
Linux / VMware/II / 39. časť
Späť na úvod >> Späť na programovanie >> Späť na seriál
Tak ako sme avizovali, v tomto článku opíšeme proces inštalácie produktu VMware Server. Neskôr sa budeme venovať práci v prostredí a inštalácii konkrétneho virtuálneho stroja (VM).
Použité operačné prostredie
Inštaláciu VMware Server vykonáme na bežnom PC s nainštalovaným OS Linux Ubuntu Release 9.04 s jad - rom 2.6.28-15-generic v prostredí GNOME 2.26.1. Použijeme vybraný produkt firmy VMware, konkrétne VMware Server 2.0.1. Fyzický počítač disponuje CPU Intel Pentium 4 3,00 GHz, RAM 1024 MB a HDD 150 GB.
Stiahnutie produktu VMware Server
VMware Server stiahneme bezplatne zo stránky: http://www.vmware.com/freedownload/login.php?product=server20. Jediná podmienka na úspešný download je bezplatná registrácia na portáli VMware, ktorá síce vyžaduje vyplnenie viacerých údajov, ale táto operácia nijako neovplyvní možnosť stiahnuť požadovaný súbor. Dokonca z vlastných skúseností môžem potvrdiť, že na zadanú e-mailovú adresu nebudeme v budúcnosti dostávať nijaké otravné správy ani spamy, ktoré by súviseli s našou registráciou. Registrácia je nevyhnutná najmä z dôvodu prístupu k aktivačnému kľúču, ktorý je potrebný pri neskoršej inštalácii.
Poznámka: Zatiaľ čo inštalačný súbor VirtualBoxu zaberal 42 MB, VMware Server nám z disku ukrojí úctyhodných 468 MB. Inštalačný súbor však môžeme po úspešnej inštalácii z disku vymazať.
Príprava inštalácie
Stiahnutý súbor (VMware-server-2.0.1-156745.i386.tar.gz) rozbalíme do ľubovoľnej zložky. Pred začatím inštalácie je dobré skontrolovať prítomnosť, resp. doinštalovať minimálne tieto dva balíčky:
- linux-headers build-essential – dôležité hlavičkové súbory jadra,
- xinetd - „super-server“, ktorý dynamicky spúšťa/ukončuje požadované služby.
Obr. č. 1 Konzola manažmentu – Infrastructure Web Access
Takisto sa môže stať, že náš systém nebude obsahovať ďalšie požadované balíčky, a preto musíme rátať s tým, že ich bude treba doplniť (vhodné je mať prístup na internet). Nasleduje spustenie inštalácie produktu VMware Server príkazom: sudo ./vmware-install.pl
Inštalácia
Inštalácia prebehla na počudovanie úplne bez problémov, čo nie je pri takom veľkom inštalačnom balíku samozrejmé. Takmer na všetky otázky stačí odpovedať „áno“, resp. stlačiť ENTER, ktorým automaticky potvrdíme ponúknutú voľbu. V priebehu inštalácie budeme vyzvaní na prečítanie a potvrdenie licencie.
Inštalátor nás bude priebežne vyzývať na potvrdenie prekladu niektorých modulov, ktoré sa prispôsobia pre nami používané jadro (napr. vmmon, vmci, vsock...). V prípade, že máme korektne nainštalovaný kompilátor gcc, pri preklade daných modulov by nemali nastať nijaké problémy. Neistotu pri otázkach súvisiacich s konfiguráciou siete v tomto článku nevyriešime. Odpovede na otázky typu „Čo znamená HOST-ONLY, NAT alebo BRIDGED?“ musíme hľadať na internete. Podrobný opis rozdielov v spôsobe fungovania konkrétnych prístupov presahuje rámec tohto článku. Nateraz stačí, aby sme zvolili variant NAT (preklad adries), pri ktorom bude sieťová adresa virtuálneho stroja „zakrytá“ (prekladaná) adresou fyzického počítača.
Konzola manažmentu
Po úspešnej inštalácii VMware Servera nebudeme musieť na ďalšiu prácu spúšťať nijakú konkrétnu aplikáciu. Jednotlivé moduly VMware Servera bežia na pozadí a ich správa sa vykonáva pomocou webovej konzoly. Štandardný prístup ku konzole je cez používaný webový prehliadač. Ako URL použijeme IP adresu 127.0.0.1 (loopback adresa nášho počítača), doplnenú o číslo portu 8222 (resp. 8333 pre HTTPS).
Konzola nás na začiatku vyzve na zadanie prístupového mena a hesla. Nezabudnime, že superpoužívateľ root nemá po štandardnej inštalácii distribúcie Ubuntu priradené heslo. Preto mu treba nejaké heslo nastaviť pomocou príkazu: sudo passwd root
Nabudúce…
V budúcej časti ukážeme, ako nainštalovať požadovaný OS na konkrétny virtuálny stroj. Použijeme klasický Microsoft Windows XP SP3, ktorý sme pred časom inštalovali aj na VM vytvorený pomocou aplikácie Virtual- Box.
Zobrazit Galériu