Image
10.4.2018 0 Comments

Displej s hrúbkou troch atómov je viditeľný len v zapnutom stave

Inžinieri z Kalifornskej univerzity v Berkeley vytvorili zariadenie vyžarujúce svetlo, ktoré má hrúbku iba niekoľko milimetrov a vo vypnutom stave je úplne transparentné. Materiál vyžarujúci svetlo je v tomto prípade polovodičová monovrstva s hrúbkou len troch atómov.

Takéto zariadenie dláždi cestu k „neviditeľným“ displejom, ktoré by mohli byť umiestnené na stenách, oknách či nalepené na pokožke a v zapnutom stave by zobrazovali obraz a po vypnutí by boli priehľadné. Keďže materiál je tenký a pružný, môže sa prispôsobiť aj zakriveným povrchom.

Zariadenie bolo vyvinuté v laboratóriu Aliho Javeyho, profesora elektrotechniky a počítačových vied v Berkeley. Nová práca prekonáva základné prekážky pri využívaní technológie LED na monovrstvových polovodičoch, čo umožňuje, aby takéto zariadenia boli stenčené od niekoľkých milimetrov až po  hrúbku ľudského vlasu.

Bežné LED diódy pozostávajú z polovodičového materiálu a svetlo vyžarujú vďaka elektroluminiscencii vyvolanej stretom kladného a záporného elektrického náboja. Na vytvorenie týchto nábojov treba polovodič pripojiť k dvom kontaktom (na anóde a katóde). To je však obzvlášť náročné v prípade jednovrstvových polovodičov.

Výskumný tím z Berkeley navrhol riešenie v podobe zariadenia, ktoré vyžaduje iba jeden takýto kontakt. Polovodičovú monovrstvu položili na izolátor a jednu z elektród umiestnili pod izolátor a druhú priamo na polovodičovú vrstvu.

Pri napájaní striedavým prúdom sa v okamihu zmeny polarity z pozitívnej na negatívnu (a naopak) v polovodiči nachádzajú kladné aj záporné náboje, ktoré generujú svetlo podobne ako v bežnej LED dióde.

Výskumníci ukázali, že tento mechanizmus funguje v štyroch rôznych monovrstvových materiáloch, ktoré všetky vyžarujú rôzne farby svetla.

Zariadenie je dôkazom konceptu, ale vedci majú pred sebou ešte veľa práce. Jeho efektívnosť sa totiž odhaduje na 1 %, pričom komerčné LED diódy majú účinnosť okolo 25 až 30 percent.

Štúdia bola publikovaná v časopise Nature Communications.

Zdroj: news.berkeley.edu.

 

Zobrazit Galériu
Autor: Redakcia

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

Výskum

Rektena: Zariadenie na báze kremíka dokáže získať elektrickú energiu z odpadového tepla

16.07.2018 00:25

Priama premena elektrickej energie na teplo je jednoduchá. Deje sa to napríklad v hriankovači. No opačný proces, premena tepla na elektrickú energiu, už nie je taký jednoduchý. Výskumníci zo Sandia Na ...

Výskum

Prekvapenia za periodickou tabuľkou prvkov? Kvarková hmota by mohla byť zdrojom bezpečnej výroby a skladovania energie

25.06.2018 00:20

Najťažším prvkom periodickej tabuľky je v súčasnosti oganesson, ktorý má atómovú hmotnosť 294 a bol oficiálne pomenovaný v roku 2016. Tak ako je to pri každom prvku periodickej tabuľky, takmer všetka ...

Výskum 2

Začínajú práce na zvýšení luminozity veľkého hadrónového urýchľovača

20.06.2018 00:00

Veľký hadrónový urýchľovač (LHC) oficiálne vstupuje do novej etapy.CERN dnes oslavuje začiatok stavebných prác na Vysokoluminozitnom LHC (HL-LHC), čo je nový míľnik v histórii CERNu. Do r. 2026 táto v ...

q

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

Najnovšie videá



PC forum button