ACER_09_SWIFT5 ACER_09_SWIFT5 ACER_09_SWIFT5 Advertisement

Automatizácia a ohrozenie pracovných miest: Aká je pravda?

Spoločenské dopady
0

Štúdie zaoberajúce sa vplyvom automatizácie a informatizácie na pracovné miesta prinášajú veľmi odlišné údaje. Napríklad výskumníci z Mannheimskej univerzity tvrdia, že umelá inteligencia ohrozí len 9 % pracovných miest, nedávny prieskum OECD hovorí o 14 percentách, vedci z Oxfordskej univerzity vo svojom dokumente odhadujú, že „47 % pracovných miest v USA je ohrozených automatizáciou“. Ktoré číslo je správne? A prečo štúdie dospeli k veľmi odlišným záverom?

Všetky štúdie vychádzajú z predpokladu, že budúcnosť práce sa dá odvodiť pozorovaním toho, čo počítače dokážu robiť. A existujú dobré dôvody domnievať sa, že tento názor je správny. Pracovné miesta založené na rutinnej a opakujúcej sa činnosti sa postupne vytrácajú už od 80. rokov minulého storočia. Tento vývoj je úplne predvídateľný. Ťažšie je už poskytnúť časový harmonogram, ako dlho bude trvať, kým zmizne väčšina rutinných úloh. Možno iba odhadovať, ako bude na pracovné miesta pôsobiť najnovší vývoj v oblasti umelej inteligencie a mobilnej robotiky. To však nehovorí nič o tempe, ktorým budú pracovné miesta automatizované. Rozsah a tempo computerizácie bude závisieť od niekoľkých faktorov. 

Trochu azda pomôže pohľad do minulosti. Počas druhej priemyselnej revolúcie zavedenie elektrickej energie a spaľovacích motor malo za následok zrušenie mnohých pracovných miest. Kým v roku 1900 bolo v poľnohospodárstve zamestnaných vyše 40 % pracovnej sily, teraz je to menej ako 2 %. Z tohto pohľadu sa oxfordský odhad, že 47 % pracovných miest je ohrozených budúcou automatizáciou, nezdá mimoriadne vysoký. Naopak, čísla Mannheimskej univerzity a OECD sa zdajú extrémne nízke.

Oxfordskí výskumníci si prizvali skupinu odborníkov na strojové učenie, aby im pomohla prostredníctvom podrobných opisov úloh vyhodnotiť automatizáciu 70 povolaní. Mali posúdiť, či je každá úloha týchto povolaní automatizovateľná vzhľadom na dostupnosť najmodernejších počítačových zariadení. Na tomto „tréningovom dátovom súbore“ spolu s údajmi o zručnostiach, znalostiach a schopnostiach vyžadovaných pri jednotlivých povolaniach potom vycvičili algoritmus na určovanie automatizovateľných a neautomatizovateľných úloh. Spolu tak preskúmali 702 povolaní, ktoré v roku 2013, keď dokument vznikol, tvorili 97 % pracovnej sily v USA.

Medzi povolaniami považovanými odborníkmi za neautomatizovateľné boli napríklad čašníci a servírky. Algoritmus však dal inú odpoveď, tvrdil, že úlohy čašníkov sú v skutočnosti automatizovateľné. A ukázalo sa, že je to správne – v roku 2016 bol otvorený reťazec reštaurácií Eatsa bez čašníkov. Mannheimská štúdia však brala do úvahy okrem pracovných úloh aj ďalšie demografické premenné, ako sú pohlavie, vzdelanie, vek a príjem. Podľa tohto prístupu platí, že čím viac účtovník zarába, tým menej je jeho práca automatizovateľná. Ak má doktorát (PhD), jeho práca je viac zabezpečená proti automatizácii. Prečo by však automatizácia mala diskriminovať na základe charakteristík pracovníkov?

Vývoj ukazuje, že najviac vystavení automatizácii sú pracovníci v zamestnaniach, kde sa vyžaduje nižšia úroveň vzdelania a kde sú (zvyčajne) aj nižšie príjmy. Štúdia OECD, ktorá nezahŕňa demografické premenné, hovorí, že automatizovaných by malo byť 6 % (Nórsko) až 33 % (Slovensko) pracovných miest.
Rôzne štúdie teda poskytli dosť nesúrodé výsledky, je na tvorcoch politiky, aby vyvodili vlastné závery o rozsahu zmien a vhodne na ne reagovali.

Zdroj: oxfordmartin.ox.ac.uk.

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články
stroj technika buducnost clovek praca

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať