Budeme raz dáta archivovať pomocou DNA?

0

Naša DNA obsahuje neuveriteľné množstvo informácií na veľmi malom priestore. Robert Grass a jeho kolegovia zo švajčiarskeho Federálneho inštitútu technológie (ETH) v Zürichu sa nechali inšpirovať práve ňou. Už dlhšie pracujú na možnosti ukladania dát do špirály DNA a jej následnom zapuzdrení ochrannou vrstvou skla, čo by bolo ekvivalentom uchovávania genetického materiálu v skamenených kostiach. Vedci teraz svoje najnovšie experimenty prezentovali na výročnom zasadnutí Americkej chemickej spoločnosti v Bostone.

Naše pevné disky sa môžu zdať veľmi trváce, ale ich životnosť zrejme nepresiahne niekoľko desaťročí. V súčasnosti na ne možno uložiť okolo 5 TB dát, zakódovaných do núl a jednotiek binárneho kódu. No tím švajčiarskych vedcov dúfa, že raz budeme môcť použiť DNA na ukladanie oveľa väčšieho objemu dát pomocou štyroch nukleotidov (A, C, G a T), ktoré by teoreticky mohli pojať až 300 000 TB.

Navyše DNA by mala byť schopná uchovávať informácie oveľa dlhšie ako niekoľko desiatok rokov. Urobili preto experiment, pri ktorom zakódovali do DNA 83 kilobajtov textu, napísaného v 10. a 13. storočí. DNA uložili do guľôčok oxidu kremičitého, ktoré ho chránia. Potom guľôčky na týždeň zahriali na 160 stupňov Fahrenheita, teda približne 71 °C, čo je ekvivalent ich udržiavania na 10 °C počas 2000 rokov. Pri následnom dekódovaní informácie sa nenašli nijaké chyby, čo znamená, že DNA uchovala kódované dáta nedotknuté.

Samozrejme, nie je pravdepodobné, že naše budúce počítače budú ukladať dáta do DNA. Je to totiž veľmi drahé, navyše neexistuje nijaký systém na vyhľadávanie archivovaných informácií. A práve na možnosti dostať sa rýchlo a ľahko k uloženým informáciám teraz Dr. Grass pracuje. Hľadá spôsob, ako označiť konkrétne miesta na molekule DNA, čo by uľahčilo vyhľadávanie.

Zdroj: popsci.com
independent.co.uk

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať