Image
2.9.2019 0 Comments

5G siete nastupujú, sú na mieste obavy o zdravie?

O sieťach 5. generácie sa toho už narozprávalo a napísalo veľa. Až dosiaľ sme sa o týchto technológiách mohli rozprávať iba sprostredkovane v budúcom čase. Hlavne v zahraničí a po rôznych sociálnych sieťach sa šíri pomerne veľa „zaručených“ správ o škodlivom vplyve týchto sietí na zdravie ľudí alebo zvierat. Často sa opierajú o rôzne fámy a neoverené informácie a pramenia hlavne z neznalosti a nepochopenia technológií. Skúsme sa teda pozrieť zblízka na to, či sa takéto správy môžu zakladať na pravde a či sa skutočne máme čoho obávať.

Na lepšie pochopenie problematiky si musíme ozrejmiť, ako vlastne 5G siete pracujú a aké frekvenčné pásma využívajú. Mobilné siete 5. generácie prinášajú najmä vysokorýchlostný prenos dát vzduchom s veľmi nízkou latenciou, ktorá bola na doterajších technológiách nedosiahnuteľná. Nižšia latencia sa pohybuje na úrovni 1 – 3 ms oproti hodnotám 15 – 30 ms v 4G sieťach. Priemerná rýchlosť sťahovania v 5G sieti dosahuje 100 Mb/s, pričom špičkové hodnoty siahajú až k 1 Gb/s. To sú 2 až 4-krát vyššie hodnoty ako pri súčasných 4G sieťach. Technologické možnosti však siahajú až k rýchlostiam prekračujúcim 5 Gb/s. Základňové stanice 5G môžu v oblastiach s veľkou hustotou terminálov využívať technológiu Massive MIMO 64T64R, ktorá umožňuje podstatné zvýšenie kapacity základňovej stanice 5G, takže pri pripojení na jednu môže podstatne viac zákazníkov využívať maximálnu prenosovú rýchlosť. Nezanedbateľný aspekt 5G sietí je takzvaná vrstvená architektúra siete (tzv. Network Slicing), keď jednotlivé vrstvy siete poskytujú rôzne úrovne kvalitatívnych parametrov pre rozdielne typy služieb.

5G siete sú v prvej fáze stavané na takzvanej Non Standalone Architecture (NSA), ktorá bola štandardizovaná v decembri 2017 a využíva na prenos signálnych kontrolných dát 4G siete, pričom na prenos používateľských dát sa používa 5G sieť na inej frekvencii ako 4G.

Standalone Architecture (SA) bola štandardizovaná v júni 2018 a siete podľa nej sa budú budovať až v ďalšej fáze.

V súvislosti s architektúrou 5G sietí sa dostávame k používaným frekvenciám, ktoré niektorým „odborníkom“ najviac vŕtajú v hlave. V Európe sú pre potreby 5G sietí použiteľné tri frekvenčné pásma. Prvé je pásmo 700 MHz, ktoré sa v 5G sieťach plánuje využívať pre tzv. coverage vrstvu pre veľké územie.

Nízka frekvencia má výhodu vo vysokom dosahu vysielačov, čo umožňuje z jednej základňovej stanice 5G pokryť väčšie územie a zabezpečiť tak pokrytie aj odľahlejších a menej obývaných lokalít. Nevýhodné sú nižšie kapacity a prenosové rýchlosti, to však práve v takýchto oblastiach nehrá hlavnú rolu. Pásmo 700 MHz sa v súčasnosti využíva na vysielanie DVB-T a pre potreby 5G bude uvoľnené v budúcom roku. Ďalšie pásmo, ktoré sa bude v EÚ používať pre 5G, je 3,4 – 3,8 GHz. Ide o hlavné pásmo, v ktorom bude vysielať väčšina základňových staníc 5G na pokrytie miest a hustejšie osídlených oblastí. Dosah vysielačov sa tu ráta zhruba v stovkách metrov až jednotkách kilometrov. V súčasnosti sa využíva takzvaná NSA (Non Standalone Architecture), kde treba okrem hlavnej 5G frekvencie 3,4 – 3,8 GHz využiť aj sieť LTE napríklad v pásme 1,8 GHz na prenos servisných signalizačných dát. Obe tieto pásma sa doteraz bežne využívali, 1,8 GHz na zmieňované 4G LTE a 3,4 – 3,8 GHz doteraz používali operátori na poskytovanie bezdrôtového pevného internetu. Posledné frekvenčné pásmo štandardizované pre 5G siete v Európe tvoria milimetrové vlny v rozsahoch 24,25 – 27,5 GHz, 31,8 – 33,4 GHz a 40,5 – 43,5 GHz. Toto pásmo v 5G sieťach bude tvoriť kapacitnú vrstvu na lokálne pokrytie vnútorných alebo vonkajších priestorov s veľkou koncentráciou používateľov, ako sú stanice, nákupné centrá, centrá miest a podobne. Dosah týchto základňových staníc 5G je iba v desiatkach metrov, ale zvládajú veľké množstvo zariadení s vysokými rýchlosťami. Toto pásmo sa v súčasnosti bežne využíva pre mikrovlnné spoje, teda na vysokokapacitné prenosy dát, internetu či videa.

Ako vyplýva z opisu, 5G siete z hľadiska využívania frekvenčných pásiem neprinášajú prevratné novinky, teda nič také, o čom sa zmieňujú spomínané zdroje. Všetky pásma určené pre 5G sú v súčasnosti bežne využívané rôznymi službami. Keby sme teda chceli hovoriť o nebezpečnosti pre zdravie, museli by sme sa pozrieť o niekoľko rokov dozadu, či boli zaznamenané priame vplyvy na človeka. Navyše využitie pásma milimetrových vĺn vyžaduje vzhľadom na malý dosah týchto základňových staníc 5G pomerne hustú sieť staníc, takže ich operátori budú využívať skôr ojedinele a väčšina prevádzky 5G bude sústredená do pásma 3,4 – 3,8 GHz, prípadne 700 MHz.

Ako vidieť, obavy zo zavádzania 5G rozhodne nie sú na mieste. Všetky pásma určené pre 5G sú v súčasnosti bežne využívané rôznymi službami. 5G štandard však prináša efektívnejšie využitie týchto frekvencií aj vďaka zlepšeniu použitých algoritmov. Jednoducho povedané, vieme vďaka 5G zakódovať a preniesť cez tú istú frekvenciu väčší objem dát ako v prípade 4G. Analógiou prechodu zo 4G na 5G siete by mohol byť napríklad prechod televízneho vysielacieho štandardu z DVB-T na DVB-T2, kde v jednom multiplexe dokážeme preniesť viac televíznych kanálov, pričom frekvenčné pásmo sa nemení.

 A keďže výstavba 5G sietí a plošné pokrytie územia vyžadujú enormne vysoké investície, je predpoklad (a svedčia o tom aj skúsenosti zo zahraničia), že 5G siete si nebude budovať každý z operátorov samostatne, ale sa dohodnú na spoločnom budovaní a prevádzkovaní tejto infraštruktúry. To by, samozrejme, znamenalo aj potrebu menšieho počtu vysielačov.

Desiateho júla 2019 operátor 4ka a jeho sesterská spoločnosť SWAN na Slovensku spustili prvú 5G sieť. Zatiaľ ide síce iba o pilotnú prevádzku v niekoľkých lokalitách Banskej Bystrice, no do konca roka by malo pribudnúť ešte niekoľko základňových staníc vo viacerých, ešte nespresnených lokalitách.

 

»  René Hubinský

 

Zobrazit Galériu
5G

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

Magazín

BMW 530e xDrive Sedan / Výkon aj ekonomická prevádzka

03.12.2019 13:33

Plug-in hybrid BMW 530e som testoval aj v minulom roku, tentoraz sa mi však dostala do rúk modernizovaná verzia a rovno v konfigurácii s pohonom xDrive. Novinka je zvonku v podstate zhodná s pred ...

Magazín

Ako sa vyvíjajú batérie do elektromobilov

04.12.2019 13:09

Mali sme možnosť nahliadnuť do nového centra BMW Group Battery Cell Competence Centre v Mníchove, špecializovaného na výskum a vývoj batérií. Zameraním tohto interdisciplinárneho centra je napredovať ...

Magazín

Nabíjacia infraštruktúra pre elektromobily

04.12.2019 12:50

Nová európska legislatíva tlačí výrobcov ­automobilov prísnejšími limitmi pre produkciu CO2. Hranica maximálnej priemernej flotilovej produkcie CO2 je 95 gramov na kilometer. Ide o priemernú hodnotu p ...

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

ACER_122019

Najnovšie videá