Neuromorfické počítače: Skok do inej éry

Je aktuálna architektúra počítačov dlhodobo udržateľná alebo bude vhodnejšie nahradiť ju inou? A ak je naozaj budúcnosť IT v čoraz pokročilejších systémoch umelej inteligencie a v rôznych kognitívnych systémoch a neurónových sieťach, prečo na nej ľpieť a nepoužiť inú, o ktorej vieme, že je v týchto úlohách mnohonásobne efektívnejšia? Predstavte si, že práve sedíte v kaviarni a vytiahnete z vrecka svoj smartfón. Predná kamera rozpozná vašu tvár a odomkne ovládacie rozhranie, kapacitná vrstva displeja prijíma váš dotykový vstup a reaguje na vaše ovládanie. Zariadenie z kovu, plastu, kremíka a ďalších materiálov spína svoje tranzistory a v orchestri jednotiek a núl produkuje obrazový výstup na displeji v podobe fotografií alebo webovej stránky. Vy všetko vnímate svojimi očami, čítate text, pozeráte si obrázky a prezentovanú informáciu spracúvate. Váš mozog zároveň udržuje neprestajne vašu rovnováhu, hýbe správne palcom a zároveň na základe rozdielu vnemu dvoch uší správne vypočíta, z ktorého smeru prichádza zvuk pusteného rádia niekde v pozadí za pultom. Napokon zdvíhate hlavu a okamžite rozpoznáte, že do kaviarne práve vkročil váš dobrý priateľ. Steve Fuber, vedúci vývoja počítača SpiNNaker  Na určitej fundamentálnej úrovni váš mozog aj hardvér smartfónu fungovali rovnako. Obe „technológie“ elektricky spínali svoje neuróny alebo tranzistory do dvoch rôznych stavov (vzruch/nie vzruch či nabitý/vybitý) a na základe svojej vnútornej štruktúry, spínania a prepínania vykonali konkrétne úlohy. No váš mozog, tvorený namiesto kremíka bielkovinami, soľou a vodou, na to použil v priamom porovnaní s počítačom len nepatrný zlomok energie. Biologické „počítače“ v podobe nervových centier nachádzajúcich sa v našich hlavách alebo v hlavách iných zvierat sú energeticky nesmierne efektívne. Kým v rýchlosti pokročilých aritmetických operácií sa žiadna nervová sústava počítaču nevyrovná, pri úlohách, ako je rozpoznávanie tvárí, identifikácia objektov, tvorba asociácií či vykonanie ...