10 dôvodov, prečo budeme nevyhnutne čeliť „väčšej depresii“

0

Po finančnej kríze v rokoch 2007 – 2009 sa neproporčnosť a riziká šíriace sa globálnou ekonomikou prehlbovali politickými chybami. Vlády namiesto toho, aby sa zaoberali štrukturálnymi problémami, ktoré odhalil kolaps finančného trhu a následná recesia, odkladali riešenie problému, čím riskovali ďalší pokles a spôsobili nevyhnutnosť novej krízy. A teraz riziká rastú ešte naliehavejšie.

Typ recesie ekonómovia najčastejšie charakterizujú tvarom rôznych písmen. Recesia v tvare písmena V je najbežnejšia. Pri nej hospodárstvo prechádza prudkým, ale krátkym obdobím hospodárskeho poklesu, po ktorom nasleduje silné oživenie. Recesia v tvare písmena U je dlhšia ako recesia v tvare V, HDP môže klesať niekoľko štvrťrokov po sebe a ekonomika sa iba pomaly vracia k rastu. K recesii alebo depresii v tvare písmena L dochádza vtedy, keď sa hospodárstvo ocitne vo vážnej recesii a k rastu trendovej línie sa nevráti mnoho rokov, ak vôbec. Žiaľ, odborníci hovoria, že hoci tohtoročná recesia povedie k nevýraznému zotaveniu v tvare písmena U, neskôr v tomto desaťročí bude nasledovať „väčšia depresia“ v tvare písmena L. Naznačuje to 10 zlovestných a riskantných trendov, ktoré sa vyskytovali už dávno pred COVID-19.

Prvý trend sa týka deficitov a ich sprievodných rizík: dlhov a omeškania pri ich splácaní. Reakcia politiky na krízu COVID-19 znamená obrovské zvýšenie fiškálnych deficitov – rádovo 10 % HDP alebo viac, a to v čase, keď úroveň verejného dlhu v mnohých krajinách bola už aj tak vysoká, ak nie neudržateľná. A čo je horšie, strata príjmov mnohých domácností a firiem znamená, že zadlženosť v súkromnom sektore sa stane neudržateľnou a môže viesť k hromadným bankrotom. To všetko spolu so stúpajúcou úrovňou verejného dlhu môže znamenať, že zotavenie bude nevýraznejšie ako to, ktoré nasledovalo po recesii pred desiatimi rokmi.

Druhý faktor je demografická časovaná bomba vo vyspelých ekonomikách. Koronakríza ukazuje, že na zdravotnícke systémy sa musí vyčleniť oveľa viac verejných financií a že univerzálna zdravotná starostlivosť je nevyhnutnosť, nie luxus. Keďže však väčšina rozvinutých krajín má starnúcu populáciu, takéto výdavky v budúcnosti môžu ešte zvýšiť implicitné dlhy zo súčasných nekrytých systémov zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia.

Tretia otázka je rastúce riziko deflácie. Kríza okrem toho, že spôsobí hlbokú recesiu, spôsobuje aj masívny úbytok tovaru (nevyužité stroje a kapacity) a pokles na trhu práce (masová nezamestnanosť), ako aj kolaps cien komodít, ako sú ropa a priemyselné kovy. Z toho vyplýva pravdepodobnosť deflácie dlhu, čím sa zvyšuje riziko platobnej neschopnosti.

Štvrtý súvisiaci faktor bude znehodnotenie meny. Keďže centrálne banky sa snažia bojovať proti deflácii a odvrátiť riziko prudkého rastu úrokových mier, menová politika sa stane ešte nekonvenčnejšou. V krátkodobom horizonte budú musieť vlády spustiť monetizované fiškálne deficity, aby sa vyhli depresii a deflácii. V priebehu času urýchlená deglobalizácia a obnovený protekcionizmus spôsobia nevyhnutnú stagfláciu.

Piaty problém je zlom spôsobený širšou digitalizáciou. Keď milióny ľudí stratia zamestnanie alebo budú menej pracovať, a teda aj menej zarábať, rozdiely v príjmoch a bohatstve sa budú zväčšovať. Spoločnosti v snahe vyhnúť sa otrasom v dodávateľskom reťazci presunú výrobu z lacných regiónov na vysokonákladové domáce trhy. No tento trend namiesto toho, aby pomohol domácim pracovníkom, urýchli tempo automatizácie, bude vyvíjať tlak na zníženie miezd a rozdúchavať plamene populizmu, nacionalizmu a xenofóbie.

To poukazuje na šiesty hlavný faktor: deglobalizáciu. Pandémia podporuje už existujúce trendy smerom k balkanizácii a fragmentácii. Väčšina krajín bude reagovať prijatím protekcionistickej politiky na ochranu domácich firiem a pracovníkov. Postpandemický svet sa bude vyznačovať prísnejšími obmedzeniami pohybu tovaru, služieb, kapitálu, práce, technológie, údajov a informácií. Už teraz to vidieť napr. vo farmaceutickom priemysle a výrobe zdravotníckych zariadení, kde vlády v reakcii na krízu zavádzajú vývozné obmedzenia a iné ochranné opatrenia.

Odpor proti demokracii tento trend posilní. Populistickí vodcovia často ťažia z hospodárskej slabosti, masovej nezamestnanosti a rastúcej nerovnosti. V podmienkach zvýšenej hospodárskej neistoty sa obetným baránkom stávajú cudzinci. Najmä zo strednej triedy sa budú ozývať návrhy na obmedzenie migrácie a obchodu.

Ôsmy faktor je geostrategický odstup medzi USA a Čínou. Zintenzívni sa čínsko-americké odlučovanie v oblasti obchodu, technológií, investícií, údajov a peňažných opatrení.

A čo je ešte horšie, pripraví to pôdu pre novú studenú vojnu medzi USA a jeho súpermi – nielen Čínou, ale aj Ruskom, Iránom a Severnou Kóreou. Možno očakávať stupňovanie tajnej kybernetickej vojny, ktorá môže viesť dokonca ku konvenčným vojenským zrážkam. A keďže technológia je kľúčová zbraň v boji o kontrolu nad priemyslom a v boji proti pandémii, súkromný technologický sektor USA sa bude čoraz viac integrovať do bezpečnostno-priemyselného komplexu.

Posledné riziko, ktoré nemožno ignorovať, je narušenie životného prostredia. Ako ukazuje aj koronakríza, to môže spôsobiť väčšiu hospodársku pohromu ako finančná kríza. Opakujúce sa epidémie (v 80. rokoch HIV, v roku 2003 SARS, v roku 2009 H1N1, v roku 2011 MERS, v rokoch 2014 – 2016 ebola) sú podobne ako zmena podnebia v podstate katastrofy spôsobené človekom. Pandémie a chorobné symptómy vyvolané klimatickými zmenami sa v nasledujúcich rokoch stanú častejšími, závažnejšími a nákladnejšími.

Týchto 10 rizík, ktoré tu boli už pred COVID-19, hrozí vyvolaním búrky, ktorá zamení celé svetové hospodárstvo na desaťročie beznádeje. Do 30. rokov 21. storočia môžu technológie a kompetentnejšie politické vedenie znížiť, vyriešiť alebo minimalizovať mnohé z týchto problémov. Šťastný koniec však predpokladá, že nájdeme spôsob, ako prežiť blížiacu sa „väčšiu depresiu“.

Zdroj:  theguardian.com

 

theguardian.com

Všetky autorove články

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať