Image
10.5.2018 0 Comments

Prielom vo fyzike. Vedcom sa podarilo sledovať kvantové prepojenie objektov viditeľných voľným okom

Jeden z najzvláštnejších javov kvantovej fyziky je kvantové prepojenie čiže entanglement. Keby ste pozorovali dve takto prepojené častice, zistili by ste, že ak jedna zmení stav, okamžite ho zmení aj druhá, aj keby ich delila vzdialenosť niekoľkých svetelných rokov, akoby boli spojené komunikačným kanálom. Zatiaľ vedci pozorovali tento jav na objektoch vo veľkosti atómov či elektrónov. V novej štúdii však výskumníci uvádzajú, že takéto prepojenie sa dá sledovať aj na objektoch viditeľných voľným okom.

Je tu jedna zaujímavá otvorená otázka, ktorá znie: Ako ďaleko možno s entanglementom zájsť?“ hovorí Andrew Armour, fyzik z Nottinghamskej univerzity v Spojenom kráľovstve.

Albert Einstein dôrazne odmietal kvantové prepojenie, schopnosť dvoch oddelených objektov zdieľať stav. Pokladal ho za strašidlo, s ktorým sa neradno zahrávať. V posledných desaťročiach však vedci preukázali jeho reálnosť v čoraz väčších vzdialenostiach – dokonca od Zeme až po satelit vo vesmíre. No prepojené častice boli zvyčajne maličké.

Dva výskumné tímy teraz rozšírili toto prepojenie na podstatne väčšie objekty. Simon Gröblacher a jeho kolegovia z technickej univerzity v holandskom meste Delft vytvorili kvantové prepojenie kremíkových mikrorezonátorov zhruba vo veľkosti baktérie na kremíkovom čipe. Vedci pripojili čipy k optickému vláknu a celý systém ochladili takmer na absolútnu nulu, aby sa zabránilo vibráciám. Potom pomocou šikovne riadených laserových impulzov pridali dostatok energie, aby jeden rezonátor vibroval trochu silnejšie ako druhý. Meraním svetla vychádzajúceho z prístroja výskumníci overili, že pridaná energia bola zdieľaná oboma strunami, čo je znak kvantového prepojenia. No tento stav sa im podarilo dosiahnuť len na zlomok sekundy.

Mika Sillanpää z fínskej univerzity Aalto zvolil so svojím tímom trochu odlišný prístup. Použili miniatúrne bubny z vibrujúcej hliníkovej membrány so šírkou ľudského vlasu. Systém museli takisto ochladiť takmer na absolútnu nulu. Potom na bubny pôsobili mikrovlnovými impulzmi a sledovali kvantové stavy bubnov. Ukázalo sa, že bubny zdieľajú kvantový stav. Pritom takéto prepojenie môže trvať neobmedzený čas, pokiaľ budú na bubny pôsobiť mikrovlny.

Oba tieto prístupy sa dajú prakticky využiť. Gröblacherove mikrorezonátory by boli kompatibilné s existujúcimi telekomunikačnými systémami a mohli by sa stať základom uzlov prípadného kvantového internetu. Mikrobubny fínskych výskumníkov sú zasa vhodné na presné merania. Mohli by z nich vzniknúť veľmi citlivé kvantové snímače, ktoré by sa dali využiť na detegovanie extrémne slabých signálov, ako sú gravitačné vlny a pod.

Zdroj: sciencemag.org

Autor: redakcia

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

Technológie

RoboFly je prvý bezdrôtový lietajúci robotický hmyz

21.05.2018 00:25

Inžinieri z Washingtonskej univerzity ako prví vytvorili bezdrôtový lietajúci robotický hmyz. Volá sa RoboFly a predstavia ho na Medzinárodnej konferencii o robotike a automatizácii, ktorá sa začne 23 ...

Technológie

Umelá inteligencia dokáže identifikovať skryté choroby srdca

21.05.2018 00:20

Syndróm dlhého QT intervalu  (long QT syndrome – LQTS) je ochorenie srdca, ktoré sa dá ťažko diagnostikovať, no pritom môže ohrozovať život. Ukázalo sa, že umelá inteligencia, ktorá zohráva čoraz väčš ...

Technológie

Bezmotorový plávajúci robot je poháňaný zmenou teploty

21.05.2018 00:15

Ak sa je reč o robotoch, zvyčajne si predstavíme zariadenia vybavené motormi, batériami a elektronikou. No výskumníci z Caltechu a ETH Zürich vytvorili plávajúci robot, ktorý sa pohybuje vďaka deformá ...

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

ITAPA_2018

Najnovšie videá

ATOS_05_262
SWAN_05


PC forum button