Linux má 25 rokov. Ako a prečo sa z hobby projektu stal najrýchlejšie rastúci OS na svete?
25. august 2016 zavŕšil štvrťstoročie odo dňa, keď Linus Torvalds oznámil uvedenie nového operačného systému. Vtedy tento nový OS považoval za „obyčajný koníček“ – niečo, čo bude zadarmo a otvorené, ale nie niečo veľké alebo profesionálne.
Uplynulo 25 rokov a tento OS, ktorý jeden z Linusových kolegov nazval Linux, bol už portovaný na viac hardvérových platforiem než akýkoľvek iný operačný systém. Takže ako a prečo sa z Linuxu, ktorý bol „obyčajným hobby“, stal najrýchlejšie rastúci OS na svete?
Skromné začiatky
Študenti počítačových vied v 80. rokoch a na začiatku rokov 90. preferovali operačný systém UNIX. Nemali proti nemu mnoho výhrad – bol výkonný a ponúkal funkcie, ktoré Windows nevedel, napríklad multitasking. Nebol však dostupný zadarmo, takže študenti ho nemohli používať doma. Jedna z dostupných alternatív bol Minix, ale mal obmedzený rozsah a bol navrhnutý predovšetkým pre profesorov, ktorí učili informatiku.
Minix bežal na počítačoch Atari, no vďaka uvedeniu procesorov Intel 80368 (minimum potrebné na spustenie Linuxu) sa domáce počítače, na ktorých bolo možné prevádzkovať tento variant UNIXu, stali pre študentov cenovo dostupnými.
Linus Torvalds sa rozhodol vytvoriť vlastný OS, aby študenti mohli pracovať doma na svojich počítačoch, ale bez obmedzení Minixu alebo finančnej náročnosti UNIXu.
Počiatočný záujem
Od úplného začiatku vzbudil tento nový operačný systém obrovský rozruch. Nebol tu žiadny veľký tím, ba ani projektový manažér, ale fakt, že Linus od začiatku voľne sprístupnil systém, sa ukázal ako veľmi šikovný ťah. Rýchlo si získal srdcia a duše počítačových programátorov na celom svete. Študenti a nadšenci začali opravovať chyby a pridávať funkcie, pričom ich motiváciou bola iba snaha vytvoriť fantastický operačný systém.
Netrvalo dlho a niektoré časopisy zamerané na UNIX, ako napríklad nemecký IX, zaznamenali závan nového OS. Objavili sa prvé články o Linuxe, čo podnietilo záujem zo strany firiem. Tie v tomto OS uvideli potenciál, že bude rovnako výkonný ako UNIX, ale zo svojej povahy bude zadarmo a otvorený. Mnohé firmy preto začali posielať študentom hardvér, aby tak pomohli s procesom vývoja.
Napriek tomu, že sa do príbehu Linuxu začínali čoraz viac zapájať firmy, Linus sa sústredil predovšetkým na technológie, a nie na obchod alebo politiku, čo trvá dodnes. Ani dnes by neakceptoval záplatu, kým nesplní určité technické kritériá. Chce dosiahnuť skutočne skvelo fungujúce linuxové jadro a prijme len taký zdrojový kód, vďaka ktorému bude Linux najlepší, ako je len možné.
Linux v podnikovej sfére
V začiatkoch používania Linuxu dúfali spoločnosti, že v zásade získajú niečo ako UNIX, ale zadarmo. Toho však Linux ešte nebol schopný. Nebol dostatočne robustný a na technológiách bolo treba ešte popracovať.
Firmy hľadali cesty, ako by mohli rozširovať a upravovať svoje interné systémy, čo na systémoch Windows a UNIX bolo komplikované. Katalyzátorom týchto všetkých zmien bol okamih, keď sa Linux stal dostupným nielen pre PC, ale aj pre iné hardvérové platformy, ako napríklad DEC Alpha. Vtedy sa Linux stal komerčne využiteľným a firmy mohli začať efektívnejšie používať tieto technológie.
Linux uspel najmä vtedy, keď ho začali mohutne podporovať prví z veľkých výrobcov hardvéru. Na strane hardvéru môže byť dobrým príkladom rozhodnutie IBM investovať 1 miliardu dolárov, na strane softvéru to môže byť moment rozhodnutia Oracle začať portovať svoje databázy pre Linux, prípadne keď sa SAP rozhodol portovať sem svoje aplikácie.
Linux „na všedný deň“
Aj na spotrebiteľskej úrovni sa s Linuxom väčšina ľudí stretáva každý deň a ani o tom nevie.
Jazdíte v BMW? Používate Linux denne – všetko vo vašom aute od navigácie až po systém zábavy totiž beží na Linuxe.
Používate mobilný telefón s Androidom? Opäť používate každý deň Linux, pretože systém Android beží na linuxovom jadre, vytvára ho Google. A aj mnoho ďalších inteligentných zariadení, ktoré sú postavené na systémoch Android, využíva Linux.
Linux zasiahol všetky aspekty nášho každodenného používania technológií. Všetko od bezdrôtových routerov a miest na pripojenie k internetu až po superpočítače a smart TV – všetko beží na Linuxe.
Moderná tvár Linuxu
Pri pohľade na Linux v roku 2016 vidíme, že pri kormidle je stále Linus Torvalds, ale má už k dispozícii armádu správcov, ktorí sa starajú o každý subsystém a spracúvajú neuveriteľné množstvo zdrojových kódov.
Každá záplata musí byť čistá a dobre napísaná – Linus a jeho správcovia neakceptujú žiadny príspevok, ktorý nesplní tieto kritériá. Čistota systému daná týmto prístupom je bezpochyby najväčšie aktívum Linuxu.
Práve tieto štandardy a základné princípy, ktorými sú otvorenosť a dostupnosť zadarmo, pokiaľ ide o zdrojový kód, sú hodnoty, ktoré pritiahli množstvo vývojárov. Teraz poskytujú firmám aj používateľom dlhodobú ochranu ich investícií.
Neustály prúd integrácie, rozširovanie a celosvetová spolupráca, ktoré Linux poskytuje, znamenajú, že bude stále úspešný aj v budúcich rokoch.
