Rozhovor: Radovan Debnár, CEO spoločnosti Learn2Code / Učte sa kódovať!

0

Zamestnávatelia sa sťažujú, že absolventi, ktorí sa k nim hlásia do práce, nemajú kvalitné vzdelanie v oblasti IT. Prečo školy nedokážu dostatočné pripraviť študentov na potreby praxe?

Radovan Debnár: Vysokoškolské vzdelanie ponúka komplexný prehľad v rôznych technológiách a dobrý teoretický základ pre špecializáciu sa v akejkoľvek oblasti. Ďalej je to na študentovi, aby sa sám vzdelával v smere, ktorým sa chce profilovať, a už popri škole začal pracovať na reálnych projektoch. Vysoké školy by mohli do výučby zaradiť viac cvičení a zároveň dať viac priestoru študentom na prax. Školy často nedržia krok s dobou. Nájdu sa dokonca aj vysoké školy, kde sa stále vyučuje Pascal, hoci by sa dal použiť Python, s ktorým existuje uplatnenie aj po škole. A to je len jeden príklad. V školách chýbajú odborníci. Okrem niektorých výnimiek, kto bude učiť v škole, keď môže v praxi zarábať viac ako 3000 eur? Zrejme ľudia, ktorých veľmi baví učiť, alebo takí, ktorí by sa v praxi až tak dobre neuplatnili.

Ďalší problém je v tom, že do technických škôl sa hlási málo záujemcov. Odstrašuje ich náročnosť štúdia, hoci vo všeobecnosti IT-čkari zarábajú nadpriemerne. Na našom webe sa bežné zobrazujú pracovné ponuky na programátorov vo Visual Basicu, C++, .NET, Java atď. s príjmom okolo 4500 eur mesačne. V čom je problém, keď ich ani vidina takého vysokého príjmu nedokáže osloviť?

Radovan Debnár: Nie je to vždy otázka peňazí, štúdium často bazíruje na náročných teoretických predmetoch, čo veľa študentov odradí, a jeho úspešné ukončenie si vyžaduje vysokú mieru angažovanosti. Takisto nie každého bude zaujímať vývoj veľkého informačného systému. Motivácia programátora nie je len plat. Niekto sa nezamestná ani za 4500 eur, lebo chce budovať vlastnú firmu. Niekoho baví robiť mobilné aplikácie a nepôjde robiť do enterprise Java technológií, ani keby mu ponúkli  viac. Niekoho baví priamo vidieť dosah svojej práce, a tak si vyberie menší tím a nepôjde robiť do korporácie.

Aké sú možnosti/východiská na to, aby sa táto situácia zmenila?

Radovan Debnár: Prepojiť vzdelávanie na univerzitách s firmami, najnovšími technológiami a umožniť študentom viac pracovať na reálnych projektoch, ktoré ich zároveň budú baviť. Čo sa týka vzdelávania, každý, kto učí, by sa mal vzdelávať. Vzdelávanie učiteľov je beh na dlhú trať, ale je tu jedna skratka. Učitelia by mohli pozitívne prijať skutočnosť, že nemusia vedieť všetko. Môžu dať priestor šikovným študentom, nech pomôžu spolužiakom, a nehanbiť sa, že šikovní žiaci vedia viac ako oni. Úloha učiteľa, a to nielen v informatike, sa zmení z človeka, ktorý má vedieť všetko, na človeka, ktorý študentom iba ukáže cestu a umožní, aby sa vzdelávali sami.

Čo sa týka motivácie zo strany zamestnávateľov, ak sa na prácu za 4500 eur nikto nehlási, asi budú musieť zvýšiť cenu. Hľadajú niekoho takého špeciálneho, že na trhu neexistuje, alebo je projekt taký náročný (10 rokov stará aplikácia so zlým kódom), že to programátorom ani za také peniaze nestojí.

Od ktorého veku by sa mali žiaci začať zaujímať o programovanie, aby stíhali držať krok s požiadavkami doby?

Radovan Debnár: Dobré je začať čo najskôr, vo vyspelých krajinách je programovanie v osnovách základných škôl už na 1. stupni. Tu by sa to malo uskutočňovať hravou formou a postupne, keď to bude dieťa zaujímať, sa môže pustiť do zložitejších vecí. Na druhom stupni základnej školy sa deti učia matematiku, fyziku, chémiu alebo biológiu a vďaka tomu lepšie porozumejú, ako funguje fyzický svet. Počítače sú všade okolo nás a zasahujú stále viac odvetví. Základy programovania na druhom stupni základnej školy naučia študentov nielen chápať, ako fungujú počítače zvnútra, ale rozvíjajú v nich algoritmické myslenie, ktoré bude čoraz dôležitejšie.

Ktoré možnosti na doplnkové vzdelávanie v oblasti IT sú pre žiakov/študentov najefektívnejšie? Samoštúdium? Technické kluby? Letné tábory? Videokurzy? Záujmové krúžky?

Radovan Debnár: Každému môže vyhovovať niečo iné, u mladých je vždy dobre, keď sú v skupine, teda technické kluby a záujmové krúžky sú určite dobrá voľba, pre tých starších aj samoštúdium a videokurzy.

Aké percento absolventov mimoškolských kurzov sa dokáže uplatniť na trhu práce?

Radovan Debnár: Je to veľmi individuálne, podľa našich skúseností je to menej ako polovica. Veľmi záleží na motivácii a hlavne pevnej vôli a odhodlaní absolventa, pretože po kurze je jeho pracovná produktivita ešte pomerne nízka. Keď však vytvorí pár vlastných projektov alebo projektov pre rodinu či známych aj pro bono, nadobudne lepšie zručnosti, väčšiu istotu a následne pri neustálom samoštúdiu dokáže nájsť uplatnenie v dobrých firmách. Napríklad po absolvovaní našich kurzov prepájame študentov s firmami pomocou stáží, čo funguje veľmi dobre.

Ktoré programovacie jazyky sú najperspektívnejšie?

Radovan Debnár: V oblasti webu a startupov sa do popredia dostáva JavaScript a jeho rôzne frameworky. V korporátnej sfére stále vyhráva Java. Nájdete však veľa grafov, ktoré porovnávajú rast programovacích jazykov, frameworkov a iných technológií. Najperspektívnejšie programovacie jazyky majú schopnosť rozdeliť veľký problém, ktorý zadávateľ projektu ani nevie opísať, na menšie celky tak, že ich pochopí  aj stroj, komunikovať s ostatnými členmi tímu a schopnosť sa predať. Technológie sa menia, ale princípy programovania a ľudia zostávajú. Mnohí za perspektívny jazyk považujú JavaScript alebo C#, ale čo ak o 10 rokov budú také perspektívne, ako je dnes Pascal? Asi je irelevantné, čo bude o 10 rokov...

V súčasnosti medzi hlavné technologické trendy patria umelá inteligencia, virtuálna realita či internet veci. O ktoré oblasti by sa mali študenti najviac zaujímať?

Radovan Debnár: O všetky. Programovanie je o zjednodušovaní bežného života. Mali by sa zaujímať o všetko, čo vidia v bežnom živote, čo ich prirodzene baví, a rozmýšľať, ako to vedia zjednodušiť či už pomocou umelej inteligencie, virtuálnej reality, internetu vecí, alebo jednoduchej webovej stránky. Každý z týchto trendov sa dá aplikovať v rôznych oblastiach, mali by mať prehľad o všetkých, a keď narazia na problém, využiť to správne riešenie a potom sa špecializovať.

Má zmysel zaujímať sa o programovanie, keď vo výhľade 5-10 rokov bude umelá inteligencia vedieť programovať rýchlejšie, efektívnejšie, bezchybnejšie a lacnejšie?

Radovan Debnár: O to väčší zmysel má rozumieť, čo tá umelá inteligencia robí a ako to celé funguje J. Aj keď umelá inteligencia bude vytvárať lepší softvér ako tí najgeniálnejší programátori, stále ostáva jedna časť programovania, ktorú nenahradí - komunikácia s inými ľuďmi. V každom projekte nebudú môcť chýbať ľudia, ktorí dokážu so zákazníkom komunikovať a produkt predať. Ťažko povedať či o 5-10 rokov bude naozaj umelá inteligencia programovať rýchlejšie a efektívnejšie, ale určite bude treba vždy ľudský faktor na implementáciu.

Akým smerom sa zmení povolanie programátora o takých 10-15 rokov?

Radovan Debnár: Z technickej stránky programovania sa toho asi veľa nezmení, stále bude v popredí výkonnosť, programovacie jazyky sa budú vyvíjať, budú vznikať nové nástroje. Najväčšia zmena bude pravdepodobne to, že veľké množstvo pracovných pozícií v budúcnosti zanikne a programátori sa budú starať o to, aby stroje, drony, umelá inteligencia, skrátka čokoľvek, čo tieto zaniknuté pracovné pozície nahradilo, fungovalo tak, ako má. 

Foto: Radovan Debnár - vpravo, Marián Kristeľ - vľavo

Learn2Code

Martin Drobný

Všetky autorove články
Learn2Code

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať