4× základná doska s Intel Z390: ASRock, ASUS, Gigabyte aj MSI

0

Nestáva sa často, aby sa v redakcii naraz zišli modely od všetkých kľúčových výrobcov, a už vôbec nie v rovnakej cenovej kategórii. Vďaka tomu, že sa to tentoraz podarilo, sme pre vás pripravili ucelený prehľad s priamym porovnaním, v ktorom pôjdeme naozaj do hĺbky.

Čipová súprava Z390 je najnovšia a najvybavenejšia, akú Intel pre procesory do pätice LGA 1151 má. Oproti svojej predchodkyni (Z370) však výrazné zmeny neprináša. V podstate sa iba zmenšil výrobný postup, teraz sú tu už 14-nanometrové tranzistory, a pribudla integrácia podporných digitálnych blokov (CNVi) Wi-Fi. Podpora procesorov je naprieč Z370/Z390 rovnaká. Aj staršie dosky podporujú novú, deviatu generáciu CPU Intel. No s nárastom procesorových jadier a frekvencií sa výraznejšie zvýšil výkon a spolu s ním i nároky na napájanie, čo je pre túto mainstreamovú platformu nová výzva.

Čo, ako a prečo testujeme

Kvalitu základných dosiek vo významnej miere určuje dizajn napájacej kaskády (resp. VRM), to znamená, aké súčiastky (najmä MOSFETy) na ňu boli použité. A záleží takisto na efektivite ich ovládača. Čím nižšie teploty MOSFETov na jednotku výkonu, tým lepšie. Tým je doska lepšie pripravená na vysoký výkon procesora, hoci i po pretaktovaní.

V extrémnych prípadoch, keď sú už teploty veľmi vysoké (trojciferné), môže dochádzať v lepšom prípade k úbytku výkonu (typicky zhadzovaním frekvenčného násobiča) alebo prinajhoršom k spáleniu tohto obvodu. S dlhodobo vysokým zahrievaním, samozrejme, súvisí i skracovanie životnosti. MOSFETy, ktoré sa v rámci VRM zahrievajú najviac, sledujeme na každej doske termovíziou vo veternom tuneli. Aby bolo vidieť na to, čo potrebujeme, sú odstránené prídavné chladiče. V závislosti od ich hmotnosti a efektivity rebier sú teploty, pochopiteľne, kus od kusa nižšie.

Všetky testy prebiehajú v riadne odvetranom veternom tuneli so štvoricou 120 mm ventilátorov s 550 ot./min 

Okrem zahrievania kritických súčiastok je zaznamenávaná i pracovná frekvencia jadier CPU. V tabuľke uvádzame priemernú frekvenciu všetkých jadier z poslednej pol minúty 900-sekundovej záťaže (Prime95 s FFT nastaveným na konštantných 128K). Táto hodnota je konfrontovaná so spotrebou, ktorá je zaznamenávaná za posledných päť minút, a s maximálnymi teplotami MOSFETov (tie odčítavame až nakoniec). Z pohľadu chladiaceho výkonu je potom zaujímavá ešte efektivita chladenia výkonných M.2 SSD. Na tento účel sme použili špičkový Samsung 970 Evo (1 TB).

Jadrom testovacej zostavy je procesor Core i9-9900K, teda to najvýkonnejšie, čo do týchto dosiek osadíte. Pamäte sú potom 2× 8 GB G.Skill Flare X (3200 MHz/CL14), súčasťou konfigurácie bola i grafická karta GTX 1080 FE a celé to napája zdroj Seasonic Prime Titanium s mimoriadne vysokou účinnosťou. UEFI je ponechané vo východiskových nastaveniach, takže všetko (s výnimkou pamätí s aktívnym XMP) je v automatickej réžii s riadením, aké je pre vybrané dosky prednastavené.

Na záver pomocou vysokofrekvenčných pamätí Patriot Viper 4 Steel hľadáme i maximálne frekvencie RAM, ktoré dosky s týmito modulmi podporujú. Tu sú takisto veľké rozdiely.

Hodnotenie

Začnem abecedne, teda tak, ako sú dosky za sebou usporiadané na fotografii i v tabuľke. ASRock Z390 Extreme4 pôsobí (spredu) najplnším dojmom. To čiastočne aj preto, že má najbohatšiu internú výbavu a oproti ostatným má k dobru dva konektory SATA na 2,5" SSD a zvlášť je takisto skrátený slot M.2 na modul Wi-Fi. Do očí však udrie najmä najväčší pasív MOSFETov. To má, samozrejme, i svoje opodstatnenie. O tom, že je napájacia kaskáda silnejšia a nejaký nápor zvládne, svedčí dvanásť fáz/cievok okolo pätice. Kvantita tu však trochu predbieha kvalitu. MOSFETy (SinoPower SM7341EH) sú i napriek ich hojnému počtu slabšie a zahrievajú sa suverénne najvýraznejšie. Pri teplotách atakujúcich 130 °C som už i trochu tŕpol. Pri takýchto vysokých hodnotách sa už doska správala trochu chaoticky, čo vidieť i na priebehovom grafe s najvýraznejšími výkyvmi v rozsahu až 45 W (pri ostatných doskách to nie je viac než 10 W). Chladič toto správanie síce skrotí, no je to tak akurát na prevádzku Core i9-9900K vo východiskových nastaveniach. Pretaktovanie a tým ďalšiu záťaž na dosku neodporúčam. Viac tu má zmysel podvoltovanie a hľadanie čo najnižšieho napájania na stabilný chod. 


ASRock Z390 Extreme4

Do extrémov nie je rozhodne určená ani doska od ASUSu. Tá ako jediná v teste stanovenú záťaž neustála bez výkonnostnej ujmy. Zatiaľ čo bežne sa frekvencia Ci9 na všetkých jadrách pohybovala okolo 4,7 GHz, v tomto prípade ju doska veľmi rýchlo, po pár sekundách, okresala o 500 MHz (t. j. na konečných 4,2 GHz). Spôsobené to nie je ani prehriatím, ani funkciou automatického zhadzovania násobiča pri práci s inštrukciami AVX. Skrátka, po detekcii neprimerane vysokých požiadaviek na výkon sa z bezpečnostných dôvodov frekvencia stiahne. A to aj mimo extrémnej záťaže, v bežných aplikáciách. K výrazne najnižšej tabuľkovej spotrebe teda prináleží i podstatne nižší výkon procesora ako na konkurenčných doskách. Osem 45-ampérových ON Semiconductor NCP302045 na napájanie jadra procesora (Vcore) sa ukazuje ako nedostatočných aj pri manuálnom nastavení pevného násobiča, keď teploty presahujú rekordy ASRocku. Výrobca veľa nedal ani chladeniu, pasívy sú subtílnejšie a dokonca sa šetrilo i na tepelne vodivých vložkách. Minimálne pod chladičom SSD. Kovová časť je totiž konštrukčne veľmi podobná tej na Extreme4, no teploty sú citeľne horšie. Každopádne Prime Z390 má čo ponúknuť, len je to o kompromisoch a musíte si určiť priority. Rozhranie UEFI ASUSu je na možnosti ladenia najbohatšie a najlepšia je i podpora pamätí. Extreme4 je síce v pätách, no stále sa len doťahuje. A majiteľov rýchlych zariadení, ako sú rôzne externé SSD a podobne, bude zaujímať na zadnom paneli aj štvorica portov USB 3.1 v generácii 2, zvyčajne ich býva polovica.


ASUS Prime Z390-A

Najlepšia doska na pretaktovanie CPU je Gigabyte Aorus Pro. Na počet fáz (Vcore) s doskou ASRocku remizuje a i MOSFETov majú rovnako, no Vishay Siliconix SiC634 do 50 A sú už niečo iné. Pri rovnakej spotrebe sú teploty nižšie o enormných takmer 40 °C. Chladič tu je takisto slušný, dokonca so vstavanou heatpipe na rovnomernejšie rozloženie tepla.

Aorus však s pamäťami končí na relatívne nízkych 3733 MHz. A to aj s BIOS-om verzie F6 (sľubujúcim zlepšenú podporu pamätí. Inak to nie je ani v prípade decembrovej verzie F7 s aktualizovaným mikrokódom. To však ešte nemusí znamenať, že je táto frekvencia konečná. Gigabyte má na svojich stránkach dokument s niekoľkými pretestovanými modulmi, ktoré túto hranicu prekračujú, takže pred kúpou vysokorýchlostných pamätí doň nazrite, predídete tak zbytočným ťažkostiam.

Niekoho môže zaskočiť aj chýbajúci výstup DisplayPort, ktorý býva súčasťou panela I/O. Gigabyte tak evidentne nepočíta s používaním 4K monitora bez grafickej karty (t. j. použitie iba integrovaného grafického jadra), čo môže byť scenár pracovnej stanice zameranej na vysoký procesorový výkon.  Dostupné HDMI v1.4 totiž rozlíšenie 3840 × 2160 px obslúži stále iba pri  30 Hz. Do herného sveta je však doska vybavená dobre, a to i nadštandardnou a v teste najpočetnejšou nádielkou externých portov USB 2.0, čo sa vždy hodí na pohodlné pripojenie periférií. Najviac má aj konektorov na ventilátory a osvetlených prvkov. LED RGB sú všade, kde sa pozriete, na chladiči čipovej súpravy, pozdĺž ­slotov RAM, na kryte nad externými konektormi a aj vzadu na I/O shielde.


Gigabyte Z390 Aorus Pro

Posledná dáma na líčenie, MSI MPG Z390 ­Gaming Pro Carbon, je takisto niečím výnimočná – najefektívnejšou „automatikou“. Výkon na watt má bezkonkurenčne najpriaznivejší. Spotreba oproti v tomto trochu opačnej doske Aorus Pro (s LLC i napriek tomu na „normal“/úroveň 1) je nižšia o štyridsať wattov, čo hrá do karát najmä vtedy, ak neplánujete ďalšie ladenie. Len jednoducho zostavu poskladať a fungovať. Po manuálnej regulácii, samozrejme, ten rozdiel v neprospech Aorus Pro zmažete upravením hodnoty Vcore či cez offset. To sa už Gigabyte odpichne i nižším zahrievaním VRM, ktoré je pri automatickej regulácii na týchto doskách veľmi podobné. V MSI si dali záležať i na vzhľade. Efektné je najmä vyhotovenie kombinujúce chladiče čipovej súpravy a SSD. Teploty na čipovej súprave sú najnižšie z testu, na SSD však už najvyššie (a to i napriek najmasívnejšej konštrukcii). Je to zrejme i vinou horšieho kontaktu s radičom SSD. V každom prípade toto sú už pomerne nepodstatné detaily, ktoré nemajú takmer na nič vplyv.


MSI MPG Z390 Gaming Pro Carbon

Teplotné mapy v záťaži (hore) a v nečinnosti (dolu). Po stĺpoch zľava ASRock Z390 Extreme4, ASUS Prime Z390-A, Gigabyte Z390 Aurus Pro a MSI MPG Gaming Pro Carbon

Zobrazit Galériu

Ľubomír Samák

Všetky autorove články

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať