Počítač, ktorý rozpozná zápach

Technológie
0

Budúcnosť počítačov spočíva v prepojení umelej inteligencie s biológiou. „Staviame jej základy,“ hovorí nigérijský vývojár počítačov schopných rozpoznať zápachy a vône.

Nigérijský developer Oshi Agabi na konferencii TEDGlobal v Tanzánii predstavil počítač postavený na myšacích neurónoch. Svoj vynález pomenovaný Koniku Kore učí rozoznávať pachy výbušnín a v budúcnosti by podľa neho mohol nahradiť bežné bezpečnostné opatrenia na letiskách alebo sa stať mozgovňou robotov.

O postavenie umelej inteligencie s mozgom, ktorý sa podobá ľudskému, sa už dlhé roky usilujú všetky významné technologické spoločnosti od Googlu po Microsoft. Pretože zatiaľ čo počítače prekonávajú ľudí pri výpočte zložitých matematických rovníc, ľudský mozog je v mnohých kognitívnych funkciách nenahraditeľný.

Napríklad naučiť počítač rozpoznať vôňu by si vyžadovalo ťažko predstaviteľné množstvo výkonu a energie. Preto sa Agabi rozhodol zapojiť do svojho výskumu biológiu.

„Biológia je technológia. Všetky dnešné systémy hlbokého učenia sa snažia kopírovať ľudský mozog,“ zdôvodňuje vedec, ktorý na svoj projekt vybral jeden milión dolárov a vďaka zmluvám s bezpečnostnými firmami už vraj túto sumu zdesaťnásobil.

Koniku Kore zhotovil ako amalgám živých neurónov a kremíka s čuchovými schopnosťami - v podstate senzormi, ktoré dokážu odhaliť zápach.

„Tieto neuróny môžete poučiť, čo robiť. V našom prípade detegovať výbušniny.“ Okrem využitia v zabezpečení Agabi hovorí o možnostiach využitia Koniku Kore ako diagnostického nástroja, ktorý dokáže rozpoznať charakter ochorenia na základe identifikácie molekúl vo vzduchu vzídených z tela pacienta.

A hoci svoj vynález na konferencii predstavil iba v prezentácii, tvrdí, že sa mu podarilo prekonať jednu z najväčších prekážok podobných systémov, vie totiž neuróny udržať nažive. Údajne až niekoľko mesiacov.

Pokrok v oblasti neurovedy, bioinžinierstva a výpočtovej techniky nás vedie k tomu, aby sme sa viac a viac učili o tom, ako ľudský mozog skutočne funguje. To poháňa vývoj neurotechnológie, teda počítačových zariadení, ktoré by fungovali s vlastným mozgom.

Väčšina projektov sa v súčasnosti zameriava na zlepšenie funkcie mozgu, najmä u ľudí, ktorí majú mozog nejakým spôsobom poškodený. V poslednom čase vzbudil pozornosť napríklad projekt Neuralink, za ktorým stojí Elon Musk a ktorý sa snaží o prepojenie ľudského mozgu s počítačom, či snahy skupiny vývojárov pracujúcich na kremíkových čipoch, ktoré by sa správali podobne ako neuróny, ale mali by byť stabilnejšie.

„Budúcnosť počítačov je v spojení s biológiou. A my pre túto budúcnosť dnes budujeme základy,“ hovorí sebavedome Agabi.

Zdroj: Computerworld

umelá inteligencia zapach vybusnina

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať