Image
9.5.2019 0 Comments

Rozhovor: Ako zaujímavo učiť informatiku?

Prof. Ivan Kalaš vytvoril metódu výučby informatiky s robotom Emilom, o ktorú je veľký záujem aj v zahraničí.

Profesor Ivan Kalaš, vedúci Katedry didaktiky matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského v Bratislave, sa dlhodobo venuje otázkam vyučovania informatiky. Položili sme mu niekoľko otázok ohľadne problémov pri realizácii tohto predmetu v základných školách a o jeho revolučnej metóde.

PCR: Aká je v súčasnosti situácia v oblasti výučby informatiky v základných školách?

IK: Možno si niektorí spomínate na jedny z prvých vizuálnych prostredí určených na výučbu programovania, Robot Karel či Korytnačka Žofka, ešte z osembitovej éry. Tie vznikali na našej fakulte. Odvtedy sme prešli dlhú cestu pri vytváraní efektívnej a pre žiakov zaujímavej metódy na výučbu informatiky. Hneď na úvod však musím zdôrazniť, že vidím veľký rozdiel medzi výučbou informatiky ako povinného predmetu pre všetkých žiakov v škole a prácou s talentovanými žiakmi a študentmi. Obidvom oblastiam sa treba intenzívne venovať, pričom práca s talentmi v rôznych krúžkoch a na súťažiach je v určitom zmysle ľahšia. Títo mladí ľudia totiž majú o programovanie, prácu s počítačom či stavbu robotov špeciálny záujem a krúžky pre nich prevažne vedú skúsení odborníci. My sa však viac zameriavame na tých ostatných, na viac než 95 % žiakov, pretože nielen u nás, ale aj v zahraničí sa teraz naliehavo rieši, ako podchytiť záujem o informatiku a programovanie u všetkých žiakov v škole.

Aká je teda situácia u nás? Máme Štátny vzdelávací program pre povinnú informatiku v škole. Ale v tichosti akceptujeme, že mnohé školy z nej vynechávajú to najdôležitejšie – programovanie a algoritmizáciu. Takýto stav považujem za neakceptovateľný a neudržateľný. Predstavte si bežnú školu, bežnú triedu s bežným učiteľom kdekoľvek na Slovensku. Každé dievča a každý chlapec v tejto triede má právo dostať kvalitné informatické vzdelanie, ktoré mu pomôže lepšie skúmať a spoznávať náš svet, inak sa učiť, tvoriť a vyjadrovať sa už v základnej škole a neskôr v strednej, prípadne na univerzite, v živote a celkom určite aj v zamestnaní, ktoré si vyberie. Teda aká má byť „nová“ informatika? Tento problém neriešime iba my, ale aj didaktici v iných rozvinutých krajinách. Paradoxne tým, že sa zameriavame na všetkých žiakov, a nie špeciálne na talenty, nepriamo pomáhame aj tejto skupine, pretože talenty sa vynárajú tam, kde existuje bohaté a aktívne podhubie.

PCR: Aká je situácia v zahraničí?

IK: Podobná ako u nás. Môžem porovnávať, pretože som niekoľko rokov pôsobil v Anglicku na Institute of Education v Londýne v tíme, ktorý vyvíjal vzdelávací obsah pre 5. a 6. ročník anglických základných škôl. Práve tu som spoznal, čo vlastne v praxi znamená vytvárať osnovy a metodiku informatiky, vhodné pre každého žiaka, teda nielen pre minoritnú skupinu nadaných. Identifikujeme veľký trend rozlíšiť a odčleniť v školskej informatike to, čo je skutočne informatické a čo je rozvoj počítačovej a digitálnej gramotnosti. Obidve oblasti treba rozvíjať a rozvoj digitálnej gramotnosti sa hlavne v zahraničí realizuje takmer vo všetkých predmetoch. Rovnako ako v zahraničí aj u nás riešime otázku, aké programovanie je primerané príslušnému veku. Zdôrazňujem, primerané pre každého žiaka. Podľa toho treba zvoliť vhodnú kognitívnu gradáciu a vytvoriť metodiku využívajúcu postupnosť malých krokov. Treba zvoliť vhodné načasovanie, pretože ak sa dobrá metóda použije priskoro, prineskoro alebo ak sa používa pridlho, nedosiahne sa želaný účinok.

PCR: Je problém na strane učiteľov, ich ohodnotenia, tvorcov osnov a učebníc, prípadne vzdelávacieho systému?

IK: Informatiku na takej úrovni, aká sa má učiť na prvom stupni základnej školy, dokáže vyučovať nie informatik špecialista, ale jednoducho každý dobrý pedagóg, ktorému poskytneme správnu podporu. Talentované deti v krúžkoch vedú špecialisti informatici, či už je to niektorý rodič, alebo nadšenec z firmy, strednej školy alebo univerzity, k dispozícii sú rôzne portály s programovacími nástrojmi a metodickým obsahom a v týchto podmienkach sa dosahujú celkom dobré výsledky. Svojimi iniciatívami typu Hodina kódu, Kodu či Minecraft pomáhajú aj rôzne globálne firmy. Problém je však v tom, ako vytvoriť primerané nástroje a dobré metodické postupy pre celú triedu, aj pre tých zvyšných 95 % žiakov, a ako podchytiť ich záujem o informatiku. A tu sú potrební skúsení vývojári, výskumníci, didaktici a pedagógovia.

Rozdiel je aj medzi prvým a druhým stupňom základnej školy a medzi základnou a strednou školou. Pre vyšší stupeň ZŠ a stredné školy potrebujeme odborníkov – aprobovaných učiteľov informatiky, ktorí majú v tomto odbore kvalitné pedagogické vzdelanie. Väčší problém a väčšia neznáma a zároveň aj výzva pre nás je práve prvý stupeň, kde náplň predmetu informatika musí byť vybudovaná tak, aby ju chcel a dokázal realizovať učiteľ pre prvý stupeň, aby jej sám rozumel a mal chuť podľa nej a takto učiť. Obsah a postupy musia zaujať deti, ktoré sú v tomto veku prirodzene zvedavé, chcú sa hrať, učiť, objavovať, tvoriť, spolupracovať a komunikovať. Presne takýto obsah musíme vytvoriť, a keď sa nám nedarí, je to naša chyba, a nie chyba učiteľov.

PCR: Aby sa vzbudil záujem žiakov v mladšom veku, je potrebná predovšetkým motivácia. Sú vaše pedagogické postupy a vzdelávací obsah motivujúce?

IK: Motivácia je v akomkoľvek vzdelávaní absolútne kľúčová. Snažíme sa o to, aby dve minúty po začiatku vyučovacej hodiny boli všetci žiaci zaujatí tak, že stratia pojem o čase a chcú pracovať a riešiť zadané problémy. Alebo to poviem ešte lepšie, chcú sa zabaviť a ponamáhať a riešiť pri tom zadané problémy – Seymour Papert to nazval hard fun. Na druhej strane, keby sa učitelia sťažovali, že zadané úlohy ich žiaci nezvládnu, videli by sme, že niečo robíme zle. Vieme, čo sa majú žiaci v danom ročníku z informatiky naučiť, takže treba nájsť správny obsah a vhodné pedagogické formy, aby sme žiakov a aj ich učiteľov motivovali tak, aby sa to aj skutočne naučili. Veľa aplikácií na smartfónoch a tabletoch je zaujímavých a vzdelávacích, ale vznikli pre domácnosti a kluby a sú zamerané na určitú oblasť a hlavne im chýba systematický metodický prístup.

PCR: Aké sú kľúčové princípy vašej metódy vyučovania informatiky s Emilom?

IK: Pri vyučovaní podľa našej metódy žiaci nikdy nepracujú systémom jedno dieťa – jeden počítač. Vždy pracujú vo dvojiciach, pričom každý má svoj vlastný pracovný zošit. Žiaci navzájom diskutujú o riešení zadanej úlohy, zapisujú si postupy. Po desiatich minútach sa zíde celá skupina na spoločnú diskusiu, ktorú vedie učiteľ. Druhý kľúčový princíp je ten, že učiteľ žiakom nikdy nič nevysvetľuje, celý výklad sa transformuje do série aktivít a problémov, ktoré žiaci riešia. Tieto aktivity sme pripravili neobyčajne starostlivo. Vývoj a overovanie vzdelávacieho obsahu na 15 vyučovacích hodín pre tretí ročník nám zabral jeden a pol roka. Nad každou úlohou či obrázkom sme strávili veľa hodín, aby bola úloha intuitívna, aby vždy urobila v poznávaní malý krok vpred a aby maximálne motivovala žiakov. Ladili sme aj proces postupnosti tém a úloh. Zúročili sme naše celoživotné skúsenosti získané s už spomínaným Karlom, Žofkou či programovacím jazykom Logo. Mimochodom, v súčasnosti premýšľame o novom vývojovom prostredí pre programovací jazyk Python pre stredné školy. Začíname s malými, ale celkom určite mierime až po koniec strednej školy. Už sa nám to pred časom podarilo s prostredím Imagine Logo.

Spomeniem ešte jeden didaktický princíp, ktorý sme veľmi dlho hľadali, a to skutočnosť, že prostredie robota Emila neposkytuje spätnú väzbu. Pri bežných zábavných programoch dostane žiak úlohu a po jej vyriešení sa dozvie, či ju vyriešil dobre alebo zle, v druhom prípade ju musí alebo môže riešiť znovu. Naproti tomu v našom systéme dvojica žiakov vyrieši úlohu a nestane sa nič. Žiaci a aj učitelia sú spočiatku prekvapení, že ich Emil nepochváli za vyriešenie úlohy, a pýtajú sa učiteľa, či ju vyriešili správne. Učiteľ im povie, aby sa sami zamysleli a dohodli sa, či úlohu vyriešili, alebo nevyriešili. A ak sú so svojím riešením spokojní, môžu postúpiť k ďalšej úlohe. Je to jeden z nosných pilierov konštruktivistického učenia sa. Dnes už vieme, že učenie na princípe „nalievania do prázdnych nádob“ jednoducho nefunguje, je neefektívne a nikam nevedie. Oveľa efektívnejšie je, ak metodika vyučovania vytvára príležitosti na objavovanie. Učenie nie je o zapamätaní si niečoho, ale o porozumení. Funguje tu postupnosť: niekoľkokrát zažijem, pritom spoznám, potom zaraďujem a zapájam, teší ma to, idem ďalej, napredujem v poznávaní. Napríklad veľa úloh v našom systéme nemá riešenie. Takéto úlohy sú dôležité, pretože nútia žiakov argumentovať a vysvetľovať, prečo riešenie neexistuje. A zdôvodnený úsudok, že úloha nemá riešenie, je vlastne vyriešením úlohy. Iné z našich úloh majú viacero riešení... Niekedy úloha riešenie má, len je ho ťažké nájsť. Napokon sa to niektorej dvojici žiakov v triede podarí a je zaujímavé pozorovať, ako sa táto informácia medzi nimi rýchlo rozšíri. Niektoré úlohy zasa majú nejasné riešenie. Napríklad robot má z rozhádzaných písmen na ploche pozbierať rôzne dobré slová. Medzi žiakmi okamžite vznikne diskusia, čo to sú dobré slová, a sami si na túto otázku musia odpovedať – tým, že si stanovia rôzne pravidlá.

PCR: Plánujete vašu metodiku ponúknuť aj do zahraničia, kde riešia rovnaké problémy pri výučbe informatiky?

IK: Mám v zahraničí veľa akademických kontaktov pracujúcich na výskume a vývoji metód na výučbu informatiky a navzájom sa informujeme o tom, čo robíme. A o výsledky našej práce je skutočne záujem. Pripravili sme českú edíciu informatiky s Emilom a v Čechách ju začíname používať v skupine pilotných škôl, v Nórsku začíname robiť vzdelávanie pre učiteľov, s kolegami vo Švajčiarsku sme pripravili francúzsku edíciu, pracujeme na poľskej a maďarskej edícii, dokončili sme anglickú verziu a rozbiehame skupinu desiatich pilotných škôl v Londýne, ktoré budú pracovať s Emilom.

Zobrazit Galériu

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

Magazín

Kia e-Soul a Kia e-Niro: Dvojčatá, pre ktoré je Slovensko malé

19.09.2019 10:16

Spoločnosť Kia Motors mala doteraz v ponuke iba jeden elektromobil Kia Soul EV s dojazdom cca 250 km ktorý si aj u nás získal obľubu vo viacerých taxislužbách. Vzhľadom k tomu že sesterská automobilka ...

Magazín

Škoda Karoq Scout: Pre rodinu aj do terénu

19.09.2019 10:03

Tip redakcie: Technologická výbava Škoda má v ponuke širokú škálu modelov a, samozrejme, medzi nimi nesmú chýbať SUV. Karoq je menší súrodenec modelu Kodiaq a teraz prichádza aj vo verzii Scout s dvo ...

Magazín

ŠKODA SCALA Style: 1,5 TSI 110 kW 7AP Priestor aj výkon pre rodinu

18.09.2019 13:38

Škoda Scala prichádza ako nástupca modelu Rapid. Využíva koncernovú platformu MQB A0, teda rovnakú, na ktorej je postavený napríklad VW Polo. Scala však má väčšiu dĺžku a predĺžený rázvor, a tak vnúto ...

q

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

AMCHAM 2019

Najnovšie videá

SlovakiaTech 2019

IT GALA stvorec 2019