Image
7.2.2017 0 Comments

Právne okienko

1. Ak odkliknem v PC pri návšteve webovej stránky „súhlasím s podmienkami“, automaticky podpisujem akoby elektronickú zmluvu? Zbavuje sa takýmto krokom prevádzkovateľ stránky zodpovednosti za konanie návštevníka/používateľa stránky? 

Zmluva je dvojstranný právny úkon a vzniká momentom akceptácie návrhu na uzavretie zmluvy (tzv. konsenzom). Inak povedané, jeden subjekt navrhne zmluvu a druhý ju buď akceptuje, alebo nie. Ak ju akceptuje dochádza k uzavretiu zmluvy. Medzi verejnosťou sa ustálil názor, že zaškrtnutím políčka „súhlasím s podmienkami“ dochádza k vzniku zmluvy. Dokonca niektoré e-shopy majú vo svojich obchodných podmienkach ustanovenie, že vyplnením a odoslaním objednávky dochádza k uzavretiu zmluvy. Opak je však pravda. Webové katalógy na e-shopoch možno prirovnať v podstate k výkladu v kamennom obchode. Naviesť na odpoveď nás môže ustanovenie § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia“. Z tohto ustanovenia jasne vyplýva, že návrh zmluvy musí smerovať voči konkrétnemu, určitému subjektu, a preto je vylúčené, aby sa výklad v obchode či webový katalóg považoval za návrh zmluvy. Z toho vyplýva, že zaškrtnutím políčka „súhlasím s podmienkami“, prípadne kliknutím na tlačidlo objednať nedochádza k uzavretiu zmluvy. Zmluva sa v týchto prípadoch uzatvára tak, že zákazník si vyberie tovar, ktorý následne objedná, pričom práve objednávka zákazníka je považovaná za návrh zmluvy. Tým, že predajca zašle zákazníkovi potvrdzujúci e-mail, dochádza k uzavretiu zmluvy.

2. Ako je to s legislatívou pri riadení autonómnych vozidiel? Pripravuje sa v blízkom čase jej novela?

Právna úprava SR v súčasnosti neobsahuje pravidlá týkajúce sa riadenia autonómnych vozidiel. Možno sa len domnievať, či zákonodarca v dohľadnom čase pristúpi k vytvoreniu pravidiel pre takýto typ automobilov. Určite však musí reagovať na spoločenské a rovnako aj technologické zmeny. Je dosť pravdepodobné, že tieto vozidlá bude regulovať spočiatku minimálne vyhláškou, tak ako to bolo pri dronoch.

3. Pri zadávaní údajov z platobnej karty do rôznych služieb (nákup cez e-shop alebo UBER, TAXIFY, prípadne iné) sú tieto údaje bezpečne uložené? Nehrozí ich zneužitie? A ak sa tak stane, ako sa má zákazník brániť?

Údaje z platobných kariet sú veľmi citlivé a pri ich zadávaní má zákazník často strach, či nedôjde k ich zneužitiu. Je v záujme každého predajcu, aby disponoval zabezpečeným systémom a aby nedošlo k zneužitiu či už osobných údajov, alebo údajov z platobnej karty. Stav konta sa dá veľmi jednoducho skontrolovať a držiteľ karty tak môže zistiť, či došlo k neoprávnenému prevodu finančných prostriedkov, alebo nie. Keby k takémuto konaniu došlo, môže sa klient banky brániť spôsobom uvedeným v zákone č. 492/2009 Z. z. o platobných službách. Podľa § 26 písm. b) tohto zákona „používateľ platobných služieb pri používaní platobného prostriedku je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť poskytovateľovi platobných služieb alebo osobe poverenej poskytovateľom platobných služieb stratu, odcudzenie, zneužitie alebo neautorizované použitie platobného prostriedku“. Inak povedané, pri čo i len najmenšom podozrení treba ihneď kontaktovať banku a uviesť, že transakciu nevykonal držiteľ karty, ale niekto neoprávnene zneužil údaje z karty a následne previedol peniaze. Samozrejme, je potrebné kartu okamžite zablokovať. Za istých okolností môže klient žiadať vrátenie sumy neautorizovanej transakcie na svoj účet. Práve takýto prípad riešil Krajský súd v Trenčíne. Išlo o situáciu, keď niekto zneužil prihlasovacie údaje do internet bankingu a zadal prevodný príkaz, ktorý však vyžadoval autorizáciu. Táto osoba kontaktovala klienta a vydávala sa za pracovníka banky. Klient banky nemal ako zistiť, že nejde o pracovníka banky, a tak transakciu autorizoval. Banka však odmietla klientovi vrátiť sumu neautorizovanej transakcie na účet s odôvodnením, že sa dopustil hrubej nedbanlivosti a nepoužíval dostatočný zabezpečovací program. Spor sa dostal pred súd, ktorý rozhodol v prospech klienta a banku zaviazal nahradiť mu predmetnú sumu. Odôvodnil to tým, že klient nemá ako laik možnosť poznať presné postupy banky a nemusí mať také odborné znalosti, aby rozpoznal, že pracuje so stránkou vygenerovanou vírusom.

4. Pri nákupoch cez internet alebo na využívanie služieb cez internet alebo mobilné aplikácie, ktoré sú spoplatnené, je lepšie využívať debetnú kartu alebo kreditnú kartu?

Ktorá platobná karta je pri jej prípadnom zneužití pre zákazníka z hľadiska uľahčenia riešenia nepríjemnej situácie výhodnejšia?

Odpoveď na otázku, či je lepšie používať kreditnú alebo debetnú kartu, sa môže líšiť v závislosti od konkrétneho používateľa. Každému vyhovuje iný spôsob. Niekto platí zásadne vlastnými peniazmi, teda debetnou kartou, iný zase nemá problém s tým, že platí aj cudzími prostriedkami, teda kreditnou kartou. V prvom rade je dôležité uvedomiť si, že debetná karta znamená použitie vlastných prostriedkov, pričom pri používaní kreditnej karty už ide o použitie prostriedkov banky. Tak či onak, pri platbách na internete treba byť veľmi obozretný a dbať na bezpečnosť a prevenciu pred tzv. phishingom (doslovný preklad: lov hesiel). V súčasnosti nie je zriedkavý výskyt nelegálneho získania platobných prihlasovacích údajov do internet bankingu či získanie identifikačných údajov karty (číslo karty, exspirácia, kód CVC). Aj banky neustále upozorňujú svojich klientov, aby si overili, či sa skutočne prihlasujú do zabezpečenej stránky. Prevencia spočíva hlavne v neposkytovaní svojich prihlasovacích údajov tretím osobám, a to ani prihlasovacích údajov do e-mailu. Rovnako si treba všímať detaily prihlasovacej stránky na internet banking, teda to, či má stránka bezpečnostný certifikát. Takisto je vhodné overiť si recenzie daného predajcu a v neposlednom rade je potrebné disponovať legálnym a aktuálnym antivírusovým programom. Tieto zásady sa musia dodržiavať tak pri používaní internetu na PC, ako aj v mobile. Zákonná úprava používania kariet je obsiahnutá v zákone č. 492/2009 Z. z. o platobných službách. Ak niekto svojím konaním získa údaje klienta a následne ich použije, aby sa obohatil, môže sa za splnenia zákonných podmienok dopustiť niektorého z trestných činov (napr. § 247 Trestného zákona – neoprávnený prístup do počítačového systému, § 247a Trestného zákona – neoprávnený zásah do počítačového systému atď.).

 

 

 

 


Mohlo by Vás zaujímať

ITPro

Nástroj na tímovú komunikáciu a spoluprácu

04.09.2019 13:54

Možno sa vám bude nadpis článku zdať duplicitný. Prečo spomíname aj komunikáciu, bez ktorej tímová spolupráca predsa nemôže fungovať? Microsoft Teams je k dispozícii v bezplatnej verzii Freemium aj v  ...

ITPro

Praktická kryptológia (27. časť): SHA-2, SHA-3

04.09.2019 13:44

Týmto článkom ukončíme tému, v rámci ktorej sme sa venovali základným hašovacím algoritmom. Túto oblasť však ešte úplne neuzavrieme. K hašovacím algoritmom sa určite vrátime a to v súvislosti s ich pr ...

ITPro

Made in Slovakia: Predstavujeme zaujímavé startupy

04.09.2019 12:44

Kimbino - Aktuálne letáky, katalógy a zľavy Kimbino prináša online akciové letáky a katalógy  z vyše 32 krajín sveta, pričom len zo Slovenska pokrýva viac ako 120 obchodov. Sú prehľadné a jednoducho s ...

q

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

AMCHAM 2019

Najnovšie videá

elearn

IT GALA stvorec 2019