102020 Advertisement

Slovenka bola na „Marse“. Cieľom misie bola aj 3D tlač stavebných prvkov z „marťanskej“ pôdy

0

„Bývali sme v maličkej budove s maličkými izbietkami, vhodnými akurát na spanie a mali sme jednu spoločnú miestnosť na vykonávanie spoločných aktivít, cvičenia či varenia. Na dolnom podlaží sa nachádzali biochemické laboratóriá a vzduchové komory, cez ktoré sa ide do terénu. Tam si musí človek, samozrejme, musí obliecť skafandre, keďže projekt simuluje pobyt na Marse. Samozrejmosťou je aj úplne odrezanie od sveta – akoby sme boli na inej planéte“, vykresľovala dr. Michaela Musilová, slovenská veliteľka misie z prelomu januára a februára 2017 podmienky pobytu.

Simulovaná misia trvala necelé tri týždne a prebiehala na Marťanskej púštnej výskumnej stanici (Mars Desert Research Station) v Utahu, USA. Stanicu postavila nezisková spoločnosť Mars Society v roku 2001 vo vysokých nadmorských výškach studenej púšte. Je to jedno z najpodobnejších miest Marsu na Zemi, čo sa týka prírodných podmienok, geologických útvarov a extrémnych organizmov. Stanicu vybudovali ako tréningový modul na prípravu na náročnosť a prekážky, ktoré môžu čakať ľudí pri pobyte na červenej planéte. Modul sa skladá zo štyroch budov: ubytovňa, skleník, tzv. vedecký dóm a observatórium. Ubytovňa má tvar valca, dve poschodia a iba osem metrov v priemere. Posádky tam musia žiť iba s obmedzeným množstvom elektriny, vody či vysušeného astronautského jedla.

Problémy
Hoci mala misia za úlohu preveriť aj psychologické faktory spolužitia posádky v uzavretom priestore počas dlhšej doby, musela sa vyrovnať aj s riešením množstva problémov, na ktoré nebola pripravená. O niektorých problémoch si členovia misie mysleli, že im ich umelo pripravili koordinátori projektu, aby ich otestovali, napríklad pokazené kúrenie či problémy s odpadovým potrubím a toaletou. Snehovú búrku s množstvom snehu na solárnych paneloch, znižujúceho výrobu potrebnej elektriny alebo veterné smršte, ničiace pokusné skleníky a prívod vody, asi naplánovať nemohol nik. Posádka musela improvizovať a preukázať svoju flexibilitu a kreativitu pri riešení problémov a poradiť si sama. Prežiť bez toalety (von z ubytovania sa vychádzalo v skafandroch), len s tretinou vody a dokonca jeden deň bez kúrenia v nehostinnej studenej púšti, nebolo jednoduché. Obmedzenia zažila posádka tiež v oblasti pripojenia a komunikácie s fiktívnym riadiacim strediskom v Houstone.

Stopa na „Marse“ v Utahu

3D tlač tehál
Po predchádzajúcej skúsenosti M. Musilovej z takéhoto pobytu na MDRS z roku 2014, kedy robila na výskumnej stanici pokusy s organizmami, žijúcimi v extrémnych podmienkach, tento rok už plnila úlohu veliteľky. Nedávno sa vrátila Slovensko s túžbou pomôcť rozvinúť slovenský vesmírny výskum a priemysel spolu so Slovenskou organizáciou pre vesmírne aktivity (SOSA), ktorej je predsedníčkou. Momentálne okrem práce v SOSA je prednášajúcou výskumníčkou pre International Space University a konzultantkou pre niekoľko zahraničných firiem, ako napríklad Mission Control Space Services Inc. Jej veľkým snom je v budúcnosti spolupracovať na vesmírnej misii, snáď so zapojením Slovenska, ktorej cieľom bude nájsť život v mimozemskom priestore. 

Musilová s geológom R. Naorom, v pozadí marťanský obytný modul

Okrem biologických pokusov, obsahujúcich tiež slovenské projekty pravdepodobne použiteľné pri budúcom vesmírnom výskume, plnila tohtoročná marťanská misia aj geologické, psychologické, umelecké a popularizačné úlohy. Zaujímavým bol tiež technický cieľ misie: 3D tlač stavebných prvkov použitím simulovanej marťanskej pôdy, prebiehajúci vo vedeckom dóme.

A čo ďalej?
Dr. Musilová, ako vedúca SOSA (Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity), ktorá má sídlo na Fakulte elektrotechniky a informatiky, má spolu s dekanom fakulty Dr. Ing. Milošom Oravcom predstavu, ako zapojiť slovenských študentov do riešenia technických stránok vesmírnych projektov. Jednou z lastovičiek je známy projekt prvej slovenskej družice sk.Cube, ktorá čaká na svoj blížiaci sa štart. Počas vývoja na družici prišli na svet aj unikátne riešenia senzorov a detektorov nízkofrekvenčných rádiových vĺn. Na družici pracovali študenti a doktorandi viacerých slovenských technických univerzít. Ich práca vytvára predpoklady, že uvažovaný vznik kozmických inkubátorov na STU v Bratislave a Leteckej fakulte na TUKE v Košiciach by mohol byť úspešný. Slovenskí technici a informatici sa tiež budú podieľať na medzinárodnej príprave flotily zariadení, zachytávajúcej zatiaľ pre nás tajomné vesmírne gama záblesky.

Slovenka na „Marse“

Foto M. Musilová

Zobrazit Galériu

JM

Všetky autorove články
Mars

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať