SAV: Turecko by malo rešpektovať princípy akademickej slobody

1

Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied (SAV) apeluje na predstaviteľov Tureckej republiky, aby rešpektovali princípy akademickej slobody, k čomu sa zaviazali v rámci svojich medzinárodných záväzkov. Informoval o tom hovorca SAV Stano Ščepán s tým, že predsedníctvo akadémie zároveň vyslovuje poľutovanie nad represiami, ktoré postihli príslušníkov akademickej obce v Tureckej republike.

S osobitným znepokojením akadémia vníma rozhodnutie, na základe ktorého Turecká najvyššia rada pre vzdelávanie zakázala všetkým svojim akademikom cestovať do zahraničia. Rovnako so znepokojením vníma aj existenčné postihy v podobe rozsiahleho rušenia licencií učiteľom, ktorí pôsobia v súkromných inštitúciách, a správy o pripravovanom zatvorení veľkého počtu vzdelávacích inštitúcií.

Svetové agentúry s odvolaním sa na správy verejnoprávneho Tureckého rozhlasu a televízie a štátnej agentúry Anadolu tento týždeň informovali o tom, že Turecko sa chystá zatvoriť 626 vzdelávacích inštitúcií vrátane 524 súkromných škôl. O zatvorení týchto inštitúcií rozhodlo turecké ministerstvo školstva. Školy podľa informácií agentúry vyšetrujú v súvislosti so "zločinmi proti ústavnému poriadku a jeho uplatňovaniu". Agentúra AP s odvolaním sa na turecké médiá tiež informovala, že turecká vláda v rámci opatrení po neúspešnom pokuse o prevrat robí rozsiahle čistky v školstve, pričom sa rozhodla odobrať licenciu približne 21 000 učiteľom súkromných škôl. Turecko zároveň tento týždeň oznámilo, že dalo výpoveď 15 200 učiteľom pracujúcim v štátnych školách a k rezignácii prinútilo aj 1 577 univerzitných dekanov. Ankara tiež pozastavila všetky zahraničné pobyty štátom platených akademikov.

SITA

Všetky autorove články
SAV

1 komentár

Berlin 1933 = Ankara 2016 reakcia na: SAV: Turecko by malo rešpektovať princípy akademickej slobody

26.7.2016 09:07
https://sk.wikipedia.org/wiki/Po%C5%BEiar_R%C3%AD%C5%A1skeho_snemu

Požiar Ríšského snemu alebo požiar Reichstagu je požiar, ktorý zničil budovu Ríšskeho snemu v Berlíne 27. februára 1933. Stal sa jednou z najvýznamnejších udalostí éry nástupu nacistického režimu v Nemecku. Na mieste činu bol zadržaný podpaľač Marinus van der Lubbe. Okolnosti a splupáchatelia neboli riadne zistení a doteraz sú stále predmetom diskusie. Nacisti obviňovali komunistov a komunisti nacistov. Hitlerova vláda využila požar ako zámienku k masívnemu obmedzovaniu ľudských práv a to nie len komunistov.

Holanďan Marinus van der Lubbe pobehoval po chodbách budovy s horiacou fakľou v ruke. Skôr ako sa začalo vyšetrovanie vyhlásil Hitler, že požiar mal byť výzvou ku komunistickému puču a primäl svojich koaličných partnerov (nacisti mali vtedy ešte len troch ministrov) k súhlasu a prezidenta von Hindenburga k podpisu dvoch mimoriadnych nariadení Na ochranu národa a štátu a Proti zrade a velezradným činom. Na ich základe boli zrušené všetky občianske práva a slobody, zakotvené v ešte stále platnej ústave, dokonca aj právo známe ako habeas corpus - maj si telo (slobodné)- čo znamenalo, že nikoho nebolo možné bezprávne uväzniť a zároveň sa rozšíril okruh trestných činov spadajúcich pod trest smrti.

Požiar prišiel nacistom vhod, lebo necelý týždeň po ňom sa konali voľby a tieto mimoriadne nariadenia mohli na jednej strane zastrašiť voličov, na druhej prilákať rabiátov, ktorí sa vždy radi stotožňujú s najbrutálnejšou politickou silou. Hitlerovi sa napriek tomu nepodarilo získať vytúženú nadpolovičnú väčšinu hlasov. Po voľbách sa teda rozhodol v zastrašovaní obyvateľstva pokračovať, predbežne tým, že zinscenoval politický proces proti Lubbemu a spoločníkom, ktorými podľa obžaloby mali byť traja bulharskí komunisti Vasiľ Tanev, Blagoi Popov a Georgi Dimitrov, ako aj predseda parlamentnej sekcie komunistickej strany Nemecka Ernst Torgler. Ešte pred začiatkom procesu s nimi v Lipsku bola v Londýne ustanovená medzinárodná komisia na vyšetrenie tohto požiaru. Londýnska komisia viedla vlastný proces a jej rozsudok bol v prospech komunistov, s tým že za Lubbeho činom boli fašisti. Štyroch napokon zbavili obžaloby aj v Lipsku vďaka tomu, že proces bol verejný a Dimitrovova presvedčivá obhajoba vyvolala pozornosť v celej Európe. Odsúdili len van der Lubbeho, ktorý počas celého vyšetrovania trval na tom, že čin spáchal sám a nemá s ostatnými obžalovanými nič spoločné. 10. januára 1934 bol van der Lubbe popravený gilotínou.

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať