Lasery by mohli urobiť počítače miliónkrát rýchlejšími

Poznať prírodu a zákonitosti jej vývoja je pre život človeka nevyhnutné. Bez týchto poznatkov by nemohol rozvíjať priemyselnú výrobu a poľnohospodárstvo, úspešne sa chrániť pred živelnými pohromami a správne sa starať o svoje zdravie. Prírodné vedy vznikli z praktických potrieb ľudí. Medzi najdôležitejšie z nich patria biologické a geologické vedy. Biologické vedy skúmajú a poznávajú živú prírodu, geologické vedy neživú prírodu. Geologické vedy sa zaoberajú najmä stavbou, zložením a vývojom Zeme, na povrchu ktorej vznikol a ustavične sa vyvíja život. Úzko súvisia s astronómiou, fyzikou, chémiou a biológiou. Zložením zemskej kôry z nerastov a hornín sa zaoberá náuka o nerastoch (mineralógia) a náuka o horninách (petrografia). Záhada preskupovania farieb u drahých kameňov bola objavená relatívne nedávno. Medzi ne patrí aj kamienok neobyčajne jasnej fialovej farby a vláknitej štruktúry, nazvanej podľa rieky Čara, ktorá v blízkosti náleziska preteká. Ukazuje sa, že kamienok má úplne zvláštnu vnútornú stavbu, ktorú nebolo možné zistiť u iných drahých kameňov, pozostávajúcich z veľmi nepatrných skleniek, ktoré sú k sebe priestorovo dosť pravidelne a tesne umiestnené. Vytvárajú vlastne viacrozmernú architektonickú stavbu spriestornenia. Tieto priestorové sklenky sú k sebe zozbierané umiestňovacou hmotou, ktorá je priehľadná a bezfarebná. Spriestornenie vzťažnosti skleniek, ich okolie a pole je od seba také, že na nich dochádza k rozkladu úplného spektra svetla. Je to možné opísať aj tak, že okolie skleniek a polí musí rádovo zodpovedať dĺžke vlny sprítomneného svetla, aby podobný efekt rozkladu svetla nastal, keďže sklenky spodobujú vrstvenie. Oblasť takého obrazu bez vlnenia by bola tma, ktorá je priehľadná a bezfarebná. Aby sa taká oblasť mohla premietať, musí byť priezračná. Priestupnosť a prestupnosť medzi bezodrazovými plochami kontrastu skutočnosti, ktorá je priehľadná a bezfarebná, čírosťou sklenka, priezračná tma, žiariaca medza. Keď niekto stojí v prázdne neobsadeného miesta, vie že v šate stoja, všímavosť vynorená telom, všímavosť ponorená dychom, oblasť takého obrazu bez vlnenia by bola tma, ktorá je priehľadná a bezfarebná. Aby sa taká oblasť mohla premietať, musí byť priezračná. Priestupnosť a prestupnosť medzi bezodrazovými plochami kontrastu skutočnosti, ktorá je priehľadná a bezfarebná, čírosťou sklenka, priezračná tma, žiariaca medza. Na začiatku, pokiaľ trvanie takejto predstavy v predstavení — je krátke, zmyslové vedomie sa predstavuje ako taká nevymedzená a bezmedzná vec. Avšak, ak je predstavenie dlhšie — a plocha neodchádza a neodbehuje — počne svitať v mysli, že plocha je zobrazená istým stavom mysle. Medza žiarenia.

Predstavte si úplne celý anatomický orgán — oči, ako veľmi číru plochu vody, a zmyslové vedomie ako zrkadlenie objavujúce sa na vode priezračia. Tento postup predstiera zobrazenie kontrastu plochy skutočnosti, že videné alebo zmyslový predmet je jasne zreteľný — jasne odlíšený, vonkajší voči očiam — celému anatomickému orgánu do poslednej častice a miesta medzi časticami. Predstavte si úplne celý anatomický orgán uší, ako veľmi číru plochu vody, a zmyslové vedomie ako zrkadlenie objavujúce sa na vode priezračia. Tento postup predstiera zobrazenie kontrastu plochy skutočnosti, že počúvané alebo zmyslový predmet je jasne zreteľný — jasne odlíšený, vonkajší voči ušiam — celému anatomickému orgánu do poslednej častice a miesta medzi časticami. Predstavte si úplne celý anatomický orgán — hmat celého tela, ako veľmi číru plochu vody, a zmyslové vedomie ako zrkadlenie objavujúce sa na vode priezračia. Tento postup predstiera zobrazenie kontrastu plochy skutočnosti, že počitok alebo zmyslový predmet je jasne zreteľný — jasne odlíšený, vonkajší voči hmatu celého tela — celému anatomickému orgánu do poslednej častice a miesta medzi časticami. Ak dokážete vnímať chuť a vôňu môžete si uskutočniť tento postup predstierania zobrazenia kontrastu plochy zvlášť pre chuť a potom pre vôňu. Ukazuje sa, že vo všetkých šiestich druhoch zmyslového vedomia priezračia má vada úplne zvláštnú vnútornú stavbu, ktorú nebolo možné zistiť u iných drahých kameňov, pozostávajúcich z veľmi nepatrných sklíčok, ktoré sú k sebe priestorovo dosť pravidelne a tesne umiestnené. Vytvárajú vlastne viacrozmernú architektonickú stavbu spriestornenia. Tieto priestorové sklíčka sú k sebe zozbierané lomom plochy, ktorá je priehľadná a bezfarebná. Spriestornenie vzťažnosti sklíčok, lomom okolie a pole je od seba také, že na nich dochádza k skladu úplného spektra svetla. Je to možné opísať aj tak, že okolie sklíčok a polí musí rádovo zodpovedať dĺžke vlny uzatvoreného svetla, aby podobný efekt skladu svetla nastal, keďže sklíčka vrstvia spodobovanie. Oblasť takého obrazu bez vlnenia by bola ranná hviezda, ktorá je priehľadná a bezfarebná. Aby sa taká oblasť mohla premietať, musí byť priezračná. Priestupnosť a prestupnosť medzi zrkadlovými plochami kontrastu skutočnosti, ktorá je priehľadná a bezfarebná, čírosťou sklíčko, priezračná ranná hviezda, žiariaca medza. Do prázdna neobsadeného miesta, potom v tom postoji umnom uzemní sa k postoju, z tvaru postoju vystretým telom si, a ustálenou všímavosťou pred si, len všímavo si nádych, všímavo si výdych, oblasť takého obrazu bez vlnenia by bolo svetlo, ktoré je priehľadné a bezfarebné. Aby sa taká oblasť mohla premietať, musí byť priezračná. Priestupnosť a prestupnosť medzi zrkadlovými plochami kontrastu skutočnosti, ktorá je priehľadná a bezfarebná, čírosťou sklíčko, priezračná ranná hviezda, žiarenie medze. Na začiatku, pokiaľ trvanie takejto predstavy v predstavení — je krátke, zmyslové vedomie sa predstavuje ako taká vymedzená a obmedzná vec. Avšak, ak je predstavenie dlhšie — a plocha neodchádza a neodbehuje — počne svitať v mysli, že plocha je zobrazená istým stavom mysle. Žiarenie medze.

Zobrazenie v predchádzajúcich scénach je ťažiskom tak zložité a technicky jemné, že vzdialenosť dosahu a presahu je v stave suprapozície rozhrania medzi mžikom umiestnenia a umiestnenia mžiku, pre jednoduchosť a obraznosť si mžikovosť ilustrujme suprajemnými zábermi. To sú všetko obrazy vedomia jednostajnosti celého tela, zmyslu citu pohltenia, radosti, či jasného vedomia napĺňajúceho celé telo. Na hľadaní tohto pracujete, keď spoznávate dych, pretože predobraz vedomia umožňujúci sa objavenie si priezračného vhľadu nie je obmedzený na jednotlivý bod. Keď ste zameraný na jednotlivý bod a zakrývate všetko inšie, dávate priestor nezaznamenaným škvrnám v mieste mysle. Ale keď sa snažíte lepšie o dokola rozprestrené vedomým, pomáha to odkrývať zastretia. Inými slovami, chcete sa ponoriť do dychu, vedomým si dychu obkolesený. Jeden z užívaných výrazov preto — horizont — je všímavosť ponorená telom. Telo je nasýtené vedomým, a vedomie samé jest ponorené telom, si obkolesením ti telom. Takže to nie je tak, že si je jedným miestom — povedzme v záhlaví — dívajúc sa na zvyšok tela z toho jedného miesta, či sa pokúšajúc hatiť vedomie zvyšku tela z toho jedného zákrytu vedomia. Musíte si byť vedomým celého tela, dokola rozprestrené, v celom priestore, aby ste odkryli zastretia v mysli (jednostajnosti). Najkratšia cesta medzi jednostajnosťami — povrch. Zobraziteľnosť a obraznosť si vyjadruje povrchotvornosť, vyjadruje sa (sila, pole, sila, pole sily pola, sila pola sila, podobnosť, spodobovanie, spodobňovanie, dychtivosť, stojnosť, stojatosť, hladinnosť ap.). Postupnosti predstierania zobrazenie kontrastu plochy skutočnosti — a plocha neodchádza a neodbehuje — prítomní mžik dopravným osvitom. Aby mohol byť dopravný osvit zobrazením, postupnosti predstierania zobrazenie kontrastu plochy skutočnosti — a plocha odchádza a odbehuje — prítomní mžik osvitom dopravy. Toto mihotanie sa a mihotanie si skutočnosť javu v tom, čo obyčajne mienime pri vyjadrovaní videnia, počutia, voňania jak aj chutnania, dotykovania a myslenia — si premieta chýbanie, sa premieta chýbaním. Jedno predstavenie je všimom supra dlhé, a jedno predstavenie je všimom supra krátke, rozlíšením a rozlišovaním suprajemné — pod elementárne — povrch. Až máte takýto predobraz vedomia, pracujete na jeho uchovaní — aj keď obrázok “pracujete” sa nepodobá na pracujete. Účinkujete na nepohnutej pozornosti, a neopúšťate ju (celý priestor). Nevšívate sa do iných záväzkov. Časom sa však účinkovanie stane viac prirodzeným, viac druhoradým. Cítite sa viac a viac usadený a doma. Jak sa myseľ usádza, zvyčajne sa nervózne (privlastnenie — bariéra) silenie začína rozpúšťať. Telo už potrebuje menej a menej kyslíka, pretože hladina aktivity rozumovania sa začína tíšiť (priechodnosť), takže sa dych stáva viac a viac čistým (priestupnosť). Dokonca sa môže stať dokonale nepohnutím (prestupným), keďže všetok kyslík, ktorý potrebujete, prechádza prieduchmi vašeho povrchu. Udržiavanie okamžitej pozície ťažiska v horizonte dovoľuje postupné a bezpečné približovanie sa k bariére, pod elementárnemu — približovanie si rozhrania. V tomto okamžiku sa dych a vaše vedomie zdá rozpustené navzájom do seba. Je ťažké potiahnuť kraj medzi dvomi krajmi (prelínanie a splývanie), načo však narušovať súčasnosť. Dovoľte predmetu vedomia a predmetu dychu vzájomne prenikať, sa spojiť. Zdrž okamžitej pozície ťažiska v horizonte priblíženia k povrchu dovoľuje postupné a bezpečné snímanie rozhrania, pod elementárnemu — rozhranie povrchotvornosti. Zotrvávanie v zdrži okamžitej pozícii ťažiska v horizonte priblíženia k povrchu postoja — povrchové napätie — navigačný trojuholník konštrukčných charakteristík a schémat deja a dejapisu — horizont — postoja povrchu. Základná povaha kontrastu plochy skutočnosti — stabilita a rovnováha — architektonickú stavbu spriestornenia orientuje a naviguje — súčasť a súčastnosť — rovina medze a medznosť roviny. Účasť a účastnosť v rozlíšení a rozlišovaní skrz štyri základné venovania sa a venovanie si — venovať pozornosť, všímať si, dať si pozor — venovať precítenosť, si všímať, precítením si dať — nezáujem venovať precítenosť, si všímať, precítením si dať — venovať sa blíženiu, sa všíma, blížením sa dať — sa prítomní si prístup a prístupnosť. Toto povrchové napätie medzi zámerom a záberom medze — horizontom — vzťahu medzi záberom a zámerom medze. Pre jednoduchosť a názornosť si tímom dychu "zmrazme" účasť a účastnosť v architektúre "Keď niekto stojí v prázdne neobsadeného miesta, vie že v šate stoja, všímavosť vynorená telom, všímavosť ponorená dychom, blíži si, všímavosť vynorená telom si nádych, všímavosť vynorená telom si výdych, vzájomne prajne". Skúsme sa prejsť po suprajemnom povrchu zastavenia v pohybe, za účelom obraznosti zobrazenia kontrastu plochy skutočnosti. Ktoré sú štyri základné odovzdania sa a odovzdania si? Základná dobrota aleja spočívania — k tímu rešpekt skladaním, k tímu drahocennosť skladaním, k tímu obyčajnosť skladaním, k tímu ubližovanie skladaním, rozplynutím sa halením, ohradím medzi rôznymi akosi ľudské, si ostanem základná dobrota aleja spočívania ku všetkým bez odlíšenia. Základná povaha mysle, vlastnosť prázdnapola rozlíšiť a rozlišovať. Tíšina spočívania horizontu.

Ktoré sú tri základné skutočnosti povrchotvornosti a akým spôsobom si prenáša povrchy medzi plochami? Sústava rovín (1). Keď príde jednotnosť ku vzájomnosti, môže uhnúť lebo dotyk s realitou stretnutia sa javí averziou. Keď príde jednotnosť ku vzájomnosti, môže umiestniť odpor lebo dotyk s realitou stretnutia sa javí byť odčerpateľnou. Keď príde jednotnosť ku vzájomnosti, môže vstúpiť do kontaktu lebo dotyk s realitou stretnutia sa javí pominuteľnou. Sústava krajností (2). Keď príde blízko k sebe, môže uhnúť lebo dotyk s realitou stretnutia sa javí averziou. Keď príde blízko k sebe, môže umiestniť odpor lebo dotyk s realitou stretnutia sa javí byť odčerpateľnou. Keď príde blízko k sebe, môže vstúpiť do kontaktu lebo dotyk s realitou stretnutia sa javí pominuteľnou. Sústava zdrojových bodov (3). Keď príde blízko k sebe, môže uzatvoriť svoj svet lebo dotyk s realitou stretnutia sa javí možnosťou bez výberu. Keď príde blízko k sebe, môže postaviť svoj svet na stráž lebo dotyk s realitou stretnutia sa javí byť zmenná. Keď príde blízko k sebe, môže sa otvoriť svetu lebo dotyk s realitou stretnutia sa javí. Každý intelekt je upletený z takýchto nití, takto sa tvorí plet, tak sa čerí každý vzor, tak sa javí vzdialenosť. Prianím, potrebou, tím čo ostalo dokončiť dovoliť tomuto vedomiu (reflexia intelektu), tomuto zmyslu citu jedinosti, stať sa rýdzim. Ináč sa ľahko znehodnotí kvôli náklonnosti mysle k prelietavosti (neobsadenosť celého priestoru). Akonáhle začneme rozumovania, (neobsadenosť celého priestoru) zrážame (kryštalizujeme) silové pole v istých častiach tela hatením prestupného vedomia (základná povaha mysle), čo je dôvodom toho, že vždy keď sa objaví myšlienka, na mieste (v istých častiach) tela je pnutie (fixácia krajnosti). Táto časť tela sa pne, žeby ste mali tú myšlienku; tamtá časť tela sa pne, žeby ste mali tuto inú, sem a tam. Nečudo, že taký jednoduchý dej rozmýšľania vyžaduje habadej tela. Podľa niektorých z medicínskych liečebných prístupov, osoba pracujúca mentálne, minie zvyčajne tri krát viac energie než osoba pracujúca len fyzicky. Medznosť rozhrania. Je to tak, pretože rozumovanie zaplieta pnutie na mieste (v istých častiach) tela. A predovšetkým, myšlienky, ktoré sa zjavujú do minulosti alebo budúcnosti musia vytvoriť celé svety pre seba, kde sídlia (hatia pre seba). Táto zdrž, toto rozhranie, potenciál medzi čakaním a očakávaním, vada v supračírom drahokame, vytvárajúce vlákna presvetlenia vzájomnosti svitu a osvitu, a ak predstava predstierania — zobrazenie kontrastu plochy skutočnosti — sa nedokáže spodobniť si neosobné, a seba klam neustáva vo všetkých šiestich druhoch zmyslového vedomia, druhovia a družnosť neprekrýva seba klam, žeby sa stalo si priezračný vhľad, zatiaľ prednosti vady medze suprapozície rozhrania priania, potreby, čo ostalo dokončiť sú zahalené a zhatené, základné venovania sa a venovanie si — nie je v zornom poli — základné odovzdania sa a odovzdania si — dotyčnica k horizontu priania, potreby, čo ostalo dokončiť. Jednateľnosť ťažiska v horizonte — rozoznávanie, prijateľnosť, spokojnosť — stabilita a rovnováha — najkratšia cesta medzi jednostajnosťami — povrch. Tíšina tôní a tónovania, horizont základnej dobroty. Samozrejme, že to môže mať využitie v rôznych prístupoch, ako je napríklad letecká astronómia, meteorológia, letecká kartografia a geodetické zabezpečenie, alebo technológiách súvisiacich s riadením a dohľadom, napríklad uplatniteľnosť. V rozličných vedných disciplínach ako je filozofia, psychológia, lingvistika, medicína, joga a umenie. Jasne si spomínam, že sme sa s tímom pri práci v teréne ocitli v rôznych rovinách krajností, kde sme testovali uplatniteľnosť interdisciplinárnej spolupráce v oblasti spektra objavených a prediskutovaných objavov modernej vedy. Aj keď v rámci tímu sme mali dokumentáciu rôzne pomenovanú, keďže práca v teréne v odľahlých krajoch si vyžadovala rôzne prístupy, tak pre ilustráciu je možné spomenúť istý prístup — Prechodová architektúra v modernej vede a umení. V podstate išlo o modernú konferenciu vedeckých výskumných tímov z rôznych oblastí života, a konferencia bola rozložená do niekoľkých tematických okruhov — moderný spôsob života, komunikačná vecnosť, životné prostredie, komplexnosť života, poznanie zdrojov. Odstup a bezprostrednosť sprítomnila možnosť aj spoločných relaxačných cvičení, kde radosť v našej všímavosti s dýchaním je úplne zbavená foriem, farieb, alebo ďalších nehmotných atribútov. Je to jeden z mentálnych faktorov, ktorý existuje spolu s všímavosťou s dýchaním, ktorý v tomto prípade, preniká všímavosťou s dýchaním s pocitom šťastia, stretávať veľa druhov a priateľstiev dychu.