PC REVUE
Image
30.1.2017 0 Comments

Ako by mala fungovať zdieľaná ekonomika na Slovensku? Pýtali sme sa vo firmách Sharilo, HOPIN, BlaBlaCar a Uber

Zdieľaná alebo dopytová ekonomika je na Slovensku už nejaký čas. Doteraz fungovala podľa vlastných pravidiel. Momentálne však nastáva čas, keď treba túto kolaboratívnu ekonomiku ukotviť legislatívne. 

Európska komisia vydala preto v júni minulého roka smernicu, v ktorej opisuje základné body, ktorým by sa mali štáty venovať a prehodnotiť ich legislatívne plnenie. Komisia si plne uvedomuje špecifickosť jednotlivých bodov, aj preto väčšinu pravidiel necháva na zvážení každého členského štátu. No ponúka aj niekoľko strešných pravidiel, podľa ktorých by mala zdieľaná ekonomika nabrať nový dych.

Spýtali sme sa najsilnejších hráčov zdieľanej ekonomiky u nás, čo považujú za najdôležitejší bod, ktorému by sa mal štát venovať, aby pripravil vhodné prostredie na fungovanie zdieľanej ekonomiky na Slovensku.

Martina Jurkovičová, zakladateľka Sharilo
Vymedziť činnosti každého, kto využíva zdieľanú ekonomiku

Legislatívu treba zapracovať vo všetkých oblastiach, ale v prvom rade by to malo byť vymedzenie rozsahu, v ktorom môžu používatelia participovať. Zapracovanie legislatívy pre zdieľanú ekonomiku do živnostenského zákona poskytne vymedzenie činnosti, čím garantuje kvalitu služieb a bezpečnosť používateľov. Navrhovali by sme aj zvážiť zapracovanie osobitného zmluvného typu do Občianskeho, resp. Obchodného zákonníka, ktorý by rámcovo vymedzil práva a povinnosti zmluvných strán, t. j. poskytovateľa a prijímateľa zdieľaného zdroja. Ochrana a poistenie osôb a majetku je v zdieľanej ekonomike takisto ešte na začiatku, aj keď musím povedať, že vo svete aj v niektorých krajinách EÚ si už poisťovne vytvorili nové poistné produkty pre používateľov aj sprostredkovateľské platformy. Do akej miery boli vedené k tomuto kroku štátom, neviem. A samozrejme daňová štruktúra. Táto potreba platí hlavne pre zdieľanú ekonomiku, kde zdieľanie prebieha medzi spotrebiteľmi. Základom pre zdieľanú ekonomiku je Internet of Things (IoT), čo je virtuálne prostredie bez hraníc. Preto si myslím, že legislatívna úprava by mala vychádzať z EÚ a byť modifikovaná na úrovni štátu. V opačnom prípade budú platiť iné pravidlá a úroveň ochrany pre používateľov aj pri jednoduchej medzinárodnej transakcii.

Branislav Zajaček, Head of Marketing, HOPIN Taxi
Treba určiť, na základe akých zmlúv sa môže podnikať

Samozrejme, rozumieme výzve EÚ a jej zámerom, keďže sa nás to v oblasti objednávania prepravy priamo týka. Riešenia netreba hľadať zložito a ďaleko. Dnes už v mnohých krajinách zdieľaná ekonomika funguje, je stabilným a legálnym príjmom mnohých ľudí po celom svete. Aktuálne platná legislatíva na Slovensku tento spôsob vôbec neupravuje, naopak, tvoria sa výnimky a úľavy, čo vedie k nerovným podmienkam na fungovanie podnikania v konkrétnych sférach. V prvom rade je dôležité určiť, na základe akých zmlúv môže subjekt v danej oblasti podnikať, aké záväzky má znášať, koho sa bude týkať daňové zaťaženie, a odpovedať si na otázku, prečo sa služba ponúkaná na konkrétnom území neriadi daňovými a legislatívnymi pravidlami daného územia. Špecifikom prepravných služieb je i ochrana používateľov, poistenie v prípade nehody, znášanie následkov pri takejto udalosti, zabezpečenie kvalitných služieb profesionálnymi vodičmi, prípadne záruka za vodičské schopnosti konkrétneho šoféra. Kým sa neidentifikujú práve tieto pojmy, nikdy u nás zdieľaná ekonomika nebude fungovať tak, ako fungovať má.

Zuzana Jakubková, manažérka pre komunikáciu, BlaBlaCar
Rozdeliť subjekty na ziskové a neziskové

Slovensko bolo vždy krajinou, ktorá sa stavala progresívne k prijímaniu legislatívnych návrhov z európskeho spoločenstva. Za podstatné považujeme legislatívne zakotviť body, ktoré žiada rezolúcia z Európskej komisie. Po prvé, sme za rozdeľovanie subjektov zdieľanej ekonomiky na ziskové a neziskové (t. j. tie, ktoré priamo generujú zisk, a tie, ktoré neprinášajú zisk, iba čiastočné pokrytie nákladov). Po druhé, sme za daňovú ochranu používateľov zdieľanej ekonomiky, ktorí patria medzi používateľov neziskovej zdieľanej ekonomiky. V našom prípade máme na mysli vodičov, ktorí ponúkajú voľné miesta v autách na BlaBlaCare a pre ktorých príspevky od cestujúcich predstavujú len čiastočné pokrytie nákladov, ktoré by mali aj tak.

Ilona Grzywinska, head of communications pre región CEE, Uber
Ochrániť spotrebiteľa a podporiť inovácie

Hneď po rozhodujúcom podpornom kroku v súvislosti s kolaboratívnou ekonomikou zo strany Európskej komisie sme boli svedkami reformnej vlny v rámci celej Európy - v krajinách ako Portugalsko, Estónsko a Litva. V týchto krajinách sa vydali na cestu smerom k pokrokovým reguláciám zabezpečujúcim na jednej strane ochranu spotrebiteľa a na druhej podporu inovácie. Veríme, že národná kolaboratívna stratégia, ktorú ohlásilo slovenské ministerstvo hospodárstva, je dôležitý krok správnym smerom – k úplnej implementácii pokynov Európskej komisie. Sme presvedčení, že nasledovaním pokynov Európskej komisie a prijatím modernej legislatívy týkajúcej sa zdieľania jázd má Slovensko potenciál stať sa jedným z európskych lídrov v oblasti kolaboratívnej ekonomiky.

Pozrite si, čo treba podľa Európskej komisie prehodnotiť, aby zdieľaná ekonomika nadobudla plné uplatnenie:
1. Prístup na trh. Pre všetkých rovnaký?

EÚ vo svojej smernici kladie otázku, či by mali štáty ukladať tie isté podmienky vstupu na trh firmám, ktoré stoja na princípe zdieľanej ekonomiky, ako firmám tradičnej ekonomiky. Pravidlá vstupu na trh pritom zahŕňajú napríklad povolenie na podnikanie či licenčné povinnosti. EÚ si myslí, že štáty by mali v tomto smere postupovať individuálne a vo svojich právnych predpisoch by mali po novom zohľadniť špecifický charakter podnikania, ktorý kolaboratívne hospodárstvo prináša. Za riešenie však nepovažuje úplne zakázať podnikateľské aktivity firmám, ktoré presadzujú zdieľanú ekonomiku. Keby štát predsa len chcel regulovať tieto podnikateľské aktivity, navrhuje ísť skôr cestou obmedzení, ktoré by však neboli deštruktívne k podnikateľom. Napríklad obmedziť počet dní v roku, počas ktorých možno prenajať svoju nehnuteľnosť. Úplný zákaz prenájmu však neodporúča.

Treba určiť, kto podniká
Popri podmienkach vstupu na trh by mali štáty takisto prehodnocovať, či danú aktivitu vykonávajú profesionálni poskytovatelia služieb, ktorí tak robia väčšinou za odmenu, alebo „len“ súkromné osoby na príležitostnej báze (peer-to-peer). Takou môže byť napríklad osoba, ktorá pracuje ako profesionálna opatrovateľka detí a cez kolaboratívne platformy príležitostne poskytuje záhradnícke služby. Tu EÚ odporúča stanoviť kritériá, podľa ktorých by sa určilo, či ide o profesionálnu aktivitu súkromnej osoby. Aj tento bod si opäť vyžaduje individuálny prístup, ktorý si môže zvoliť každý štát zvlášť.

2. Udeľovanie výnimiek. Kto ju môže dostať?
V prípade zdieľanej ekonomiky vznikajú platformy, ktoré slúžia „iba“ na to, aby prenášali informácie medzi dvoma stranami. Typický príklad je známy AirBnb – platforma, ktorá nevlastní jednotlivé nehnuteľnosti, ale slúži ako sprostredkovateľ služby prenájmu. Hovoríme teda o platformách, ktoré poskytujú priestor, kde sa používatelia stretávajú. V takom prípade EÚ hovorí o výnimke, ktorú by mali dostať tieto platformy, a teda by nemali byť zodpovedné za informácie, ktoré uchovávajú. Znamená to, že platforma nenesie zodpovednosť napríklad za cenu jednotlivých prenájmov. Zároveň však EÚ vyzýva, aby podobné platformy cítili zodpovednosť informovať napríklad o nekalých praktikách alebo nezákonných informáciách, ktoré sa na platforme objavia. No to, či má konkrétna platforma využívať danú výnimku, si bude vyžadovať individuálne posúdenie.

3. Ochrana používateľov zdieľanej ekonomiky
Obchodovanie v zdieľanej ekonomike prináša aj otázku toho, kto je vlastne v obchodnom vzťahu v slabšej pozícii (v tradičnej ekonomike by sme ho nazvali spotrebiteľ), a teda vyžaduje aj určitú ochranu tak, ako o tom hovorí zákon o ochrane spotrebiteľa. EÚ i v tomto prípade hovorí, že každý vzťah by mali štáty riešiť individuálne. Ponúka však všeobecný návod, ako na to. Jedným z kritérií, ako určiť obchodníka, by mohla byť snaha dosiahnuť zisk, ako aj výška obratu či to, ako často službu poskytujú (príležitostne alebo pravidelne). EÚ však chce primárne oslobodiť tých, ktorí poskytujú služby príležitostne, od prílišnej administratívnej záťaže a vo svojom vyhlásení apeluje na štáty, aby tak urobili.

4. Ochrana zamestnancov zdieľanej ekonomiky
Zdieľaná ekonomika je špecifická aj tým, že stiera hranice medzi tým, kto je zamestnanec a kto zárobkovo činná osoba. Prináša aj nárast pracovníkov na čiastočný úväzok alebo ľudí, ktorí majú viaceré zamestnania. Typický príklad je zdieľanie miesta v aute po ceste z práce. Tu sa stávate de facto vodičom a za svoju aktivitu máte príjem. Komisia preto právom otvára otázku ochrany sociálnych práv, ktorá sa týmto stáva komplikovanejšou a nie je stále doriešená. Momentálne však EÚ nemá riešenie, ako zlepšiť mechanizmus, ktorý by zdieľanú ekonomiku podporoval a zároveň by vedel zaručiť sociálnu ochranu ľudí, ktorí sú zamestnancami v tomto ekosystéme (právo na odpočinok, ochranu v prípade nočnej práce). Túto problematiku necháva nateraz v rukách jednotlivých štátov, ktorým odkazuje, že sa majú sústrediť na pracovné právo a jeho zlepšenia. Komisia však momentálne vedie aktívnu diskusiu s cieľom zistiť, ako najlepšie zabezpečiť spravodlivé pracovné podmienky.

5. Nový daňový poriadok
Ako všetky oblasti, ktoré nejakým spôsobom generujú príjem, aj zdieľaná ekonomika podlieha daňovému poriadku. Aj tu je nevyhnutné riešiť, ako zdaniť príjmy fyzických a právnických osôb a ako pristúpiť k dani z pridanej hodnoty. Komisia chce predísť tomu, že jednotlivé subjekty sa budú vyhýbať daňovými povinnostiam. Preto tlačí na členské štáty, aby boli viac transparentné a zvyšovali povedomie o daňových povinnostiach a tým, ktorí sa zúčastňujú na zdieľanej ekonomike, jasne povinnosti oznamovali. Hoci na prvý pohľad vyzerá tento krok na dlhé trate, komisia dáva za príklad Estónsko. Tu kolaboratívne platformy, ktoré sprostredkúvajú služby, vedú záznamy o transakciách, ktoré prebiehajú medzi jednotlivými účastníkmi, pričom orgánom zasielajú len údaje potrebné na zdanenie. Následne daňovník dostane už predvyplnený formulár na odvod dane. Tu komisia opäť apeluje, aby sa proces odvádzania dane zjednodušil a zdigitalizoval čo najviac. EÚ pripravuje aj pilotný projekt, ktorý má zlepšiť spoluprácu medzi daňovými správami, a uviesť by mala takisto príručku o spolupráci medzi daňovými orgánmi a podnikateľskými subjektmi.

Autor: Sharilo

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

Biznis

Fin.techsummit: Prečo sa (nielen) na finančných trhoch správame ako stádo

16.11.2018 00:01

Podujatie Fin.techsummit bolo nielen o technológiách, ale aj o psychologických a behaviorálnych aspektoch investovania a správania sa na finančných trhoch, či v biznise. Prečo sa zvykneme unáhliť? Pre ...

Biznis

Uber rozširuje pôsobnosť. Chce fungovať aj ako pracovná agentúra na prenájom zamestnancov

24.10.2018 00:05

Uber je priekopníkom zdieľaných jázd a zmenil podobu taxislužieb. No zdá sa, že teraz sa obzerá po ďalších možnostiach. Chce fungovať aj ako pracovná agentúra na sprostredkovanie krátkodobého zamestna ...

Biznis

Hodnota 5 najväčších technologických firiem sa na burze prepadla o 172 miliárd dolárov

15.10.2018 00:00

Veľká päťka technologických firiem – Facebook, Amazon, Apple, Netflix a Google – si nebude na stredu 10. októbra spomínať v dobrom. Ich trhová hodnota klesla tento deň v rozpätí niekoľkých hodín doved ...

q

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

DOCKITIN

Najnovšie videá



PC forum button