Budeme mať jedného dňa vo svojom mozgu počítačový čip?
Úvahy o implantovaní mikročipu do ľudského mozgu s cieľom posilniť duševné schopnosti sú tu už dávnejšie. No teraz je horúcou novinkou v oblasti technológií vývoj rozhrania mozog – počítač. Na jar Elon Musk založil spoločnosť Neuralink s podobným zámerom. O svojich prácach v tejto oblasti hovoril aj Facebook na vývojárskej konferencii F8. A ešte skôr bol v hre podnikateľ Bryan Johnson, ktorý v roku 2013 predal PayPalu svoju spoločnosť Braintree za 800 miliónov dolárov. Potom v minulom roku použil 100 miliónov dolárov na to, aby založil firmu Kernel, ktorá skúma možnosť implantovania čipov do lebiek pacientov sa Parkinsonovou a Alzheimerovou chorobou a preprogramovania ich neurónových sietí, aby sa obnovili niektoré z ich stratených schopností.
No pomôcť obnoviť poškodený mozog je pre Kernel len začiatok. Podľa Johnsona jedného dňa aj zdraví ľudia budú môcť získať neurónovú augmentáciu. Samozrejme, jeho úsilie vyvoláva množstvo otázok. Johnson však dúfa, že sa nájde spôsob, ako to urobiť bez väčšej demolácie našich hláv.
V rozhovore pre magazín Wired sa Johnson vyjadril, že vo svojej „súčasnej konfigurácii“ sa cíti neuveriteľne obmedzený – či už ide o schopnosť spracúvať informácie, pamätať si ich, premýšľať o nich, obmedzená je dokonca aj ľudská predstavivosť. Ľudia ovládli planétu Zem preto, že sú najsilnejšou formou inteligencie. V súčasnosti však vyvíjame novú formu inteligencie v podobe umelej inteligencie, ktorej schopnosti sa stále rozširujú. Pre ľudí je dôležité, aby v priebehu niekoľkých desaťročí odblokovali svoj mozog a zasiahli do svojho kognitívneho vývoja.
Hoci ľudský mozog je nesmierne zložitý a v skutočnosti sme len v začiatkoch jeho skúmania, keďže doteraz sme nemali nástroje na správne otestovanie, Johnson sa nazdáva, že v priebehu 5 až 10 rokov by sme mohli dosiahnuť jeho zásadné pochopenie.
No vynára sa tu otázka: Ak niektorí ľudia zvýšia svoje schopnosti augmentáciou mozgu, nebudú tí, ktorí tak neurobia, v nevýhode? Johnson to prirovnáva k dnešnej situácii vo vzdelávaní, keď len časť ľudí má prístup ku kvalitnejším súkromným vzdelávacím inštitúciám. Dúfa však, že bude možné vybudovať technológiu, ktorá bude prístupná miliardám ľudí. Na otázku, kedy by sme podľa jeho odhadu mohli mať v hlave počítačový čip, Johnson odpovedá: „Závisí to od typu technológie a záleží na tom, či by tento voliteľný proces umožnili národné štáty aj v prípade, že by som netrpel určitým typom dysfunkcie alebo choroby. No povedal by som do 9-10 rokov.“ Niektoré štáty vraj majú o to väčší záujem, než si mnohí uvedomujú.
Zdroj: Wired
