Image
17.5.2018 1 Comments

Keď nefunguje logika. Intel chce do umelej inteligencii pridať intuíciu

Intel oznámil, že vytvára strategickú výskumnú alianciu, ktorej cieľom bude povzniesť umelú inteligenciu na ďalšiu úroveň. Inteligentné systémy totiž nevedia dosť dobre reagovať na neistoty skutočného sveta a zohľadňovať pri rozhodovaní nejednoznačné, odlišné, dokonca niekedy aj protichodné údaje z ich senzorov.

Logický systém by nemal predpokladať, že jeho snímače sú stopercentne presné, ale zároveň nie je žiaduce ani to, aby ich informáciám prestal dôverovať. Treba vytvoriť systém, ako tieto dve zložky budú navzájom komunikovať a sledovať takéto informácie. Riešenie by mohlo priniesť tzv. probabilistic computing („pravdepodobnostné výpočty“).

Prvá vlna umelej inteligencie je založená na logike a písaných pravidlách. Je teda postavená na snímaní a vnímaní – skenovaní obrazu pomocou konvolučnej neurónovej siete a zisťovaní, či je tam niečo zaujímavé. No napríklad autonómne vozidlo môžu niektoré nečakané scenáre prekvapiť. Pri blížiacom sa aute so sirénou robí človek rozhodnutia automaticky, stroj s tým však môže mať problémy. Preto chce Intel do systémov logiky a snímania zabudovať pravdepodobnosť a naučiť umelú inteligenciu predvídať kontextové udalosti. Nemala by teda len analyzovať celistvý obraz, ale hľadať aj to, čo na ňom síce nie je, ale vyplýva to z neho.

Vedci tu však stoja pred dvoma výzvami: ako robiť počítačové výpočty s pravdepodobnosťou a ako ukladať spomienky či scenáre s pravdepodobnosťou. Preto Intel zvyšuje svoje investície do výskumu pravdepodobnostných výpočtov a začína spoluprácu s akademickou obcou, aby spoločne zistili, ako reprezentovať pravdepodobnosť pri písaní softvéru a tvorbe počítačového hardvéru.

Probabilistic computing je kľúčový prvok, ktorý by umožnil transformovať súčasné systémy a aplikácie z vyspelých výpočtových pomôcok na inteligentných partnerov pomáhajúcich pri pochopení a rozhodovaní. Umožní teda vybudovať počítače schopné porozumieť, predpovedať a prijímať rozhodnutia. A tieto pokroky sú rozhodujúce pre nasadenie aplikácií do reálneho sveta - od inteligentných domov až po inteligentné mestá.

Zdroj: spectrum.ieee.orgnewsroom.intel.com

 

Autor: redakcia

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

Technológie

RoboFly je prvý bezdrôtový lietajúci robotický hmyz

21.05.2018 00:25

Inžinieri z Washingtonskej univerzity ako prví vytvorili bezdrôtový lietajúci robotický hmyz. Volá sa RoboFly a predstavia ho na Medzinárodnej konferencii o robotike a automatizácii, ktorá sa začne 23 ...

Technológie

Umelá inteligencia dokáže identifikovať skryté choroby srdca

21.05.2018 00:20

Syndróm dlhého QT intervalu  (long QT syndrome – LQTS) je ochorenie srdca, ktoré sa dá ťažko diagnostikovať, no pritom môže ohrozovať život. Ukázalo sa, že umelá inteligencia, ktorá zohráva čoraz väčš ...

Technológie

Bezmotorový plávajúci robot je poháňaný zmenou teploty

21.05.2018 00:15

Ak sa je reč o robotoch, zvyčajne si predstavíme zariadenia vybavené motormi, batériami a elektronikou. No výskumníci z Caltechu a ETH Zürich vytvorili plávajúci robot, ktorý sa pohybuje vďaka deformá ...

1 Comments

  1. Shades of Cool reakcia na: Keď nefunguje logika. Intel chce do umelej inteligencii pridať intuíciu
    17.5.2018 17:05
    Články poja prebúdzania — Prieskum a okolie prieskumu

    Obraz zhody odrazu vytvárajúceho prístup sa vzťahuje k istému prístupu, vymedzeného sociálnymi alebo osobnými obyčajmi. Toto to predstavuje. Avšak, nie je možné sprítomniť úplný prístup — niekto kto má prístup — bez ohľadu na to, kto takým spôsobom na neho alebo na ňu hľadí. Takže, napriek tomu, že obraz zhody odrazu vytvára naše prístupy, náš obraz zhody nás nečiní úplne prístupnými, čo je možné pochopiť aj tak, že náš obraz zhody má význam. Rovnako je to platné v prípade, ak si osvojíme obraz zhody odrazu vytvárajúceho prístup inej identity. Cesta navrátenia (základnej — prirodzenej identity) vedie cez takzvaného „abstraktného pozorovateľa“. Tento pozorovateľ je vlastné uvedomenie, bez akéhokoľvek cieľa. Ak sa s niečim stotožníme, prvý svit, ktorý sa odohrá, je podvojnosť, pustý pocit oddelenia. Na tomto základe začneme potom hodnotiť, vyberať, stanovovať a nakoniec vyjadrí sa a vyjadrí si úmysel. Abstraktný pozorovateľ je základný pocit oddeľovania; jednoducho vnímame, že sme prítomný, predtým ako by sa ostatné veci pohli. V tomto kontexte hovoríme o procese — ktorý nazývame vyjadrovanie sa a vyjadrovanie si, vytváranie ma - vytváranie mňa, stotožňovanie sa s ja, stotožňovanie si moje — a v tomto kontexte tak konáme za účelom spodobovania spôsobu účastnenia v tejto činnosti obratným ohľadom. Bežne sa zúčastňujeme v týchto procesoch — v našich normálnych každodenných procesoch. Vyjadrujeme stotožnenie dvoma spôsobmi: (1) v okolí vstupu spôsobilosti ovládať sa a ovládať si za účelom privodenia šťastia a (2) v okolí výhľadov našich skúseností premietania sa a premietania si — našej mysle, nášho tela — ktoré, ako dúfame, budú hodovať na šťastí. Inými slovami, stotožňujeme našu identitu ako s obchodným cestujúcim alebo producentom šťastia, a stotožňujeme našu identitu ako s užívateľom šťastia. Týmto spôsobom si už od našich skorých dní počíname vo vytváraní našich stotožňovaní sa a stotožňovaní si. A premietame mnoho rozličných obrazov zhody odrazu. Poznať operačné prostredie „výsadku“ ďaleko v neznámej divočine diania sa a kontaktovania sa, v spleti dejov a kontaktov, je výhoda pre jednotlivca aj pre spoločnosť účasti. Spodobovanie detekcie detektora vstupov je samozrejme teoreticky spletitý výklad vedy o inteligencii a jej operačných priestoroch, je konceptuálne náročný a technicky jemný, a má uplatnenie v rozličných vedných disciplínach ako je filozofia, psychológia, lingvistika, medicína, joga a umenie. (*) Akonáhle, zaujatím, seba poznaním sa odráža telo — len seba sústreďujem dokopy, pri príležitosti zozbierávania sa, rozpletené a zozbierané vedomie si v tej predstave.

    Prekvapivo dostatočne, na súčasných stretnutiach s vedeckými výskumnými tímami, sa ukazuje že mnohé z nových objavov modernej vedy bolo už objavených a prediskutovaných. Pomenovanie alebo vernosť skutočnosti je (neu)stálá uskutočnená záväznosť alebo zhoda súladu článku, ktorý uvádza takú vec, k skutočnosti alebo s prirodzenou povahou vecnosti. Jedno sa vyjadruje, jedno si vyjadruje, teda spodobovacia skutočnosť alebo skutočnosť spodobovania. Typickým príkladom je skutočnosť rozlíšenia a rozlišovania nutkania a nutnosti. Táto predstavivosť má niekoľko rovín rozoznania a rozoznávania v svojom priblížení a odlíšení, predstava na základe dychtivosti, predstava na základe domýšľavosti, a predstava na základe neudržateľných náhľadov. Prekvapivo nedostatočne, na súčasných stretnutiach s vedeckými výskumnými tímami, sa ukazuje že mnohé z nových objavov modernej vedy bolo už objavených ale neboli prediskutované ako vstup predstavuje okolnosť výberu priestranstva skrz priečny vid prijateľného spodobovania možností, ako má jednoduchú názornosť, ktorá nepotrebuje ďalšie interakčné polia, a polia pôsobností či zdrže udržiava sklonné (pojím, pojem), má prijateľnú zdrojovú záťaž, spolieha sa na polia pôsobností za účelom funkčnosti a funkčnej závislosti (všímavosť nadviazaná na predmetnú vec vždy s každým nádychom a výdychom). (**) Pohlcovanie je rozsah v rámci ktorého sa miesto oproti bodu zastiera inou geometriou a vo všeobecnosti sa používa ako zjednodušený spôsob predstierania úplného presvetlenia. Dosahuje sa to vysielaním pletenca snímacích lúčov v obkolesenom mieste oproti bodu a ladením kalibrácie sa prítomní aký rozsah oblasti je zastretý. Samozrejme, že je potrebná postupnosť prepojiteľnosti stupňovania sústredených lúčov, aby také záblesky mohli byť vysielané. Materializovanie mentálnej snahy nechať sa pohltiť predchádzajúcou alebo nasledujúcimi ilustráciami relaxácie určuje rozsah individuálnej implementácie.

    Ak tam nie je žiadna identita (self), kto koná a kto obdrží pôsobenie toho konania? Problematika sa týka vedy o zobrazení a zobrazovaní, s pracovným názvom „Identity a neosobné“, v angličtine "Selves and not-self" alebo "Identities and impersonal". Tak si pamätám, pri jednom stretnutí odborníkov z oblasti vedy a umenia, bola diskutovaná téma parašutistiky v súvislosti s položenou otázkou. Najprv si však priblížme atmosféru. Prv účasti skutočnosti podstata ešte nepočala, bo precit tam ešte neprecitnutý. Ba aj precit možnosti žeby sa nepočal. Keďže prázdnopola bolo nevecné, nebolo vedz. A tak prázdnopola prečkávati bez precitu bez vecnosti, prázdne odlíšenia, prázdnopola. Prázdnopola postávati počínati žeby nepočal precital. Avšak počínati prázdne odlíšenia, bo bez priblíženia možnosti vecnosti. Prázdnopola postávati prázdne odlíšenia bez večnosti žeby nepočal precital. A tak sa plnil prázdnom pola, očakávajúc len prázdnopola. A tak sa prečkávati transformovalo na čakávati. Pomyslite na parašutizmus. Nastúpite do lietadla. Lietadlo vzlietne. Vystúpa do svojej výšky. Pilot polohuje lietadlo práve len na správne miesto, a potom spomalí. Potom, konečne, vyskočíte z lietadla a začnete zostup s padákom. Žiadne z krokov k tomuto neboli sami parašutizmom — zostupom s padákom, a ani samo lietadlo sa priamo neviaže k zostupu padákom. Lietadlo a úkon vzlietnutia, stúpanie, pohyb sem a tam boli len prípravou na okamžik keď sa počína časť nazvaná zostup padákom — parašutizmus. (***) Vrazením sa, predstava, ktorákoľvek predstava si zrkadlí odrazom body — len dávať vo väčšom množstve na jedno miesto, prepájaním sa, rozprestrené a priezračné naviazaním vedomie v tej predstave.

    (****) Operačné nasadenie úplného presvetlenia prostredníctvom žiariacich častíc účinkujú vo viacnásobných predprípravných krokoch. Pre jednoduchosť a obraznosť si mžikovosť ilustrujme spomalením záberov. Zo zámeru umiestneného v priestore scény sú zábermi emitované lesknúce sa (z pohľadu zámeru matná tma) zhluky uzatvorených leskov s istou hustotou žiariaceho toku (dopravný osvit). Dopravný osvit sa zozbierava do žiariacich častíc. Organizujú sa a organizujú si do štruktúry mentálnych obrazov „časticové mentálne mapy“ presvetlenia otvorenosti, ktoré sústreďujú rozlíšené a rozlišované podľa priameho osvitu mapovanej pozície. V závislosti na početnosti (zotrvávanie v procese operačného nasadenia) odrazov svetla pletu priania, toľko ďalších priechodov je spriechodnených, aby sa mohlo zozbierať aj nepriame žiarenie týchto častíc. Pokiaľ sa užívajú zjednodušenia priblížení, výstupný predprípravný krok sa spodobní, v ktorom sa žiarenie si zozbiera pre každú žiariacu časticu za účelom sprítomňovania sa a sprítomňovania si počas premietania sa a premietania si načas. Potom ako predpríprava je položená, spodobené častice môžu byť uchované vo vyjadrení. Počas vyjadrovania, sa určité časticové mapy majú k spodobovaniu detekcie detektora vstupov kvôli nepriamemu presvetleniu (sama žiarivosť) každého bodu zákrytu alebo odlíšenia tieňovacej sietnice (súc súkno súcnosti). Súkno súcnosti, plet závislej existencie súcnosti materiálnosti a hmatateľnosti zmýšľania, vyjasňuje, že hmatateľnosť zmýšľania povstáva v závislosti na súcnosti materiálnosti, teda precit zmyslu detektora povstáva v závislosti na súcnosti detektora a pletu vstupu. Avšak spomenuté nie je v rozpore so skutočnosťou, že hmatateľnosť zmýšľania pri vyváženom stave schopnosti a spôsobilosti generuje pod-elementárne častice skladajúce sa do hmotných bodov tvoriacich hmotu. Ako už bolo spomenuté, spodobovanie detekcie detektora vstupov je samozrejme teoreticky spletitý výklad vedy o inteligencii a jej operačných priestoroch, je konceptuálne náročný a technicky jemný, a má uplatnenie v rozličných vedných disciplínach ako je filozofia, psychológia, lingvistika, medicína, joga a umenie. Pre jednoduchosť a obraznosť si mžikovosť ilustrujme spomalením záberov. Čo znamená predstavivosť prieskum a okolie prieskumu v súvislosti a súvzťažnosti k skutočnosti ktorú vyjadruje? Najsamprv zámer má základ pozornosti snaženia rozlíšiť a rozlišovať v zábere zámer, čo sa deje tak, že sa premietaním a premietaním si umiestni do záberu, stotožní si a stotožní sa so zámerom v zábere, a vďaka prvotnej pozornosti, pozornosti tela nestratí z dohľadu, že najsamprv zámer má základ pozornosti snaženia rozlíšiť a rozlišovať v zábere zámer — poznať operačné prostredie „výsadku“ ďaleko v neznámej divočine diania sa a kontaktovania sa, v spleti dejov a kontaktov, je výhoda pre jednotlivca aj pre spoločnosť účasti, cesta navrátenia (základnej — prirodzenej identity) vedie cez takzvaného „abstraktného pozorovateľa“ (všímavosť nadviazaná na predmetnú vec vždy s každým nádychom a výdychom).
    Reagovať

Vyhľadávanie

ITAPA_2018

Najnovšie videá

ATOS_05_262
SWAN_05


PC forum button